Archív

Stavanie májov

Tradícia „stavania májov" je veľmi stará, bola známa už v antike. Strom – takzvaný „máj", alebo stĺp - „májové drevo", sa najčastejšie stavia v posledný aprílový deň, alebo v poslednú aprílovú noc. Môže sa však stavať aj na Turíce, alebo aj pri iných príležitostiach. Májové drevo symbolizuje víťazstvo jari nad zimou a v prenesenom zmysle víťazstvo života nad smrťou. Aj keď táto pekná tradícia stále viac upadá do zabudnutia, sú ešte nadšenci, ktorí tradíciu stavania májov zachovávajú. Ochotníci SKUS Jednota zo Šídu pred Slovenským domom aj tohto roku postavili „máj", podobne urobili aj členovia SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule a Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičáteka z Kysáča.

 

KUS Vladimíra Mičáteka tradíciu „stavania mája" obnovuje a už tretí rok za sebou vystavali máj v spolupráci s kysáčskymi hasičmi (Foto Nenad Glišić)

 

KUS Vladimíra Mičáteka tradíciu „stavania mája" obnovuje a už tretí rok za sebou vystavali máj v spolupráci s kysáčskymi hasičmi (Foto Nenad Glišić)

 

KUS Vladimíra Mičáteka tradíciu „stavania mája" obnovuje a už tretí rok za sebou vystavali máj v spolupráci s kysáčskymi hasičmi (Foto Nenad Glišić)

 

KUS Vladimíra Mičáteka tradíciu „stavania mája" obnovuje a už tretí rok za sebou vystavali máj v spolupráci s kysáčskymi hasičmi (Foto Nenad Glišić)

 

V SKUS Jednota Šíd posledný aprílový deň už tradične patrí stavaniu májov... (Foto: SKUD Jednota)

 

V SKUS Jednota Šíd posledný aprílový deň už tradične patrí stavaniu májov... (Foto: SKUD Jednota)

 

Takzvané "dvíhanie mája" zrealizovali aj v SKUS "Milana Rastislava Štefánika" v Binguli (Foto: Tijana Farkaš)

 

Takzvané "dvíhanie mája" zrealizovali aj v SKUS "Milana Rastislava Štefánika" v Binguli (Foto: Tijana Farkaš)

 

Máj v Dobanovciach v roku 1937 (Foto: Slovenský kultúrno osvetový spolok Šafárik Dobanovce)

 

Máj v Dobanovciach v roku 1937 (Foto: Slovenský kultúrno osvetový spolok Šafárik Dobanovce)

 

Máj má vraj aj chrániť pred zlými duchmi a chorobami. „Váľanie mája", alebo „zhúdanie mája", ktoré sa najčastejšie robí v posledný májový deň, prípadne v poslednú májovú nedeľu (zriedkavejšie aj neskôr), býva obyčajne dobrým dôvodom na radosť. Zo zvaleného „mája" deti si uchytia stužky a cukríky a tí najšikovnejší dospelí možnože aj fľašku páleného. To však len v tom prípade, ak sú skutočne šikovní a „máj" zvalia tak obozretne, že sa fľaška nerozbije.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články