Archív

Sarajevo – čakanie na lastovičky

„Knihu som napísal pred štyrmi rokmi. Vyšla najprv v slovenčine, a vtedy sa lastovičky ešte nevrátili do Sarajeva. Odvtedy sa už objavili, po dvadsiatich rokoch," povedal na premiére bosnianskeho a anglického vydania knihy Sarajevo – čakanie na lastovičky jej autor, diplomat Miroslav Mojžita.

Kniha je bohato ilustrovaná fotografiami ďalšieho diplomata Pavla Demeša, bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR, politického analytika a fotografa, ktorý hovorí: „Pre mňa je Bosna a Hercegovina jednou z najväčších záhad. Međugorje na juhu, na severe „pyramídy", Baščaršija niekde v prostriedku, a bosanská krajina v sebe zachováva nejakú magickosť." Prezentáciu tejto jedinečnej publikácie usporiadali v Slovenskom dome v Prahe 7. apríla 2015.

 

Miroslav Mojžita a veľvyslankyňa  BaH v Česku Danka Savić, ktorá na prezentácii dojímavo hovorila o malej krajine v srdci Európy s testamentom  veľkého dedičstva a ťažkými povíchricami dejín (Foto Pavol Demeš)

 

Miroslav Mojžita a veľvyslankyňa BaH v Česku Danka Savić, ktorá na prezentácii dojímavo hovorila o malej krajine v srdci Európy s testamentom veľkého dedičstva a ťažkými povíchricami dejín (Foto Pavol Demeš)

 

V slovenčine kniha vyšla v roku 2010 a Tomáš Valášek vtedy o nej napísal: „Fascinujúci sprievodca malebnou, občas krutou krajinou. Autorovi sa podarilo takmer nemožné: históriu a politiku krajiny, kde je azda aj súčet 2+2 predmetom koaličných sporov, opísať citlivo, priamo a presvedčivo. A pritom veľmi osobne prostredníctvom príbehov ľudí a miest. Mnohé z nich sú tragické, niektoré povzbudivé, no všetky sú poučné ako príbeh samej Bosny a Hercegoviny."

 

Juraj Jakubisko, jeden z patrónov Slovenského domu v Prahe, Deanka Horváthová Jakubisková, Miroslav Mojžita a riaditeľ Slovenského domu v Prahe Vladimír Skalský. Po uvedení knihy foto záber urobil autor fotografických ilustrácií v knihe Pavol Demeš

 

Juraj Jakubisko, jeden z patrónov Slovenského domu v Prahe, Deanka Horváthová Jakubisková, Miroslav Mojžita a riaditeľ Slovenského domu v Prahe Vladimír Skalský. Po uvedení knihy foto záber urobil autor fotografických ilustrácií v knihe Pavol Demeš

 

Pomery na rozbúrených balkánskych priestoroch Miroslav Mojžita začal sledovať prakticky od samého začiatku, od roku 1995, kedy prišiel ako chargé d'affaires do Belehradu. Neskôr bol aj slovenským veľvyslancom v našej krajine, a tu zotrval do roku 2001. Na tvári miesta, priamo s nami - zblízka sledoval rozpad Juhoslávie a bombardovanie Srbska. V diplomatickej aktivite pokračoval v novoutvorenej samostatnej Bosne a Hercegovine, kde bol prvým slovenským veľvyslancom. Aj tam tiež bol svedkom veľmi chúlostivého začiatku formovania štátu a budovania vzťahov, ktoré boli v zbúranej krajine prinajmenšom vyhrotené. Tie najprudšie víchrice cítil teda priamo na vlastnej koži. V Sarajeve, čakajúc na lastovičky a novú jar, zostal dva mandáty, v období 2004 – 2013.

 

Sarajevo – čakanie na lastovičky

 

Sarajevo – čakanie na lastovičky

 

Keďže je Bosna a Hercegovina krajina priam neskutočných prírodných krás a bohatých dejín, medzi početnými fotografickými zobrazeniami sa našli aj magická zeleň Neretvy a nový Starý most v Mostare, o ktorom P. Demeš hovorí, že aj keď ide o svetové kultúrne dedičstvo, prežil „urbicid" a dnes predstavuje symbol nového zrodu BaH.

 

Foto Pavol Demeš

 

Foto Pavol Demeš

 

Foto Pavol Demeš

 

O hlbokom prežívaní tragickosti najnovších dejín svedčí aj billboard, ktorý napísal istý Srb z Vlasenice: Bogu je teško s nama takvima kakvi smo (Bohu je ťažko s nami takými, akí sme). "To je jeho filozofické a teologické zmýšľanie. Tento jeho osobný billboard stojí na ceste do Srebrenice, najtragickejšieho mesta v krajine." Konštatuje Pavol Demeš.

 

Foto Pavol Demeš

 

Foto Pavol Demeš

 

Kniha Sarajevo – čakanie na lastovičky predstavuje osobné autorovo cestovanie turbulentnými BaH dejinami, z ktorých diplomat, fascinovaný takmer neskutočným kultúrnym a náboženským splietaním, aj napriek tragédiám z 90-tych rokov minulého storočia, vysiela, ako to na prezentácii v Prahe povedal historik František Šistek, mierne optimistický odkaz. Podľa jeho názoru, z knihy možno získať jasný obraz o krajine a preto ju odporúča všetkým študentom balkanistiky.

Novinárka rádia Slobodná Európa Biljana Jovićevićová viac o prezentácii píše TU: http://www.slobodnaevropa.org/content/slovacki-diplomata-mojzita-muslimani-bih-su-nasi-evropljani/26943680.html

Ako odborník na Balkán Miroslav Mojžita napísal aj knihu Belehrad Poznámky 1995 – 2001. Za svoju diplomatickú aktivitu získal najvyššie štátne vyznamenanie Juhoslovanskej zväzovej republiky – Radu juhoslovanskej hviezdy I. triedy. Neskôr, keď už pôsobil v BaH mu udelili osobitné ocenenie: „Rytier povolania" za rok 2010. Od roku 2007 túto cenu udeľuje srbská mimovládna organizácia Liga expertov osobnostiam, ktoré sú svojou prácou a osobnými postojmi vzorom v procese obnovovania a šírenia univerzálnych hodnôt v Srbsku. Porota vysoko ocenila jeho pomoc a porozumenie pre krajinu a spoločnosť, ktorú preukázal počas svojho pôsobenia v Belehrade. V zdôvodnení okrem iného uviedli, že je veľvyslanec Mojžita príkladom človeka solidárneho a chápajúceho problémy, ktorý povzbudzoval budovanie demokratických inštitúcií a demokratizácie systému. Pomáhal diskrétne, ako jeho povolanie prikazuje, ale najmä priateľsky... Robil to vždy prostriedkami a spôsobom tak, aby neranil, ani nepriviedol k nijakému pocitu závislosti. Je príklad diplomata s misiou priateľstva a povzbudenia.

Na takého Miroslava Mojžitu si spomínajú aj vojvodinskí Slováci, s ktorými sa snažil v mrcha časoch hľadieť na krajšiu stranu života.

Miroslav Mojžita je toho času veľvyslancom SR v Bielorusku.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články