Archív

Vytrvalosť a sila Zlatka Keslera

Narodil sa v Selenči 17. marca 1960. Jeho futbalová športová kariéra bola prerušená hneď na samom štarte. V roku 1983 po autonehode zostal trvalo pripútaný na invalidný vozík. Mal iba 23 rokov a život pre neho vtedy stratil význam. Z ťažkej depresie sa predsa dostal a od roku 1985 začal súťažiť ako stolný tenistu na vozíku. Nasledovalo obdobie, v ktorom mu osud akoby vynahrádzal, to čo mu kruto vzal. Počas bohatej športovej kariéry získal päť paralympijských medailí a bol majster sveta a Európy. Na rôznych štátnych a medzinárodných súťažiach úhrne získal 25 medailí. V týchto dňoch sa nachádza v Rio de Janeiro, kde prebiehajú XV. letné paralympijské hry. Po prvýkrát je na olympiáde v úlohe selektora, doteraz vždy súťažil. Teší sa však z úspechu našich stolných tenistov, ktorí získali tri medaily, akoby ich on sám získal.

 

Vytrvalosť a sila Zlatka Keslera

 

Stolným tenisom sa aktívne zaoberá vyše tridsať rokov. Trénuje v Báči. Od roku 1992 sa zúčastňoval na Paralympijských hrách a najprv v Barcelone získal bronzovú medailu, o štyri roky neskôr 1996 v Aténach zlatú, roku 2000 v Sydney striebornú a v roku 2004 u Aténach bronzovú. Rok 2008 bol pre neho významný, keďže niesol vlajku Srbska na otváraní letných Paralympijských hier v Pekingu. Avšak práve tam, nešťastnou náhodou, zo súťaže vypadol hneď na štarte a teda nezískal žiadnu medailu, na všetkých ostatných olympiádach sa mu to podarilo. V roku 2012 na Paralympijských hrách v Londýne, v konkurencii jednotlivcov, vybojoval si striebro a tým zakončil aktívnu športovú kariéru. Ako máloktorý športovec, až dvadsať rokov sa udržal na najvyšších priečkach vo svete.

Aj keď na šiestich olympiádach získal päť medailí, na otázku, ktorá z nich mu je najvzácnejšia, Zlatko Kesler odpovedá, že mu je predsa najmilšia zlatá medaila získaná po sankciách v roku 1999, na Slovensku na Európskych majstrovstvách. Najdojímavejšie chvíle zažil vraj v Báči, kde ho po získaní zlata v Atlante, na námestí vítalo niekoľko tisíc ľudí, po čom ho vyhlásili za čestného občana Báču.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články