Nasledujúca, posledná novembrová nedeľa už bude prvou adventnou nedeľou a začne sa ňou nový cirkevný rok. Podľa evanjelického kalendára sa v poslednú nedeľu cirkevného roka – Nedeľu večnosti na službách Božích uvažuje nad poslednými vecami, ako je koniec sveta, Boží súd... Treba očakávať, byť pripravený a byť v strehu. Pán Ježiš používa obraz svadby, aby túto vec priblížil a družičky-panny, ktoré s lampášmi čakajú na ženícha. O tom na dnešnej biblickej hodine v Kulpíne hovoril Vladimír Lovás, farár aradáčsky.
....Každého z nás nakoniec čaká stretnutie so sudcom, len mi mu pripisujeme malú hodnotu. Venujeme mu málo pozornosti, pretože nevieme odpoveď na jeden dôležitý fakt. Kedy to bude. Treba však vedieť, že je veľmi dôležité byť v strehu. Družičky-panny s lampášmi čakajú na ženícha. Lenže, polovica z nich, pochabé panny, si zabudli do lámp naliať oleja, ale múdre panny predsa boli pripravené. Družičiek bolo desať. Zákon má 10 Božích prikázaní, desatina patrí Bohu, harfa má 10 strún. Je to číslo úplnosti. A tých 10 družičiek v Ježišovom podobenstve je cirkev.
Jaroslav Javorník, farár kulpínsky sa srdečne poďakoval Vladimírovi Lovásovi a predstaviteľom aradáčskeho cirkevného zboru za vzácnu návštevu
Cirkevný rok sa začína adventom, pretože príchodom Pána Ježiša Krista nastáva nová doba, doba milosti, v ktorej sa stalo to, čo bolo prorokmi zasľúbené. Vzácny hosť sa očakáva so svetlom. Novším zvykom je aj zapaľovanie sviec na adventnom venci. Na ňom sú 4 sviece, ktoré sa zapaľujú postupne, prvá sa zapaľuje v prvú adventnú nedeľu, druhá v druhú... O pár dní teda, v prvú adventnú nedeľu, zapálime prvú sviecu.
Spoločná fotografia predstaviteľov kulpínskeho a aradáčskeho CZ
Cirkevný, čiže liturgický rok sa nezhoduje s kalendárnym rokom a začína sa približne mesiac pred kalendárnym resp. občianskym rokom, presnejšie nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom, čo zase priamo závisí od toho, v ktorý deň v týždni pripadá Prvá slávnosť vianočná. Pred ňou musia byť 4 adventné nedele.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)