Archív

Koncepcia štátnej politiky SR voči krajanom

Finančná podpora z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) sa bude musieť zredukovať. Úrad bude dôslednejšie prihliadať a zisťovať, aká je efektivita použitých prostriedkov. Roztrieštenosť a nezdravú rivalitu v slovenských komunitách treba prekonať (medzi riadkami treba asi čítať, že tam kde sa to nedokáže urobiť, finančná podpora môže vystať). Nevyhnutné je združiť sily a mozgy a spoločne nachádzať riešenia, zastaviť negatívny vývoj a zabrániť ďalšiemu znižovaniu počtu Slovákov v zahraničí. O tom, ale aj ďalších témach a problémoch Slovákov v zahraničí, sa hovorilo najprv v utorok na okrúhlom stole usporiadanom na veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade a na rovnaké, alebo podobné témy pokračujú osobitné rozhovory v jednotlivých našich slovenských prostrediach.

Predseda ÚSŽZ Dr. Ján Varšo na utorňajšom okrúhlom stole v Belehrade poinformoval predstaviteľov našich inštitúcií a významné osobnosti z našej komunity o novinkách v politike Úradu voči krajanom a riaditeľka odboru pre osvedčenia a právne otázky ÚSŽZ Dr. Andrea Groszová hovorila o vysokom náraste počtu žiadateľov o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí a o zmenách pri jeho vydávaní. Podčiarkla, že vlani z celkového počtu 1445 žiadateľov o osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí, až 1156 bolo zo Srbska. Aj v tomto roku podobný trend pokračuje.

Predstavitelia ÚSŽZ v ten istý deň navštívili ešte Kovačicu, v stredu zavítali do Petrovca, dnes boli v Starej Pazove a Novom Sade...

Prvoradým cieľom spoločného stretnutia v Belehrade a potom aj osobitných rozhovorov, bolo oboznamovanie krajanskej komunity s Koncepciou štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016 -2020, ale aj zmapovanie situácie a bližšie nahliadnutie do problematiky týkajúcej sa života tunajších Slovákov.

„Roztrieštenosť a nezdravá rivalita existuje nielen v Srbsku. Podobná situácia je aj v Kanade, v Spojených štátoch, Maďarsku... Možno je menej vypuklá v Rumunsku, kde medzi Slovákmi existuje pomerne dobrá spolupráca. Nezdravú situáciu treba meniť. Nemôžeme však očakávať, že sa po jednom stretnutí začneme všetci objímať, ale niekto raz musí povedať, že „kráľ je nahý," - vyhlásil pre Novosadský rozhlas Ján Varšo po stretnutí v Belehrade.

V rozhovore s novinárom Rastislavom Zorňanom Ján Varšo sa zmienil aj o finančnej podpore, ktorú Slovensko poskytuje Slovákom v diaspóre a ktorá sa bude musieť zredukovať. Ozrejmil, že v predchádzajúcom období boli tie prostriedky výrazným spôsobom nasmerované pre krajanské komunity na Dolnej zemi, vrátane Srbska . Treba ich teda rovnomernejšie rozdeliť aj iným skupinám krajanských komunít v Strednej Európe, v zámorí a v Západnej Európe. Komunity na Dolnej zemi, podľa jeho slov, aj ďalej majú predbežne určenú najvyššiu kvótu, najvyššiu podporu a pre Srbsko by to mohlo byť 20 percent z celkovej sumy dotácií určených na tento rok, čo sa však bude prispôsobovať prioritám V poslednom dotačnom kole na adresu ÚSŽZ prišlo ponad 900 projektov v sume asi 4 miliónov eur, zatiaľ čo Úrad disponuje menším množstvom ako je milión eur. Preto sa budú sa musieť vymedziť priority, aby to málo, čo poskytuje SR bolo zúžitkované v prospech posilňovania národného povedomia, kultúry a identity všetkých Slovákov. Zdôraznil Ján Varšo.

V Koncepcii štátnej politiky Slovenskej republiky (SR) vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016 – 2020 sa okrem iného uvádza:

  • Politickú zodpovednosť SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí určuje Ústava Slovenskej republiky, ktorá v čl. 7a hovorí: „Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou".
  • Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) z roku 1999 stanovila vo vzťahu ku krajanom politický záväzok: „Slovensko a Slovenská republika vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť slovenských národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva".
  • Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky (SR) vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016 – 2020 (ďalej len „koncepcia") sa predkladá na základe zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podporu uchovania národnej, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí koncepcia nechápe len ako jednostranný akt štátnej starostlivosti, ale ako spoločné úsilie a spoluprácu, ktorá posilňuje význam a zodpovednosť krajanských spolkov, organizácií a osobností. Plnenie koncepcie bude závisieť od ekonomických možností štátu, ako aj od politických, ekonomických a legislatívnych podmienok štátov, v ktorých krajania žijú.

Koncepciu štátnej politiky Slovenskej republiky (SR) vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016 – 2020 si možno prečítať TU:
http://www.uszz.sk/data/files/KONCEPCIA%202016.pdf

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+2 #1 RE: Koncepcia štátnej politiky SR voči krajanompin & cool 2016-02-12 23:09
Reálne... a "projekto-mania" je niečo iné ? Hoc, jesto "projekto -maniaci/čky" čo vidia aj väčšie "hrnce" než USŽZ ... ?!
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články