Archív

Hore nohami

Tak ako odchodiaci rok, – ale aj tie niekoľké predošlé, – aj v predstavení Divadla VHV z Báčskeho Petrovca, premiérovo predvedeného v predposledný deň roku 2014 , všetko bolo hore nohami. Celý život nám je akoby obrátený hore nohami a divadlo, ktoré je barometrom kultúry, zvlášť výrazne pociťuje pokles morálky a duchovných hodnôt. Na to upozorňuje Katarína Hitzingerová, autorka predlohy Hore nohami, ktorú si Hana Tanciková zvolila za svoj režijný debut. Týmto divadelným výkrikom, akoby sa autorka, ako aj režisérka pokúšali zastaviť ten proces devastácie. Nedovoliť, aby do divadla prenikli gýč a ekonomické záujmy. Zabrániť, aby sa hrubo upravovalo, či skôr falšovalo alebo hanobilo všetko, počnúc od textov Shakespeare a ruských klasikov, cez Timravu po dolnozemského VHV.

 

Hore nohami

 

Hore nohami

 

Krízu divadla a divadlo v kríze, - čo sa tiahne celým predstavením, - divákom názorne nepriamo približuje divadelná dramaturgička, ako aj montér a upratovačka. Z montéra, ktorý sa do umenia vôbec nevyzná, sa poľahky stáva riaditeľ a upratovačka jeho poradkyňou. Dramaturgička tiež nemá veľký cit pre umenie a ani sa v ňom nevyzná. Mieni, že sa všetko môže prevrátiť, obrátiť, zmontovať, zdvojiť, pridať, vymeniť... Jeden herec môže odrazu hrať hoci aj vyše 20 úloh! V záujme šetrenia. Veď kvalita už v divadle nehrá... Na momenty je to groteska.

 

Hore nohami

 

Hore nohami

 

Umele sa vytvorí všetko. Ilúzia. Herci sa nebudú musieť unúvať s učením textov. Aj do divadla vpustíme Playback. Žijeme totiž v rýchlej komerčnej dobe. Všetko je viac-menej o peniazoch, čas je tiež peniaz a tak nakoniec, namiesto hercov, na javisku už bude len obrazovka – hurá technika!

 

Hore nohami

 

Hore nohami

 

Autorku textu Katarínu Hitzingerovú tu vo Vojvodine už dobre poznáme - na seminároch Píšem-píšeš, ktoré prebiehajú v Pivnici, remeslu písania a predvedenia napísaného učí frekventantov z mnohých našich dedín.

 

Hore nohami

 

Hore nohami

 

Hore nohami

 

Pri Hane Tancikovej v pravom slova zmysle platí výrok: jablko nepadá ďaleko od stromu. Otec Ľuboslav Majera, režisér, náš a svetový, matka Miluška Anušiaková-Majerová, herečka, recitátorka, osvetová pracovníčka, odborníčka, ktorá nielenže vie, ale aj vštepuje - ktorá nacvičila početných najlepších recitátorov... Samozrejme, že to najkrajšie vštepila svojim deťom.

 

Obsadenie úloh: Ondrej Brna, Branislav Ušiak, Jaroslav Valentík, Andrej Meleg, Marjan Pavlov, Martina Benková, Margarita Benková, Marína Turčanová, Zuzana Tárnociová a hlasovo Miluška Anušiaková-Majerová.

 

Nech sa mladej režisérke divadelné dosky neznechutia!

 

Katarína Pucovská

Foto: Martin Pucovský

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články