Archív

Najstarší dom v Petrovci

Je to jedna z mála našich kultúrnych pamiatok výnimočného významu a je pod ochranou štátu. Táto nízučká stavba pokrytá trstinou je čiastočne pod zemou, takže sa zdá byť ešte nižšou. Zemná podlaha, otvorený komín, sedliacka pec, murovaný sporák, hlinené hrnce a iné nádoby, stará parta – nad tým všetkým a všeličím iným híkali kulpínski žiaci nižších ročníkov, ktorých učiteľky zaviedli do Petrovca na výlet . Oduševnenie detí bolo o to väčšie, lebo sa v domčeku sami sebe zdali byť veľkými, nejeden z nich rukami dokázal dosiahnuť strop domu. Žiaci tam prišli v rovnaký čas, keď fotograf Nenad Glišić robil zábery... K fotografiám prikladáme text z webovej stránky Múzea vojvodinských Slovákov: http://www.muzeumslovakov.rs/ludova-architektura/o-najstarsom-dome. Autor textu: Mgr. Marijan Pavlov, etnológ.

 

Foto: Nenad Glišić

 

Foto: Nenad Glišić

 

Foto: Nenad Glišić

 

Dedinský dom z druhej polovice XVIII storočia, na Ul. Branislava Mokića č. 7, kultúrno-historická pamiatka, tzv. Najstarší dom v Petrovci, predstavuje pamiatku mimoriadneho významu rozhodnutie č. 272/64, Nový Sad, 25. máj 1965 roku.

 

Foto: Nenad Glišić

 

Foto: Nenad Glišić

 

Foto: Nenad Glišić

 

Kultúrna pamiatka „Najstarší dom" je hlinená stavba panónskeho typu, aké sa stavali v období od 18. do polovice 20. storočia. Dom je robený technikou nabíjania hliny a celá jeho plocha je čiastočne pod úrovňou zeme. Sedlová strecha je z trstiny, otočená štítom do ulice. V dome sa nachádzajú predmety, ktoré predstavujú tradičné obydlie Slovákov vo Vojvodine.

 

Foto: Nenad Glišić

 

Pitvor predstavuje vstupný priestor. Pitvor bol nevykurovaným, často aj nezastropeným priestorom, preto sa nedal využívať na obytné účely. Nachádzali sa tu nádoby na vodu a pomyje, rôzne koše na obylie a iné veci. V zime sa do pitvora na noc uchyľovala aj hydina.

 

Foto: Nenad Glišić

 

Kuchyňa bola v minulosti zadymený, studený priestor v zadnej polovici pitvora. Nebola oddelená celou stenou, ale iba drevenou hradou, na ktorej ležala predná časť otvoreného komína. Takáto forma komína slúžila aj na údenie mäsa. Slúžila iba ako miestnosť na prípravu jedál a odkladanie kuchynského riadu. Jedávalo sa v izbe za stolom. V prvotných kuchyniach sa varilo na otvorenom ohni, z ktorého sa dym voľne rozplýval po miestnosti a prechádzal do otvoreného komína. Z tohto dôvodu boli steny zanesené sadzou, z čoho vznikol aj názov - čierna kuchyňa.

 

Foto: Nenad Glišić

 

Foto: Nenad Glišić

 

Izba (chyža) bola hlavná obytná miestnosť domu. Po stáročia bola centrom života rodiny, a často i jediným vykurovaným priestorom v dome. V neskoršej fáze vývoja domov tretia miestnosť (komora) zmenila svoju funkciu a slúžila ako druhá, zadná izba. Predná izba postupne nadobudla iba reprezentačnú funkciu a hlavná, obývacia sa stala zadná izba.

 

Foto: Nenad Glišić

 

Zadná izba (komora) sa používala ako skladovací priestor domu. V komore sa uskladňovali potraviny, odevné súčasti a rôzne predmety používané v domácnosti (náradie na pečenie chleba, na varenie lekváru, ku zabíjačke, na pradenie, tkanie, pranie) alebo v hospodárstve (konské postroje, vrecia, zásobnice). Komora bola zvyčajne nevykurovaným a slabo osvetleným priestorom. Občas sa používala aj na spanie a v neskoršom období bola zmenená na zadnú izbu, v ktorej bola aj pec.

 

Foto: Nenad Glišić

 

Sýpka slúžila na uskladnenie obilia. Postavená bola na saniach, ktoré umožňovali jednoduchší presun, na blate a snehu, v prípade nebezpečenstva od požiara. V neskorších fázach vývoja sa takéto hospodárske stavby murovali z nehorľavých materiálov. V zadnej časti dvora sa dostavali k existujúcim domom, alebo boli postavené ako samostatné, pomocné objekty.

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články