Archív

Padinské kroje a priadky

Spolok žien Padina krásnymi fotografickými zábermi zachováva dokument o starodávnom padinskom zimnom ľudovom kroji. Fotografie vznikli dnes a na nich je znázornený zimný kroj dospelých a detí. O padinských krojoch sa možno viac dočítať v monografii Padina 1806 – 2006. V tejto obsiahlej knižke skupiny autorov Ondrej Kotváš opisuje okrem iného aj priadky. Priadky sa konávali vo fašiangovom období, od Troch kráľov a do začiatku pôstu. Uvádzame úryvok z tohto textu.

 

Foto: Spolok žien Padina

 

Foto: Spolok žien Padina

 

Foto: Spolok žien Padina

 

„S pradením konopí súvisí i jedna pekná tradícia – priadky, ktoré bývali v zimnom období. Dievocké priadky zoskupovali mládež, kým na rodinných priadkach sa zoskupovali susedovci a priatelia. Tieto priadky boli často viazané na meniny niektorého člena rodiny. Na priadky sa pozvalo o deň skôr. Ráno na saňiach mužovia priviezli ženy a deti. Celý deň bol vyplnený prácou. Priadlo sa v izbe, niekedy pre domácu. Viedli sa ženské rozhovory. Deti šantili po chyži, po dvore. Jedlo pripravila domáca s pomocou. Obed bol jednoduchý, ponúkala sa káva (divka), pampúche alebo špricke, pukaná kukurica, sódovka, krachle. Predvečerom prišli chlapi pre ženy a deti. Sedeli v pitvore, kartali sa, zhovárali. Gazda ponúkol trunk. Večera bývala sviatočná, bohatá. Po večeri sa domáca poďakovala a priadky sa rozišli.

 

Foto: Spolok žien Padina

 

Foto: Spolok žien Padina

 

Foto: Spolok žien Padina

 

Dievocké priadky mali inú náplň. Skupina dievok vyhľadala chyžu, kde sa budú schádzať do pôstu...

Na priadky sa dievky schádzali zvečera. Tá na vydaj sadala pod zrkadlo a najmladšia ku peci. Spievali ľúbostné piesne, ponúkali sa varenou makovou kukuricou alebo pukanou, čo si z domu priniesli. Keď mládenci zabúchali pustili ich dnu (po deviatej hodine neotvárali), pokúšali diovke, zhadzovali dratvu, ukradli praslicu... V pitvore tancovali čardáš..." (úryvok z diplomovej práce Ondreja Kotváša)

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články