200. výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana

V Hlbokom na Slovensku v nedeľu 17. septembra 2017 usporiadajú celoslovenskú spomienkovú slávnosť venovanú dvojstému výročiu narodenia s odhalením Pamätnej tabule Jozefa Miloslava Hurbana. Tento významný spisovateľ, novinár, politik a evanjelický kňaz zanechal stopy aj v živote Srbov a tiež vojvodinských Slovákov. Po zrušení vojenskej hranice roku 1871, na konvente slovenskej evanjelickej cirkvi v Starej Pazove, stredného syna J. M. Hurbana Vladimíra si staropazovský cirkevný zbor zvolil za svojho farára a vnuk tohto významného štúrovca Vladimír Hurban Vladimírov (VHV) prežil celý svoj život vo svojom rodisku v Starej Pazove. Slávnostné služby Božie z kostola v Hlbokom, venované Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, bude mať na starosti senický (v súčasnosti aj hlbocký) farár Juraj Šefčík. Začnú sa o 10,00 hodine a bude ich priamo vysielať STV 2.

 

200. výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana

 

Jozef Miloslav Hurban sa narodil 19. marca 1817 v Beckove a umrel 21. február 1888 v Hlbokom. Bol prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia, evanjelický kňaz a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849. Pôvodne bol stúpenec Jána Kollára, neskôr Ľudovíta Štúra. Je po ňom je pomenovaná planétka (3730) Hurban.

 

Kostol v Hlbokom v ústrety významnému jubileu generálne opravili (Foto: Oľga Zlochová)

 

Kostol v Hlbokom v ústrety významnému jubileu generálne opravili (Foto: Oľga Zlochová)

 

Prof. Dr. Jarmila Hodoličová v autorskom texte SVETOZÁR HURBAN-VAJANSKÝ A VOJVODINSKÉ PROSTREDIE píše aj o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, kde uvádza, že korene jeho kontaktov s vojvodinským prostredím treba hľadať počas štúdia v rokoch 1830–1840 na evanjelickom lýceu v Bratislave, keď tu študovalo hodne Srbov. Tri školské roky tam sa školil aj Svetozar Miletić , srbský politik a spisovateľ, ktorý vošiel do politických dejín slovenského národa ako veľký bojovník za národné práva a slobodu Srbov, Slovákov a Rumunov v Rakúsko-Uhorsku. Jeho meno sa s menom Jozefa Miloslava Hurbana s úctou spomína a obaja sa stali „národnými mučedlníkmi", lebo obaja bojovali za tie isté ciele a obaja za ne boli aj trestaní . Z takéhoto priateľstva a spoločného boja za rovnaké národné práva, z lásky a úcty voči svojmu slovanskému bratovi Jozef Miloslav Hurban pokrstil svojho najstaršieho syna menom Svetozár podľa mena svojho srbského brata Svetozara Miletića.

Styky Hurbana s Juhoslovanmi silnejú ešte väčšmi, keď sa roku 1848 stáva členom belehradského Društva srpske slovesnosti a ako hlavný veliteľ v povstaní roku 1848–49 hľadal spojencov v Prahe, vo Viedni, v Záhrebe a Belehrade. Podľa záznamov jeho syna Vladimíra v pazovskej cirkevnej Pamätnici spomedzi slovenských hraničiarov, jazdcov „odviedol vyše 100 Pazovanov do srbského tábora v Karlovciach", kde sa nachádzalo hlavné velenie srbského povstania proti maďarskej garde.

J. M. Hurban redigoval a vydával časopisy (štúrovský časopis Nitra, náboženské noviny Cirkevné listy, Slovenské pohľady) a v takom duchu slovanskej vzájomnosti vychovával aj svojich synov. Okrem najstaršieho Svetozára (1847–1916) a Vladimíra (1850–1914), evanjelického farára v Starej Pazove, aj svojho mladšieho syna Bohuslava (1862–1889) poslal na výchovu a školenie do srbského prostredia, do Novosadského srbského gymnázia.

Syn Jozefa Miloslava Hurbana Vladimír Hurban bol inštalovaný za staropazovského farára v piatu nedeľu po Veľkej noci roku 1875, teda v časoch smutných pre slovenský národ, keď boli zatvorené slovenské stredné školy a Matica slovenská. Pri inštalácii svojho syna bol aj Jozef Miloslav Hurban a v liste z 30. júla 1875 sa dozvedáme, že sa tu zišla celá Hurbanova rodina a že Mamuška (Matka Anna Jurkovičová) si nevedela Pazovy prenachváliť. Vladimír ich čakal v Novom Sade pri parolodi a na voze do Pazovy cestovali päť hodín. Jozef Miloslav Hurban navštívil pri tejto príležitosti aj iné slovenské obce, bol v Aradáči na návšteve u evanjelického kňaza Leopolda Abaffyho (1827 Aradáč – 1883 tamže), s ktorým sa priatelil ešte počas štúdií v Bratislave a v revolučných rokoch 1848, navštívil tiež Belehrad, kde dva dni strávil u starých známych.

Roku 1877 po zatvorení gymnázia v Martine posiela otec J. M. Hurban k Vladimírovi, pôsobiacemu už tretí rok v Starej Pazove, svojho najmladšieho syna Bohuslava o 15 rokov mladšieho ako Vladimír. V liste prosí syna Vladimíra, aby mu pomohol naučiť sa po srbsky a zapísal ho do srbského gymnázia v Novom Sade. V liste z 30. 8. 1877 prosí syna: „Bude treba abys ty sám do N. Sadu ku direktorovi gymnázia srbského osobne zašiel a tam zrovna poviedal, že starý Hurban Srbom bratom honeného svojho synka oddať chce, aby mohol z neho platný syn národa povstať." Bohuslav aj zakončil školenie v Sriemskych Karlovciach, – uvádza Jarmila Hodoličová.

V CZ Stará Pazova ochraňujú vzácnu pozostalosť po rodine Hurbanovcov a po Dr. Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi zachovávajú palica, o čom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/6411-pan-farar-tu-je-ta-palica-odovzdavam-vam-ju

V Hlbokom majú Pamätnú izbu Jozefa Miloslava Hurbana, ktorú verejnosti sprístupnili 18. marca 1967 pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. V roku 1948 v tejto obci v strede cintorína bol postavený Hurbanovi pomník - mohyla, kde boli jeho ostatky preložené 11. júna 1949.

 

Katarína Pucovská