Archív

U petrovských požiarnikov vyrástol máj

Tradícia „stavania májov" pomaly zaniká. Symbolický strom – takzvaný „máj" alebo „májové drevo" sa v nie tak dávnej minulosti tradične staval v posledný aprílový deň (alebo v poslednú aprílovú noc) takmer vo všetkých našich slovenských osadách. Aj keď táto pekná tradícia stále viac upadá do zabudnutia, sú ešte horlivci, medzi iným aj petrovskí požiarnici, ktorí tento zvyk udržiavajú pri živote. V zadnej časti svojho pozemku členovia Dobrovoľného hasičského spolku v Petrovci, podobne ako aj v minulých rokoch, aj dnes „vystavali máj". O mesiac „váľanie mája" bude dobrým dôvodom na oslavu, o to viac, keďže tento náš spolok oslavuje úctyhodných 125 rokov.

 

Foto: Dvd Vatrogasci Petrovac

 

Foto: Dvd Vatrogasci Petrovac

 

Dobrovoľný občiansky hasičský spolok v Petrovci založili roku 1891 a je jeden z najstarších v Srbsku. Petrovskí hasiči neskôr aktívne stáli aj pri zakladaní hasičských spolkov v Kysáči, Despotove, Silbaši, Maglići a v Hložanoch. Dodnes si zachovali pomenovanie Dobrovoľný hasičský spolok, aj napriek tomu, že v súčasnosti už disponujú i profesionálnym zastúpením svojich členov. Väčšinou sú to však dobrovoľníci, ktorí sú ochotní svoj čas obetovať pre bezpečnosť svojich spoluobčanov, alebo aj pre ochrane súkromného či spoločenského majetku. V minulom roku si napríklad veľké uznanie zaslúžili, keď 22. júla 2015 prakticky okamžite po vzplanutí požiaru s dvomi hasičskými autami boli pred Knižnicou Štefana Homolu a zachránili všetky knihy. Pomáhajú tiež aj pri hasení požiarov v susedných dedinách.

 

Účastníci dnešného „stavania mája" (Foto: Dvd Vatrogasci Petrovac)

 

Účastníci dnešného „stavania mája" (Foto: Dvd Vatrogasci Petrovac)

 

„Máj" má symbolický význam a je výrazom prírodného mýtu o boji zimy s jarou, ale aj života so smrťou. Má vraj aj chrániť pred zlými duchmi a chorobami.

Nech ich ochraňuje a šanuje. A nech nemajú žiadnych intervencií.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články