Archív

AURORA 30

Literárna tvorba je nerozlučne spojená s rozvojom duchovného, kultúrneho a spoločenského života.
 
AURORA 30
 
Literárne periodikum Aurora vydáva Literárna spoločnosť Ľudmily Hurbanovej pôsobiaca v rámci SKUS-u hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy.
 
Časopis uverejňuje básne, kritiky, štúdie, biografie, interview... ale aj všeličo iné, čo vplýva na život a vyplýva z kultúry alebo opačne. Prezentuje trendy dolnozemskej literatúry ako aj slovenských autorov a je určený slovenskej národnostnej menšine vo Vojvodine. Teda, nielen Staropazovčanom.
Aurora vznikla pred 30. rokmi z iniciatívy profesora slovenčiny Vena Nechvátala. K zachovávaniu a zveľaďovaniu tohto písaného kultúrneho občasníka tri desaťročia ruky prikladali a plecia podkladali snaživci, profesori, spisovatelia, novinári...a pod túto poslednú – Auroru 30 sa podpisujú Ranka Lepšanovićová, Jaroslav Litavský – Didi, Martin Prebudila, Miroslav Demák, Jozef Klátik, Miroslav Dobroňovský...
Z jej obsahu: v úvodníku, šéfredaktor Jaroslav Litavský – Didi sprítomňuje začiatky časopisu, exkluzívne interview s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom urobil Martin Prebudila, nasledujú články k šesťdesiatinám Miroslava Demáka a Jožka Klátika, potom sa píše o 30-ročnej družbe so slovenskou osadou Púchov, o prvej slovenskej čitárni, predstavujú podpredsedníčku vojvodinskej vlády Annu Tomanovú-Makanovú, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ľudmilu Hurbanovú, lúčia sa s Milanom Rúfusom, spomínajú na Ondreja Štefanka a v rubrike Kameň-prameň-kmeň sa potkýnajú o štyroch Kutlíkovcoch kým v rubrike Pro et contra na váhu kladú klady a protiklady EU. Svoje miesto si tu samozrejme našli aj chýreční pazovskí divadelníci a folkloristi.
Jubilejná 30-ročná Aurora tlačou vyšla v týchto dňoch v Starej Pazove v náklade 1 000 výtlačkov.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články