Archív

Netreba mať obavy o zachovanie slovenskosti v Kysáči

Netreba mať obavy o zachovanie slovenskosti v Kysáči
 
Po 240 rokoch spolužitia s väčšinovým srbským národom, Kysáčania sa môžu honosiť čistou slovenčinou a slovenským duchom. Tam sa slovenské povedomie živí zápalistou a sústavnou prácou na všetkých poliach. Hrdosť na svoje korene sa zachováva, pestuje a vštepuje. S hrdosťou vystupovali i na pódium v krojoch vyparádení účastníci včerajšieho gala programu pri príležitosti 240 rokov osídlenia Kysáča Slovákmi...Slovenského kroja bolo plné javisko a slovenský duch prenesený aj do hľadiska. Dokázali, že sa na zachovaní slovenskosti robí sústavne v škôlke, škole, cirkvách, spolkoch, združeniach a individuálne. Výsledok: deti krásne spievajú slovenské ľudovky, tancujú slovenské tance, krásne recitujú po slovensky, a spievajú aj mladí aj starší, ba aj seniori. Sú však úspešní aj v novotách. Moderné im nikdy nebolo cudzie. S tradíciou sú akoby zahľadení do budúcnosti.
 
foto
 
Fujarista Ivan Slávik označil začiatok programu
 
Hostí privítala predsedníčka Oslavného výboru Ľudmila Berediová -Stupavská, ktorá sa podpísala aj pod scenár včerajšieho programu a predseda Miestneho spoločenstva Ján Slávik, ktorý mal na starosti réžiu programu.
 
foto
 
foto
 
V Kysáči je mimoriadne činný Miestny odbor Matice slovenskej na čele s predsedom Rastislavom Surovým, z ktorého iniciatívy sa poriadajú oslavy príchodu Slovákov do Kysáča od roku 1973. Po príhovore vzácnych hostí: predsedníčky NRSNM Anny Tomanovej- Makanovej, výborníčky v Zhomaždení Mesta Nový Sad Anny Vozárovej, predsedníčky Matice slovenskej v Srbsku Kataríny Melegovej-Melichovej, radcu veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Jozefa Sabu a kysáčskeho evanjelického pána farára Ondreja Marčoka prítomných na oslavách privítal i Rastislav Surový.
 
foto
 
Piesňou autora Jána Kulíka sa predstavil starý otec Ján Ravza s vnukom Milanom Jokovićom za sprievodu Jána Andrášika
 
foto
 
foto
 
Kysáčania v bratskej láske a svornosti spolunažívajú so srbským a inorečovým obyvateľstvom, ktorému na začiatku programu dali prednosť. V hre na píšťale sa predstavil Svetozar Popov a Kultúrno -umelecký a športový spolok Branka Radičevića vystúpil s vojvodinskými piesňami a tancami
 
foto
 
V pokračovaní programu odznela Vianočná pieseň v predvedení zboru Glória pri evanjelickej metodistickej cirkvi, ktorý si v tomto roku pripomenul 20 rokov svojej činnosti
 
foto
 
S vianočnými piesňami večierok ozvláštnili i trúbkari – Dychový orchester slov. Ev. a. v. cirkvi
 
foto
 
Slovenskou ľudovou piesňou sa prihovorila Nina Francistyová...
 
foto
 
...prednesom poézie sa predstavila Hana Katarína Ďurovková...
 
foto
 
...a prednesom prózy ďalšia víťazka Rozhlasovej súťaže mladých recitátorov Miluška Vranková
 
foto
 
Žiacky zbor zaspieval zmes ľudových piesní
 
Kysáč má dlhú športovú tradíciu ďakujúc športovému klubu Tatra. Prvý futbalový zápas údajne odohrali roku 1929. Zaujímavou športovou udalosťou bol olympijský fakľový beh cez Kysáč, v rámci Olympiády v Berlíne roku 1936, keď fakľu nosili známi kysáčski športovci, členovia sokolského bratstva. So symbolickou fakľou v rukách na javisko vystúpila i kysáčska nádejná olympijská športovkyňa Ivana Kreková, ktorú priprávajú na súťaž v strelectve pre Olympiádu v Riu roku 2016.
 
foto
 
foto
 
Prednesom slovenskej ľudovej piesne sa predstavila i Vladimíra Kolárová...
 
foto
 
...a slovenskými tancami detský folklórny súbor Vienok
 
foto
 
foto
 
Ženská a mužská spevácka skupina spievala ľudovky ale aj hymnickú pieseň Kysáčska, spisovateľa Kysáčana Pavla Grňu, ktorú zhudobnil Ondrej Maglovský
 
foto
 
foto
 
Tanečnice a veselých tanečníkov folklórneho súboru Vreteno doprevádzal orchester KIS Kysáč pod vedením Miloslava Kardelisa
 
foto
 
Ivana Vozárová sa predstavila piesňou a hrou na gitare
 
foto
 
Slávnostné chvíle spríjemnili i roztancované páry tanečnej školy Ritmo latino
 
foto
 
K oslavnej nálade piesňou pridala i Andrea Lomenová
 
foto
 
Dievčenská spevácka skupina
 
V Amerike sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia zrodil rock and roll. Už o desať rokov, v roku 1963, podľa vzoru ako to bolo vo svete – tri gitary a bubon, v Kysáči doboví mladíci založili prvú slovenskú rockovú skupinu na týchto priestoroch pod menom Osamelí mladíci. Tohto roku zaznamenávajú 50 rokov od založenia. Aj po 50 rokoch „mladíci“ zneli mladisto.
 
foto
 
foto
 
Sympatická moderátorská dvojica Daniela Ďukićová a Michal Ďurovka
 
foto
 
Medzi významnými hosťami bol i poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miluláš Dzurinda, predseda a podpredsedníčka Zjednotených regiónov Srbska Mlađan Dinkić a Suzana Grubješićová, predseda Slovenskej strany Ján Paul, starosta družobnej obce Hontianske Nemce Jozef Nemec a početní riaditelia.
 
 
Návštevníkom sa na dotvorenie obrazu o dejinách Kysáča ponúkala aj power point prezentácia o ktorú sa postarali Iveta Ďurovková, Ľudmila Berediová- Stupavská, Michal Ďurovka a Dušan Tordaj. Scénu upravil Michal Ďurovka. Inšpicientkou bola Alena Páliková. Logo osláv vypracoval Pavel Surový. O zvuk a svetlo sa postaral tím audio Migo.
 
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský

Komentárov  

+4 #4 Zo SlovenskaGuest 2013-12-22 16:23
Blahoželáme! Uznanie si zaslúžia autorka scenára - Ľudmila B.-Stupavská a režisér J. Slávik, ale aj všetci účinkujúci! Veľkolepé oslavy sú len dôsledok dlhodobej práce Evanj. cirkvi, školy, Matice, spolkov...
Nahlásiť administrátorovi
+8 #3 Pavel Baláž, Kovačica 2013-12-16 14:48
Kysačania, gratulujem na vynikajúcej organizácii zaznamenávania 240 výročia príchodu Slovákov do Kysáča. Všetkým účastníkom programu blahoželám na skvelom a úspešnom umeleckom výkone.
Nahlásiť administrátorovi
-1 #2 gratulujemeNovosadčania 2013-12-16 04:09
Kysáčanom gratulujeme a dakujeme za prínos
úspešnému pôsobeniu Safárika.
Nahlásiť administrátorovi
+4 #1 BlahoželámJán 2013-12-16 02:03
Úprimné blahoželanie do ďalších podujatí, aby to vydržalo aspoň ešte toľko.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články