Archív

Vôňa a tichosť padinských polí v Belehrade

Kto je Ján Bačúr? Insitný maliar z Padiny, tichej osady v Južnom Banáte, neďaleko Kovačice. Človek širokého vzdelania, rozumný, tvorivý, poeticky emotívny, senzibilný a nadovšetko veľmi talentovaný umelec s prírodnou maliarskou inteligenciou. Veľmi dobre si vie zvoliť tému, ale nie iba znázorniť určité spoločenské udalosti v rodnej dedine - on zvolenú tému prežíva svojským spôsobom. Obracia sa na prírodu, ktorá svojimi zmenami a obmenami zostáva jeho trvalou inšpiráciou. Vlastnoručne, krasopisne a vycifrovane napísal až 30 kníh, v ktorých veľmi starostlivo zaznamenával údaje nielen o vlastnom maliarstve, ale aj o všetkom, čo sa stávalo v priebehu šesťdesiat rokov v tejto oblasti. Aj za to by jeho meno malo byť medzi prvými na budúcom zozname UNESCO-vých ochrancov tradičných zručností v Srbsku. O tom všetkom sa bude hovoriť na vernisáži 1. septembra v Etnografickom múzeu v Belehrade. Dielo Jána Bačúra predstaví Nadácia Babka Kovačica a otvoria ju jej zakladateľ Pavel Babka a riaditeľka múzea Mirjana Menkovićová.

 

Vôňa a tichosť padinských  polí v Belehrade

 

Vôňa a tichosť padinských  polí v Belehrade

 

Vôňa a tichosť padinských  polí v Belehrade

 

K tejto výstave kunsthistorik a výtvarný kritik Slobodan Sanader napísal:

 

 

O diele Jána Bačúra majiteľ Galérie Babka z Kovačice Pavel Babka uvádza:

„Národný výbor pre nehmotné kultúrne dedičstvo Republiky Srbsko 18. júna 2012 zapísal Insitné maliarstvo Slovákov v Srbsku do Národného registra nehmotného kultúrneho dedičstva Republiky Srbsko.

Na zozname slovenských naivných umelcov v Srbsku je 63 maliarov, najstarší umelec sa narodil v roku 1906 a najmladší je narodený v roku 1992. Spoločným menovateľom všetkých týchto umelcov je, že sú neškolení maliari, že sa narodili v Srbsku – Vojvodina a ich materinský jazyk je slovenčina.

O Kovačici môžeme povedať, pritom nechybíme, že je metropolou insitného umenia. To preto, lebo sa väčšina naivných maliarov narodila v Kovačici, ale aj preto, že je máme najviac zaregistrovaných návštevníkov, ktorí sa práve do Kovačice prichádzajú zoznámiť s insitnými maliarmi. Môžeme oprávnene povedať, že o kovačickej insite bolo napísaných aj najviac textov pre odbornú a zainteresovanú verejnosť.

Kovačica sa stala slávnou a veľmi populárnou. Popularita, bohužiaľ, takmer vždy so sebou nesie hrozbu, najčastejšie skrytú ale niekedy aj celkom zjavnú. Ako také, slovenské naivné umenie v Srbsku je pod silným tlakom zo strany trhu a ekonomickej logiky a v snahe vyhovieť vkusu publika, priamo ohrozuje svoju hodnotu a autentickosť.

Ján Bačúr sa narodil a dodnes žije v Padine, slovenskej dedine 10km vzdialenej od Kovačice. To, že nežil priamo v centre slovenského naivného umenia, na začiatku bolo nedostatkom, čo je dnes, po šesťdesiatich rokoch vývoja a zveľadenia naivného umenia, vskutku výhodou pre tohto maliara.

Ján Bačúr celý svoj život vytrvalo a dôsledne maľoval a maľuje svoje rodisko, svoju Padinu. V čase, keď všetko, čo Ján Bačúr namaľoval, sa ešte dalo vidieť v jeho Padine, sme tomu nevenúvali dostatočnú pozornosť, dokonca sme to popierali. V súčasnej dobe, keď tej Padiny už nieto, teraz si už uvedomujeme, že bol Ján Bačúr, ako skutočný umelec, aj vizionárom.

Ján Bačúr urobil ešte niečo, čo doteraz žiadny iný maliar zo zoznamu 63 umelcov nedokázal: vlastnoručne vypísal a vycifroval až 30 veľkých kníh s celkovým počtom 8.500 strán. Ján ich nazval Svojím maliarstvom 1950 - 2014. Väčšina maliarov, ale aj my, ktorí sme publikum, odborníci a iní, ktorí sme toto maliarstvo roky usmerňovali a obdivovali, písali odborné kritiky a sme o ňom hovorili, aj keď sme ho úplne nedocenili, predsa sme Jána podporovali...

Dnes, keď som si pozorne prečítajte všetkých 30 kníh, zistil som, že Ján Bačúr tu inteligentne a veľmi starostlivo zaznamenával údaje nielen o vlastnom maliarstve , ale aj o všetkom, čo sa stávalo v priebehu šesťdesiat rokov v tejto oblasti. Myslím si, že Ján Bačúr na tých 8.500 strán zhromaždil a veľmi pedantne uložil cenný materiál pre etnológov, antropológov, sociológov, historikov, historikov umenia, materiál aký, keď ide o slovenské insitné maliarstvo v Srbsku, nikto iný nezachoval.

Preto mienim, že ak by Srbsko jedného dňa predstavilo program "Živé ľudské poklady", čiže "Ochrancovia tradičných zručností" (podľa definície UNESCO to sú to "osoby, ktoré sa dopracovali k vysokým úrovniam zručností a techník potrebných na zobrazenie špecifických aspektov kultúrneho života ľudí a národov a zachovanie kontinuity hmotného kultúrneho dedičstva "), čo podporuje UNESCO vo svojich programoch ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva, meno Jána Bačúra by mal byť medzi prvými na zozname."

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+1 #1 Insitny Maliari:Anton Salva, 2015-08-26 18:00
Insitny maliari z Kovačice ;Videl som vystavu vo vestibule ST.v Mlynskej doline pre 3 rokmi sú velmi peke aj sa niektore predali ,Tak veľa úspecho tymto ľudom a nech ich pochvala nemine ked je odmena poslabšia pozdravujem ich A.Salva BA.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články