Andrej Beredi
28. október
Je hmlistý jesenný deň.
Na tvárach hniezdi žiaľ.
Hľa, niečo šepká tomu ten
A to sa šíri diaľ a diaľ.
V dedine rušno. Všade moc ľudu.
Ale nebude žiaden ples.
To smutný zástup. Dnes vešať budú.
A za vlasť ôsmi zhynú ešte dnes.
Svoj hrozný pohľad každý upiera
Na lotrov tých katov ľudu.
A jedna myšlienka v mysli sa zviera:
„Počkajte, i vám súdiť budú."
Dnes vešať budú tí lotri špatní
Osem hrdinských tiel
A títo i pred smrťou šepcú:
„Naše dielo dosiahne svoj cieľ."
A ľud hrdinom sľubuje,
Že dokončí ich dielo
A potom sa všade žiť bude
Slobodne a veselo.
Už nieto lotrov. Už naši prišli.
Či je to iba sen?
To je skutočnosť, ktorá nám hlása:
„Už prišiel slobody deň."
Ondrej Beredi, 1949
(venované 28. októbru 1941 kedy v Petrovci popravili mladých revolučných ľudí, ktorí sa nechceli podriadiť fašistickej nadvláde a okupácii maďarského vojska.)
Andrej Beredi (1933 – 1996) sa narodil v Erdevíku 21. novembra 1933. Po ukončení základného vzdelania v rodisku, absolvoval slovenské gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci (1945 – 1951). V roku 1951 sa zapísal na pravoslávnu teologickú fakultu v Belehrade. Pôsobil ako farár v období rokov 1955 – 1974, seniorom bol v rokoch 1974 – 1983 a biskupom Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii od roku 1983 až do svojej smrti roku 1996. Slovenská evanjelická bohoslovecká fakulta v Bratislave mu roku 1989 udelila titul čestného doktora.
Všetci erdevícki farári, Andrej Beredi v hornom rade v strede
Andrej Beredi ako žiak začal písať najprv veršovanky a básne, potom úvahy a články a neskôr aj väčšie literárne útvary v slovenskej reči. Po II. sv. vojne prežíval zložité dobové pomery, kedy náboženstvo a cirkev museli byť bokom od politického a spoločenského života. Napriek tomu, jeho kontakty so slovakistami, pedagogickou inteligenciou, literárnym zázemím slovenskej Vojvodiny boli čulé.
Katarína Pucovská