Archív

Ako Ľudovít Štúr rezonuje u Dolnozemcov

Videl som život v čistej košeli, s výšivkou piesne – vyspieval bard slovenskej vojvodinskej poézie Paľo Bohuš – toto jeho dvojveršie je metaforickou paradigmou toho, čím teda žili naši predkovia – poctivého slovenského života. Naši predkovia, hrdí, urobení Panónčania totižto, žijúc podľa výroku Štúra, úspešne zdolávali tie cesty tŕnisté, tu, na slovenskej periférii," uvádza Jaroslava Majerová, žiačka 4. ročníka petrovského gymnázia vo svojej literárnej práci, za ktorú získala Cenu Matice slovenskej na tohtoročnej súťaži Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Cenu poroty v konkurencii zahraničných účastníkov získala Tatiana Stanová z Padiny, oceneným pedagógom je Mária Kotvášová z Kovačice a ocenená škola je ZŠ 15. Októbra z Pivnice.

 

Foto: Daniel Demjén

 

Foto: Daniel Demjén

 

„Bez teba, družka moja, nechcem vyjadriť svoj smútok, ani svoje šťastie, ani radosť opísať. Bez teba by môj národ vädol, a to nesmieme dovoliť. A preto, drahá moja rodná reč, mám ťa rada, chránim si ťa, aby som práve odkázala všetkým Slovákom v každom kútiku sveta, aby ťa vášnivo milovali, zachovávali a svojim deťom vštepili do srdca." CENA POROTY Tatiana Stanová, 5. ročník, Základná škola maršala Tita, Padina, Srbsko

 

Foto: Daniel Demjén

 

Foto: Daniel Demjén

 

„Nie, nie je Slovensko mojou rodnou krajinou. Narodila som sa a žijem v Srbsku. Ale obe krajiny mám rovnako rada. Presne tak, ako si nemôžem zvoliť, ktorého z rodičov viac milujem. Alebo, ktorá stará mama je lepšia ako tá druhá. Patrím medzi tých, ktorí obe tieto krajiny volajú „môj domov". Patrícia Kmeťková, 6. ročník, Základná škola 15. októbra, Pivnica, Srbsko.

 

Foto: Ľudo Pomichal

 

Foto: Ľudo Pomichal

 

„Stará mať mi povedala, že domov je tam, kde sa vždy rada navrátim. Že je to miesto, ktoré mi otvorí dvere aj vtedy, keď ho opustím bez príčiny. Miesto, ktoré aj napriek márnym túlaniam a chybám v živote pustí ma naspäť do svojho náručia. Vraj, domov je tam, kde sa cítiš najšťastnejšie." Maja Vargová, 7. ročník, Základná škola Ľudovíta Štúra, Kysáč, Srbsko.

 

Foto: Ľudo Pomichal

 

Foto: Ľudo Pomichal

 

„Mestečko maličké, tichý vietor prúdi ulicami a zobúdza slovenský spev. Na kraji tíško stojí cintorín, ktorý už mnohé slovenské duše ukrýva. Tu i moja prababka spočíva a ja vždy keď navštívim Slovensko, na jej hrobku prinesiem hrudku slovenskej zemi. Viem, že by sa tešila, lebo to bola jej rodná zem a ďakujúc jej, tak veľmi milujem ten krásny slovenský spev a tú teplú slovenskú reč a slovenskú krajinu." Alexander Šproch, 7. ročník, Základná škola Jána Čajaka, Báčsky Petrovec, Srbsko.

 

Foto: Ľudo Pomichal

 

Foto: Ľudo Pomichal

 

„Tú slovenčinu, ktorou tak pekne rozprávajú, nie je ľahko sa naučiť. Najmä nám v Srbsku. Musíme vedieť kde sa píše ypsilon, kde mäkčeň a kde dĺžeň. Naša učiteľka je často prísna. Hovorí: ´Slovenčina je vaša materčina. Musíte ju ochraňovať, zlepšovať. Ona je vaša matka.´ Ja hovorím aj babka." Una Brtková, 4. ročník, Základná škola mladých pokolení, Kovačica, Srbsko.

 

 

Viac o súťaži, množstvo fotografií a celé odmenené práce TU:
http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/1367/preco-mame-radi-slovensko-vitazne-prace-ziakov-z-krajanskeho-prostredia-v-kolorite-sturovych-odkazov-na-bratislavskom-hrade
http://www.uszz.sk/sk/tvoriva-sutaz-pre-ziakov-o-slovencine-a-slovensku-v-ktorej-ocenili-aj-deti-krajanov-pozna-najlepsich-v-jej-23-rocniku

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články