Archív
Filter
  • Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií

    IV. kongres matíc slovanských národov a inštitúcií, ktorý usporiadala Matica slovenská pri príležitostiach 100. výročia oživotvorenia Matice slovenskej a podpísania Memoranda národa slovenského, 4. – 7. júna 2019 v Martine, priniesol začiatkom nového roka významný rezultát. Je ním unikátna pamätnica z vydavateľskej dielne Matice slovenskej pod názvom Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií. Pod zostavenie publikácie sa podpísali: Marián Gešper – predseda Matice slovenskej a Zuzana Pavelcová – riaditeľka Krajanského múzea MS.

  • Dary spoločnosti Marbo Product

    Spoločnosť Marbo Product ako súčasť multinacionálnej spoločnosti PapsiCo podniká už 13 rokov na trhu západného Balkánu a v obci Báčsky Petrovec, totiž v Maglići a v rámci svojho spoločensky zodpovedného prínosu lokálnemu spoločenstvu dotovala počítačové a iné technické vybavenie a zariadenia verejným ustanovizniam obce Báčsky Petrovec. Dotáciu dostali Dom zdravia Báčsky Petrovec, Predškolská ustanovizeň Včielka, Gymnázium Jána Kollára, Základná škola Jána Čajaka, Základná škola Jána Amosa Komenského v Kulpíne, Základná škola Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch a Základná škola Žarka Zrenjanina v Maglići. Ide o vybavenia, ako sú notebooky, tlačiarne, monitory, desktopové počítače a tablety, ktoré v spolupráci s Obcou Báčsky Petrovec boli darované týmto ustanovizniam, ktoré pôsobia pod jej príslušnosťou.

  • Deň ružového trička

    Jedného dňa v roku 2007 v Kanade, jeden chlapec prišiel do školy v ružovom tričku... Stal sa preto predmetom šikany svojich rovesníkov, utrpel posmech, keďže si žiaci mysleli, že chlapcom sa ružové tričko nehodí a že je to dievčenská farba. Neskôr vyšlo najavo, že si chlapec ružové tričko obliekol na podporu svojej matky, ktorá trpela rakovinou prsníka. Odvtedy je ružové tričko symbolom boja proti násiliu v škole. Stanovený je aj Deň proti šikanovaniu a je to deň, keď si deti oblečú ružové tričko, aby ním podporili postoj proti šikanovaniu, čo je myšlienka, ktorá vznikla v Kanade. Oslavuje sa po celom svete, no v rôznych dátumoch. U nás je posledná februárová streda „Međunarodni dan borbe protiv vršnjačkog nasilja", kým v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, je prvý novembrový štvrtok Medzinárodným dňom proti násiliu a šikanovaniu v škole, vrátane kyberšikany. V ústrety dnešnému dňu v kulpínskej základnej škole Jána Amosa Komenského celý týždeň prebiehal v znamení ružovej farby.

  • Čo chceme dosiahnuť s dirigovaným informovaním?

    Sloboda prejavu je zaradená medzi najvyššie ciele ľudstva, pretože je nevyhnutná... Novinári sú dôležití v každej demokratickej spoločnosti a oni sú aj tí, čo majú kontrolovať, napomínať, ba aj kritizovať tých, čo sú pri moci, aby omámení mocou nezabúdali, že pracujú pre svoj národ a jemu zodpovedajú. To je úloha novinárov! Mylne sa novinármi nazývajú tí, čo sú v službe režimu, lebo oni novinármi byť nemôžu. Preto v novinárstve politika nemá miesto! Predsa sa, trebárs aj násilne, do neho domáha. Aj preto v hlasľudovskom hrnci opäť vrie, alebo možno lepšie povedané: ešte stále vrie. A tomu je tak už vyše desaťročie. Spomeňme si na leto 2009 keď Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vedená Annou Tomanovou Makanovou akýmsi „blitzkriegom" (rýchlym, prekvapujúcim rozhodnutím) odvolala riaditeľa nášho týždenník Hlas ľudu a vymenovala zodpovedajúci stranícky káder. Samuel Boldocký sa vtedy nemohol na to mlčky dívať a napísal text Tragikomická procedurálna ekvilibristika s podtitulkom Riaditeľ Hlasu ľudu „odstavený," lebo šetril v časoch hospodárskej krízy?! Vtedy sa politika usadila do hlasľudovského kresla.

  • Panónsky námorník

    Včera a dnes sa v celej bývalej Juhoslávii spievalo a plakalo v rytme piesne „Slovenska". „Ak umriem mladý, zasaď na môj hrob iba rozmarín." Spieva v piesni Đorđe Balašević a v ďalšom texte výslovne si želá nedovoliť, aby sa z jeho pohrebu urobilo smutné tretie dejstvo. Rodina nášho známeho speváka to rešpektovala a dnes v popoludňajších hodinách za prítomnosti najužšieho kruhu rodiny a hudby jeho tamburášov ho pochovali na Mestskom cintoríne v Novom Sade. Aj Slováci v Srbsku si viacerými podujatiami uctili pamiatku na tohto nášho a svetového „panónskeho námorníka". Tak napríklad novinár Ján Filip sa podelil o spomienku na Đoleho, na rozmarín a pieseň Slovenska. Na námestie v Báčskom Petrovci včera začali prinášať kvety a sviečky a vo večerných hodinách Ondrej Maglovský, ktorý roky hrával v Đoleho orchestri, spolu s Lego duo, spievali Balaševićove piesne. V kovačickom kostole dnes tiež zneli balaševićovské baladické tóny a známy kovačický insitný maliar Ján Glózik si spomienku na Đoleho natrvalo zachováva obrazom "Panónsky námorník".

  • In memoriam: Samuel Poniger (1954 – 2021)

    Po takmer troch desaťročiach, koľko ohnutý kráčal pozemskou púťou s ukrutným bôľom zo straty syna, v nedožitom 67. roku svojho života sa pobral za svojim Igorkom. Profesor telesnej výchovy Samuel Poniger zomrel v novosadskej nemocnici, dvanásť dní po mozgovej príhode.

  • ...odídem, keď zamrmle vietor zimné otčenáše...

    Đorđe Balašević (11. máj 1953 – 19. február 2021) „...Iba sa presťahoval, viem!... na nejaké lepšie miesto, pretože toto už nie je svet, v ktorom sa pekne žije! A všetko sme spolu prekonali i všeličomu nás naučil, ten náš úžasný panónsky námorník so sedliackym srdcom, jeden z posledných ambasádorov dobrej vôle z bývalej Yugy.." Takto sa s Đorđem Balaševićom lúčia jedni, iní uvádzajú, že im bolo cťou žiť v jeho čase... Bol súčasťou mnohých nás. Generácie s nim odrastali, spievali, v deväťdesiatych pískali... Na námestí v Novom Sade množstvo mladých a starších prichádza zapáliť sviečku, znejú tam celý večer Đoleho piesne. A on spieva: „Nemám rád február"... „odídem, keď zamrmle vietor zimné otčenáše"... „Dobrú noc, dámy a páni, hľa aj táto šou sa skončila"...

  • Ťažký životný kríž Jána Myjavca (1909 – 1985)

    Veršovec a právnik Ján Myjavec sa narodil 21. februára 1909 v Petrovci, kde zakončil základnú školu a kde maturoval s prvou generáciou slovenských žiakov štátneho gymnázia v roku 1927. Podobne ako niektorí ďalší jeho spolužiaci, aj on pokračoval v školení v Bratislave, kde roku 1932 promoval na právnickej fakulte. Ešte počas školenia na gymnáziu sa začal zaoberať literárnou tvorbou a v písaní pokračoval aj po ukončení vysokej školy. Bol spoluredaktorom časopisu Zem, kde uverejňoval národnohospodárske články pod pseudonymom Vladimír Hájny a spolupracoval aj s ďalšími časopismi. Od 1. septembra 1944 bol účastníkom Slovenského národného povstania a v roku 1945 v Banskej Bystrici ho zvolili za poslanca Slovenskej národnej rady. V rokoch 1946 – 1948 v Bratislave zastával funkciu predsedu Spolku Slovákov z Juhoslávie a v roku 1949 pôsobil na Oblastnom riaditeľstve štátnych kúpeľov v Bratislave. Odtiaľ bol zatknutý ako stúpenec juhoslovanského titoizmu a nespravodlivo odsúdený na 25 rokov väzenia. Svet a ambície sťaby padli do priepasti. Celých desať rokov najproduktívnejšieho pracovného veku, od svojich 40 a do 50 rokov strávil vo väzení. Po tom už nič nemohlo byť ako predtým. Rehabilitovaný bol roku 1966...

  • Pôst

    Dnes je Popolec, čiže Popolcová streda, alebo aj Škaredá streda, ktorou sa pre kresťanov začína pôst. Pôst je vskutku sebakontrola. Ak sa dokážeme ovládať, dokážeme robiť veľké veci, sme silní. Lebo očistíme nielen telo, ale aj dušu. Nie Nový rok, ale pôstny čas je ideálnym obdobím na veľké plány a nové činy. On je vskutku „pokrmom" pre dušu, alebo aj prameňom múdrosti, dar očistenia sa od zbytočností v sebe. Aj od toho nahromadeného zla, strachu...ktoré sa v nás denne hromadia. V indiánskej kultúre existuje jeden príbeh o dvoch vlkoch, v ktorom starý otec učí svojho vnuka dôležitú životnú lekciu. Starý otec hovorí svojmu vnukovi, že vo vnútri nás všetkých prebieha bitka. Je to boj medzi dvoma vlkmi, ktorí v nás žijú. Jeden z nich je zlý. Je to hnev, závisť, žiarlivosť, smútok, ľútosť, chamtivosť, arogancia, sebaúcta, vina, odpor, menejcennosť, lži, falošná pýcha, nadradenosť a ego. Druhý je dobrý. Je to radosť, pokoj, láska, nádej, pokoj, pokora, láskavosť, zhovievavosť, empatia, veľkorysosť, pravda, súcit a viera." Vnuk nad tým chvíľu premýšľa a spýta sa: „Ktorý vlk vyhrá?" Starý otec odpovie: „Ten, ktorého kŕmiš."

  • Neľahký život aj v Amerike...

    Severná časť amerického kontinentu sa trápi s tuhou zimou a južná s horúčavou. V Texase v nedeľu bolo chladnejšie (miestami až –18 °C) ako na Aljaške (–9 °C). Elektrická sieť nezvládla vyrábať nadostač elektriny a prišlo aj k neplánovaným výpadkom prúdu. Obyvatelia Houstonu, najväčšieho mesta v Texase, išli v najchladnejšej noci v tejto zimy, v pondelok, spať bez elektriny a tepla.

  • Vyznamenaný storočný SKC Šafárik z Nového Sadu

    Storočné Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu pri príležitosti Dňa štátnosti Srbska získalo významné uznanie. Stalo sa jedným z nositeľov Vyznamenania zaslúžilým inštitúciám pre prínos na poli kultúry - zlatej medaily. Toto Vyznamenanie dnes slávnostne udelil prezident Srbska Aleksandar Vučić, a v mene SKC P. J. Šafárika prevzala ho predsedníčka Vierka Marčoková Cerovská. Uviedla to na facebookovej stránke tohto nášho nanajvýš úspešného kultúrneho kolektívu Danica Vŕbová. Za ich storočnou prácou stojí i storočie úspechov. V aktivitách sa nedajú znechutiť a ani zastaviť. Tak aj napriek vlaňajším a tohtoročným početným obmedzeniam, „Šafárikovci" nezaháľali. Práve v týchto dňoch vydali nové CD Na dunajskom moste. Blahoželáme a len tak ďalej do novej storočnice!

  • Sretenje

    Hromnice, čiže Sviatok obetovania Pána sa zhodujú s pravoslávnym cirkevným sviatkom Sretenje- Stretnutie Pána, ktorý sa oslavuje tiež 2. februára, avšak podľa starého juliánskeho kalendára. Keďže tento kalendár mešká za gregoriánskym 13 dní, Sretenje pripadá na 15. februára. Za Deň štátnosti Srbska Sretenje ustanovili roku 2001 a dátum bol zvolený na znak spomienky na 15. február roku 1804 keď v Orašci pod vedením Đorđа Petrovićа Kаrаđorđа začalo Prvé srbské povstanie. Ono predstavovalo boj za oslobodenie spod stáročnej tureckej poroby. Tiež na Sretenje, ale v roku 1835 na Veľkom národnom zhromaždení v Kragujevci bola vyhlásená prvá Ústava Srbska – Sretenjská ústava.

  • Víno a láska

    Zajtra v Srbsku oslávime sviatok dvoch svätcov. Sviatok svätého Trifuna, ktorého svätí pravoslávna cirkev a svätého Valentína, ktorý je skôr súčasťou západnej tradície. Trifuna spájame s vínom a Valentína s láskou. Mohlo by sa teda povedať, že zajtrajší deň je sviatkom vína a lásky. „Láska nie je zvyk, záväzok, či dlh. Nie je tým, čo nás učia romantické piesne. Láska je. Bez definícií. Miluj a príliš sa nepýtaj. Len miluj. Keď človek miluje, všetko je ešte zmysluplnejšie. Nikdy neupúšťaj od svojich snov. Sleduj znamenia." Píše tak o láske Paulo Coelho a Šalamún zasa radí: Dajte dobrý nápoj pocestnému, dajte vína tomu, kto má zlú náladu, aby sa napil a na svoj zármutok zabudol."

  • Farebná záhrada Jána Agarského

    Včera v Belehrade, v Galérii 73, otvorili samostatnú výstavu Conradova záhrada akademického maliara zo Starej Pazovy Jána Agarského. „Dnešný človek, ktorého duša navždy trpí, potrebuje estetický systém a etické pokyny, aby sa ľahšie vyrovnal so všetkými problémami, hrozbami a ťažkosťami každodenného života. Agarský intuitívne cíti, že svojou maľbou ponúka akýsi priestor Arkádie, v ktorej vládne poriadok, súlad, harmónia a krása, tie hodnoty, ktoré sú potrebné na to, aby sa človek zachoval a prežil v dialektickom osude sveta," uvádza v katalógu k výstave výtvarný kritik Sava Stepanov, ktorý hodnotí, že celkový doterajší opus Jána Agarského, započatý v osemdesiatych rokoch minulého storočia, plynie logicky, v súlade a v kontinuite.

  • Slovenský kroj z Južných Uhrov

    Postupne sa dozvedáme ďalšie informácie o fotografii a švárnych devách v starodávnom kroji z Kulpína, o ktorých sme už písali TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11127-starodavny-slovensky-kroj-z-kulpina Dievky boli vyfotografované pred vyše stodvadsať rokmi a boli zvečnené na poštovej pohľadnici. Vďaka práve tomu a tiež pomoci Stanislava Pivarčiho zo Zvolena, ktorý nám aj zaslal fotografiu, dozvedáme sa, že jedna pohľadnica s textom Slovenský kroj z Kulpína (Jižní Uhry, Báčka) Pozdrav z Uher bola zaslaná roku 1900, teda dievky mohli byť vyfotografované ešte na sklonku 19. storočia. Na pohľadnici sa uvádza meno (asi) Pavlovie Olga, s ktorou sa pisateľ chcel stretnúť kvôli dôležitému rozhovoru. Spomína sa mesto Sent Andreja, čiže Szentendre a pohľadnica bola písaná latinkou a cyrilkovým písmom.

  • Obnovenie miestnych matičných odborov

    V dnešný deň pred tridsiatimi rokmi, 10. februára 1991 v Starej Pazove založili Miestny odbor Matice slovenskej (MOMS) v Juhoslávii. Matica slovenská v Juhoslávii (MSJ) bola síce obnovená v roku 1990, ale väčšina miestnych matičných odborov boli založené v nasledujúcom roku. Prvé vznikli v Padine, Kysáči, Aradáči, Hložanoch, Novom Sade a Kovačici. Bolo to v turbulentnom roku 1990. „Obnovenie činnosti MSJ (ktoré vlastne implicitne malo i spoločensko-politické zázemie – potrebu homogenizácie slovenskej národnosti v Juhoslávii a ochranu od rôznych šovinistický vyčíňaní) bolo na prvý pohľad vlastne malým divom, lebo sa udialo v spoločensky chaotickom čase, keď sa juhoslovanské národy štiepili a nacionalistické emócie vrcholili," uvádza v predslove knihy 80 rokov Matice slovenskej v Juhoslávii/Srbsku, ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku roku 2012, zostavovateľ Samuel Boldocký.

  • Minister Korčok navštívil Srbsko

    Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok absolvoval včera pracovnú návštevu Srbska, počas ktorej rokoval s najvyššími štátnymi predstaviteľmi. O aktuálnych politických a ekonomických otázkach, ako aj o posilňovaní vzťahov medzi Slovenskom a Srbskom sa rozprával s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom. V priateľskom rozhovore s ministrom zahraničných vecí Nikolom Selakovićom hovoril o spolupráci a podpore v oblasti kultúry, s dôrazom na umenie slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Minister Selaković prisľúbil, že Srbsko v roku 2022 požiada o zápis kovačického naivného umenia do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Hovorili aj o vybudovaní Slovenského centra v Novom Sade budúci rok.

  • Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne 1914 – 1918

    V období I. svetovej vojny na týchto našich dolnozemských priestranstvách žilo 60.121 Slovákov, z čoho vo vojne zahynulo 1.349. Percentuálne vyjadrené: vo Veľkej vojne padlo 2,24 % slovenských obetí z tohto územia. Dokumentuje to náš historik Jaroslav Miklovic vo svojej najnovšej knihe Zoznam vojvodinských Slovákov padlých vo Veľkej vojne 1914 – 1918. V nej spresňuje, že iba z troch našich najväčších slovenských osád zahynulo bezmála 500 osôb, najviac z Petrovca, no percentuálne najväčší počet padlých bol z Kovačice. Stará Pazova mala vtedy zhruba 7.000 Slovákov, z čoho zahynulo 179 alebo 2,55 %, Petrovec mal 7.355 Slovákov, z čoho zahynulo 192 alebo 2,61 % a v Kovačici žilo 3.200 Slovákov a zahynulo 124 osôb, alebo 3,87 %.

  • Národný týždeň manželstva

    Začína sa tohtoročný Národný týždeň manželstva (NTM). Je to priateľská a pozitívna medzinárodná iniciatíva, ktorá povzbudzujúcim a moderným spôsobom pripomína zásady a hodnoty, na ktorých stojí celá spoločnosť – manželstvo a rodina. Manželstvo je ako plavba, nie vždy iba pokojnými vodami sa brodí do vysnívaného prístavu. Preto záchranné koleso je celkom príznačným vizuálnym zobrazením korešpondujúcim s témou jedenásteho ročníka NTM na Slovensku: Bezpečne v manželstve. Záchranné koleso symbolizuje pomoc v situácii, keď sa vzťah začne potápať. Je tu preto, aby bolo použité, keď je to potrebné. Môže však byť tiež symbolom možného ohrozenia a povzbudiť k opatrnosti či prezieravosti počas spoločnej plavby. Jeho posolstvom je, že manželstvo môže byť bezpečným miestom vo svete plnom nebezpečenstiev...

  • Programovanie farebných pocitov

    Výstava akademického maliara Mihala Ďurovku z Kysáča - „Programovanie farebných pocitov" bola otvorená vo štvrtok 4. februára vo výstavnej sieni Kultúrneho centra Zreňanin. Pozostáva zo 40 obrazov rôznych formátov, vyrobených technikou olej na plátne. „Som veľmi šťastný, že sa zrealizovala táto výstava v tomto nádhernom priestore. Ide o veľký cyklus, ktorý je svojráznym denníkom mojich pocitov vo farbe. Je to jedinečný tanec farieb a pohybu rôznych tvarov, ktoré niektorí ľudia môžu vidieť na jeden spôsob, iní na druhý spôsob," povedal Ďurovka pre Kultúrne centrum Zreňanin a ozrejmil, že touto expozíciou a tými rôznymi farbami a tvarmi chcel vzbudiť pozitívne, optimistické, fantastické pocity, to čo ľudia potrebujú a čo si chcú predstaviť, o čom chcú snívať. Tie farebné „oblaky" či „škvrny" si možno vysvetliť ako rébusy tanca, rozprávkové mapy, možno aj ako dramatické, záhadné situácie...Ide o výber z abstraktného cyklu diel, ktoré vznikali za posledných 15 rokov.

  • Ján Jančovic osemdesiatnik

    Spisovateľ a publicista Ján Jančovic sa narodil 6. februára 1941 v Pôtri, v okrese V. Krtíš na Slovensku. Už niekoľko desaťročí sa venuje problematike dolnozemských Slovákov, ktorí sa pred dvesto až tristo rokmi vysťahovali najmä na územie Maďarska, Rumunska a Srbska. Veľa času strávil v archívoch študovaním rôznych dokumentov, cestovaním, pozorovaním, rozhovormi s pamätníkmi. Svoje bohaté poznatky, zážitky a skúsenosti preniesol do vyše tucta kníh a do stovák novinových článkov, ktoré uverejnil v rôznych periodikách, zborníkoch a ročenkách. Tiež aj na tejto webovej stránke a jeho texty o niektorých významných udalostiach a osobnostiach dolnozemských dejín si možno prečítať v našom Okienku do dejín TU:
    http://www.kulpin.net/component/content/article/2-uncategorised/5119-okienko-do-dejin
    Blahoželáme!

  • Slovenský veľvyslanec u prezidenta Srbska

    Veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha sa dnes ráno stretol s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom. Srbský prezident vyjadril potešenie, že čoskoro bude mať možnosť rokovať s vedúcim slovenskej diplomacie Ivanom Korčokom, ktorý na budúci týždeň prichádza na návštevu do Belehradu. Tiež uviedol, že je Srbsko naďalej úprimným priateľom a spoľahlivým partnerom Slovenska, ktoré pretrváva vo svojej zásadovej pozícii rešpektujúcej územnú celistvosť a zvrchovanosť našej krajiny. Poďakoval tiež Slovensku za podporu srbskej európskej cesty a vyjadril nádej, že slovenská prezidentka Zuzana Čaputová čoskoro navštívi Srbsko.

  • Prvé maturantky petrovského gymnázia

    Vie poštekliť našu zvedavosť stará fotografia, na ktorej je pekná mladá dievčina, zvlášť keď ju dostaneme bez vysvetlenia a o nej nič nevieme. Z druhej strany fotografie je predsa pár údajov, a to je teda počiatočná stopa. Potom sa už klbko rozplatá. Z druhej strany fotografie sa uvádza rok 1927, Petrovec, gymnázium, priezvisko Šepráková a v podpise meno Zuzana. V školskom roku 1926/1927 maturovala prvá generácia na gymnáziu v Petrovci. Bolo tam päť dievčat, z nich dve Zuzany, všetky v rovnakej rovnošate. Dievčina z fotografie by mohla byť Zuzana Štrbová. Keď sa nazrie do Pamätnice – 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci, tam uvádzajú: Zuzana Štrbová narodená 11. marca 1908 v Petrovci. Žije v Rijeke. Pamätnica vyšla tlačou roku 1969.

  • Hromnice a Sretenje

    Písmo sväté uvádza, že 40 dní po narodení Ježiša Krista Panenka Mária prináša svojho syna do chrámu v Jeruzaleme, aby ho obetovala Bohu a seba očistila. Vo východnej liturgii sa tento sviatok nazýva sviatkom Stretnutia Pána. Podľa takzvanej západnej liturgie, ktorá sa pridržiava gregoriánskeho kalendára, tento deň má pomenovanie Sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazývaný Hromnice a táto udalosť sa pripomína 2. februára. V evanjelickej cirkvi Hromnice sa slávia aj ako Predstavenie Pána Ježiša, lebo Jozef a Mária ho pri obriezke predstavili a zasvätili Nebeskému Otcovi. V niektorých evanjelických cirkevných zboroch sa v tento sviatok konajú služby Božie. Tieto naše Hromnice, čiže Sviatok obetovania Pána sa zhodujú s pravoslávnym cirkevným sviatkom Sretenje- Stretnutie Pána, ktorý sa oslavuje tiež 2. februára, avšak podľa starého juliánskeho kalendára. Keďže on mešká za gregoriánskym 13 dní, Sretenje, čo je aj štátnym sviatkom v Srbsku, oslávime 15. februára.

  • V. K. Kulpín: Jedna prehra, jedna výhra

    Stalo sa to, čoho sme sa najviac báli. Zatiaľ čo všetky kluby v druhej zväzovej lige pravidelne trénovali Volejbalovému klubu Kulpín to bolo znemožnené. Tak po jesennom priebojnom začiatku – siedmych zápasoch a siedmych výhrach, zastavení boli v tomto svojom víťaznom pochode. Kondíciu nemožno navrátiť za dva týždne pravidelného tréningu, koľko bolo umožnené našim volejbalistom pred začiatkom sezóny. Stále sú to všetci veľmi dobrí hráči, ale po dva a pol mesačnej pauze, koľko im bolo znemožnené používanie školskej sály, väčšina hráčov vyšla z formy a len pomaly ju získavajú. Keď sa k tomu pridá otvorené nadŕžanie rozhodcov, ktorí sa nikdy nezaoberali volejbalom a ktorí sa po každej akcii pozerali na trénera Vojvodiny, aby zistili, ako by „mali" rozhodnúť, potom je to veľmi zlá hra.

  • Deň Nového Sadu

    Nový Sad, Neoplanta, Neusatz, Újvidék... bol založený pred 327 rokmi, v roku 1694. Avšak, za Deň Nového Sadu je zvolený 1. február na počesť pamiatky na rovnaký deň z roku 1748 keď cisárovná Mária Terézia udelila Novému Sadu štatút slobodného kráľovského mesta v rámci Habsburskej monarchie. Vtedy mesto bolo i pomenované dnešným menom. Bolo to teda pred 273. rokmi, tri roky po tom, ako Slováci osídlili Petrovec a tri roky po tom ako známa hercegovská šľachtická rodina Stratimirovićovcov dostala roku 1745 od Márie Terézie pustatinu Kulpín. Slováci do Nového Sadu prišli v rámci druhotnej kolonizácie v roku 1770 a to z Petrovca, Hložian, Pivnice, Kysáča... Podľa údajov z roku 1857, v Novom Sade vtedy žilo 343 Slovákov a podľa sčítania z roku 2011 v Novom Sade v súčasnosti žije 1.780 (0,71%) Slovákov.

  • Slovenskej komunite vrátený kostolík v Budapešti

    V posledných januárových dňoch prevzala Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) budovu bývalého slovenského evanjelického kostola, ktorá sa skrýva vo dvore obklopenom blokom obytných domov na Rákócziho triede v Budapešti. Vláda Maďarska v roku 2020 poskytla CSSM dotáciu vo výške 765 miliónov forintov, ktorá okrem odkúpenia nehnuteľnosti poslúži na práce nevyhnutné na odvrátenie ohrozenia života okolo budovy a na prípravu veľkolepého rekonštrukčného projektu. Obnovenie emblematickej budovy Slovákov v Budapešti sa podľa plánov uskutoční s podporou vlád Maďarska a Slovenska.

  • Sv. Sava

    Podľa pravoslávneho cirkevného kalendára dnes je 14. januára a tento deň je zasvätený veľkej osobnosti srbských dejín Svätému Savovi. Sv. Sava, vlastným menom Rastko Nemanjić, žil v období rokov 1174 až 1236 a bol významným organizátorom cirkevného a národno-kultúrneho života. Bol i vplyvným diplomatom a prvým srbským arcibiskupom, ktorý zostavil obsiahlu zbierku cirkevných zákonov a spolu s otcom Stefanom Nemanjom obnovil kláštor Hilandár. Všeobecne sa Svätý Sava považuje za zakladateľa srbskej cirkvi, vzdelania a kultúry. Bol vedúcou osobnosťou pri osamostatňovaní Srbskej pravoslávnej cirkvi a tiež aj významným osvietencom, ktorý kládol základy srbskému školstvu. Vzhľadom na to, že významne prispel aj k utváraniu moderného srbského štátu, rešpektuje ho tak cirkev, ako aj štátne inštitúcie a školy.

  • Do každého zboru 100 sadeníc jabloní

    „Aj keď by som vedel, že sa zajtra svet roztrhá na kusy, predsa by som dnes posadil jabloň," – týmto výrokom nášho reformátora Dr. Martina Luthera sa riadila naša Slovenská evanjelická a.v. cirkev (SEAVC) v Srbsku, ktorá aj touto práve prebiehajúcou akciou vysádzania jabloní myslí na budúce generácie. „Akcia vysádzania stromov sa veľmi hodí do týchto pohnutých a neistých pandemických časov. Máme v úmysle do našich cirkevných zborov cez tento projekt, priniesť nádej a myšlienky, ktoré sú usmernené na budúcnosť. Veď kto sadí mladý strom, myslí na budúce pokolenia. Chceme tak pre budúce generácie pripraviť plody, " – hovorí d.p. Jaroslav Javorník, biskup SEAVC v Srbsku ozrejmujúc, že je bežný rok 2021 veľmi významný, keďže si naša cirkev pripomína 100 rokov osamostatnenia. Túto symboliku vbudovali aj do akcie vysádzania stromov. Aj takýmto spôsobom chcú poukazovať na storočnicu a osláviť ju aj takouto akciou prospešnou pre všetkých nás, pre celé ľudstvo. Do každého nášho evanjelického zboru zaslali symbolických 100 sadeníc jabloní.

  • S láskou k slovenskému svojrázu

    „Dnes je to presne 333 rokov, čo bol v kostole vo Varíne pokrstený Juraj Jánošík. Hoci niekto má stále problém uznať 25. január za dátum krstu nášho veľkého ľudového hrdinu, zápis vo varínskej matrike nepustí. Dobre to vedel aj nezabudnuteľný majster Vincent Hložník, ktorého kolorovaný linoryt s názvom Jánošík posielam v prílohe (dielo je súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie). Prikladám aj dielo majstra Ľudovíta Fullu - Jánošík, ochranca chudoby." Napísala to a na tento posledný januárový pondelok v znamení magického čísla 333 nás dnes upozornila PaedDr. Sylvia Maliariková z Prievidze zo Slovenska, ktorá sa profesionálne a celým srdcom venúva rôznym aspektom slovenskej bohatej histórie. Po manželovej rodinnej vetve patrí do rodiny Michala Milana Harminca, architekta európskeho formátu, pôvodom Kulpínčana a snáď aj preto jej je blízke všetko čo sa deje na Dolnej zemi.

  • Bíreši – pomocníci na gazdovstve

    Téma „čeľaď a čeľadníci" bola známa aj na Dolnej zemi, no skôr s pomenovaním – bíreš. Takto nám to tato rozprávali pri ich spomienkach na Kysáč. Aj oni mali bírešov, od ktorých požadovali práce, niekedy aj navyše, ale väčšinou len v dohodnutom rozsahu. Vtedy sme nevedeli, že na tento spôsob zamestnávania existoval nejaký „predpis". Na bírešov si zaiste spomenie viacero čitateľov tejto stránky, možno už len sprostredkovane od starých rodičov, a preto poteší, ak si ich spomienky, reakciu, resp. doplnenie témy budeme môcť prečítať. Čerpali sme z publikácie, ktorá bola napísaná pre „predstavených obcí", najmä richtárov. Bola síce vydaná v roku 1853 v Prahe pre české kráľovstvo, no možno ju považovať za platnú aj v Uhorsku, keďže to bolo v čase Rakúsko-Uhorska a k nemu vtedy patrilo aj Česko.

  • Pohroma 21. - 23. januára 1942

    Nový Sad sa dnes tretí deň klaňal a vzdával úctu obetiam pohromy, ktorú okupanti vykonali na občanoch Nového Sadu 21.-23. január 1942. Počas troch dní razie v Novom Sade zmizlo vo vodách Dunaja viac ako 1300 - 2 000 obyvateľov tohto mesta. Razia sa začala 21. januára 1942, okolo šiestej hodine ráno. Po celom meste boli vylepené plagáty, ktoré oznamovali jej začiatok.

  • Dva automobily darované Domu zdravia v Petrovci

    V piatok 22. januára 2021 na nádvorí Domu zdravia v Báčskom Petrovci predstavitelia Obce Báčsky Petrovec odovzdali dva automobily zdravotníckej ustanovizni Dom zdravia Báčsky Petrovec, z ktorých jeden zostane v Petrovci a druhý pravdepodobne bude daný na použitie hložianskym zdravotníkom. Predsedníčka obce Jasna Šprochová kľúče dvoch automobilov DACIA SANDERO dnes slávnostne odovzdala riaditeľke petrovského domu zdravia Anne Boldockej Ilićovej. Petrovská obec totiž v decembri 2020 získala od anonymného poskytovateľa dotácie tri automobily značky DACIA DUSTER a DACIA SANDERO, z ktorých jeden dostala Policajná stanica v Báčskom Petrovci a dva zdravotnícka ustanovizeň pre potreby ošetrovateľskej služby.

  • Informačná kampaň ÚSŽZ

    Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Ján Pilip vyzval krajanov zapojiť sa do sčítania obyvateľstva. „Tieto údaje nám pomôžu lepšie nastaviť politiku voči krajanom," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii. V ďalšej časti svojho vystúpenia uviedol, že "vo februári spúšťa ÚSŽZ informačnú kampaň v súvislosti s vydávaním osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí." Jeho držiteľ môže na Slovensku pracovať bez pracovného povolenia, študovať na vysokej škole a môže si tiež požiadať o občianstvo SR už po troch rokoch. ÚŠŽZ sa mieni v tomto roku i v nasledujúcich obdobiach zamerať aj na podporu krajanskej infraštruktúry, teda nákupu či rekonštrukcie nehnuteľností. Tiež chcú zlepšiť dotačný systém, aby boli dotácie pre krajanov rýchlejšie vyplácané a nadviazať kontakt s tzv. novou diaspórou. ÚSŽZ zároveň vypracúva návrh novej Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na roky 2021 až 2025.

  • Stretnutie s cieľom riešiť problémy

    Dňa 19.01.2021 (utorok) o 10.00h prezident Republiky Srbsko Aleksandar Vučić srdečne prijal dôstojného pána biskupa Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku, Mgr. Jaroslava Javorníka, PhD. vo svojom kabinete na Andrićovom venci v Belehrade. Dôstojný pán biskup oboznámil pána prezidenta, že sa v tomto roku v našej evanjelickej cirkvi bude oslavovať 100-ročnica osamostatnenia. Preto sa chystajú ústredné oslavy, ktoré sú naplánované na mesiac jún tohto roku. Na túto významnú udalosť pán biskup pozval aj pána prezidenta A. Vučića, ktorý prisľúbil, že sa na cirkevnej slávnosti zúčastní.

  • Sedemdesiatnik Michal Ďuga

    Ešte len jednu mladosť mi dajte, vládkyne,
    ešte len jednu možnosť, aby spev úplne dozrel.

    Veď aj teraz, kým spúšťam sa po svahu svojich myšlienok
    napiť sa vody z horskej studničky
    hlboko v doline pri rieke mladosti
    v náhodných odtlačkoch objavujem
    jej úsmev.

  • Cena Ondreja Štefanka 2021

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z Nadlaku vyzýva organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Ondreja Štefanka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2021, a to najneskôr do 10. februára 2021. Cena Ondreja Štefanka (na pamiatku literáta, spolkového činiteľa a výrazného lídra slovenskej Dolnej zeme) sa od roku 2009 udeľuje každoročne dvom žijúcim osobnostiam slovenského zahraničného sveta, respektíve občanom Slovenskej republiky, ktorí svojou činnosťou výrazne a dlhodobo prispeli k rozvoju slovenského zahraničného sveta. Cenu udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

  • Sviatok Rusínov v Srbsku

    Rusíni žijú na území dnešného Srbska už 270 rokov. V ich bohatej tradícii 17. január 1751 zostal zaznamenaný ako zvláštny dátum. V ten deň podpísal správca komorských majetkov Habsburskej monarchie v Báčke František Josef de Redl dohodu o osídlení komornej pustatiny Veľký Krstur. Tento dátum bol po konzultáciách s rusínskou komunitou prijatý ako štátny sviatok Rusínov v Srbsku, čo bolo vynesené na schôdzi Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny v Srbsku v apríli 2007 spolu s rozhodnutím o rusínskych národnostných symboloch v Srbsku. Rusíni, ako národ bez svojho vlastného štátu, žijú v niekoľkých krajinách Európy. Ich počet je najvyšší na Slovensku (33 482), ďalej potom v Srbsku (14 246), na Ukrajine (oficiálne 10 183, v skutočnosti výrazne viac), v Poľsku, Maďarsku, Rumunsku či v Moldavsku.

  • Naše paradoxy

    „Je jedna krajina na Balkáne, ktorá sa hraničí sama so sebou. Kde vlaky meškajú podľa cestovného poriadku. Kde nezamestnaní najviac pracujú. Kde na najúrodnejšej pôde ľudia hladujú. Kde svetová kríza získala štátne občianstvo. Kde sú najbohatší tí, čo nikdy nepracovali. Kde múdrych vyhlasujú za hlupákov a hlupákov za schopných. Kde negramotní píšu dejiny. Kde sú falzifikáty vzácnejšie než originály, kde sú novinári slobodní a môžu napísať všetko čo im rozkážu. Kde je bezplatná zdravotná ochrana a liečba drahá. Kde sú zákony nezákonné a anarchia normálny stav. Kde sa žije minulosťou, kde je prezident kráľom, kde národných poslancov nevolí národ, kde sa vojny nikdy nekončia..." Napísal pred desaťročím v satirickom príspevku zverejnenom v denníku Večernje novosti novinár Bojan Ljubenović. Vystihol pomery, politiku, mentalitu, aj tunajšiu slobodu, tiež aj „slobodu" médií. Takí sme, v tejto balkánskej krajine so stálymi tektonickými poruchami. Takí sme a preto neprekvapuje, že sa za desaťročie tie nespočetné paradoxy neriešili, ale ich stále viac pribúda.

  • Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v.

    Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a obrazoch je názov knihy, ktorú zostavil Adam Vereš, náš prvý evanjelický biskup a ktorá vyšla roku 1930 vlastným nákladom a vytlačená bola v Kníhtlačiarni úč. spol v Petrovci, Juhoslávia. Slovenská evanjelická a.v. cirkev (SEAVC) v Srbsku si v tomto roku pripomenie veľké jubileum – storočnicu osamostatnenia, keď dňa 27. júna 1921. bola v Starej Pazove schôdzka troch slovenských seniorátov, na ktorej sa utvoril slovenský dištrikt. Dnes je Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku jedna z luteránskych cirkví (evanjelických cirkví augsburského vyznania) a medzi protestantmi, ktorých je v súčasnosti v 2,2 miliónovej Vojvodine niečo viac ako 8 %, najväčšou cirkvou. Má okolo 40 000 členov a rozdelená je na senioráty: Báčsky, Banátsky, Sriemsky a od roku 2008 k nej sa pričlenil aj novozaložený Nemecký seniorát so seniormi v čele. O prvých evanjelikoch, ktorí pred 280 rokmi prichádzali na územie Vojvodiny Adam Vereš píše:

  • Zločiny na Slovákoch počas II. sv. vojny

    Zločiny na Slovákoch počas druhej svetovej vojny – je názov tematickej internetovej platformy Archívu Vojvodiny spustenej v týchto dňoch, na ktorej sú prehľadne zverejnené výsledky projektu Digitalizácia a prezentácia archívneho materiálu z fondu F. 183 Archívu Vojvodiny. Materiál sa týka zločinov spáchaných okupantmi počas druhej svetovej vojny voči obyvateľstvu slovenského etnika, ktoré žilo v oblasti Báčka, Banát a Sriem: https://slovackezrtve.arhivvojvodine.org.rs/. Pri otvorení bázy údajov https://slovackezrtve.arhivvojvodine.org.rs/Signature zadala som svoje dievocké priezvisko Poniger a našla tam desaťročia hľadaný dokument o zápisnici mojej starej matere, v ktorom uvádza, že jej syna Samuela Ponigera, ktorý mal byť dňa 28. októbra 1941 v Báčskom Petrovci mučeníckou smrťou na šibenici, spolu s ôsmimi martýrmi slobody, fašistickým okupantom popravený, bol reťazami zviazaný a odvedený... a z vojny sa nikdy nevrátil. Bol totiž v skupine smelých mladých mužov, ktorí pred 80 rokmi urobili prvú diverziu voči fašistickým okupantom na území Báčky. Takých a podobných zápisníc je nateraz zverejnených vyše tisíc.

  • Vasilica a pravoslávny Nový rok

    Pravoslávny svet, ktorý sa riadi podľa starého juliánskeho kalendára, víta Nový rok o polnoci z 13. na 14. januára, teda v tejto noci. K pravosláviu sa vo svete hlási približne pol miliardy kresťanov. Najpočetnejšou je ruská cirkev a najviac pravoslávnych veriacich je v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, až okolo 200 miliónov. Ďalej, okrem v Srbsku, Čiernej Hore, Poľsku... pravoslávni veriaci v menšom počte žijú aj na Slovensku, asi 70 tisíc a v Česku, asi 40 tisíc. K pravosláviu sa hlási aj jedna časť Rusínov. V multietnickom Novom Sade sa dnes víta aj rok 7529. Podľa staroslovienskeho, či starého srbského, alebo aj ruského kalendára, známejšieho ako byzantský kalendár, sa totiž čas počíta od vzniku sveta, ktorý údajne nastal 5508 rokov pred Kristom. Teraz teda prichádza rok 7529. Podľa juliánskeho kalendára zajtra je prvý deň v novom roku a tento deň je tiež sviatkom Svätého Vasila Veľkého a pomenúvajú ho aj Malý Božić (Malé Vianoce). V tento deň sa jediný raz v roku miesi a podáva rituálny chlieb/koláč, takzvaná „vasilica", ktorá sa ponúka domácim, priateľom a prvým susedom, aby celý rok plynul v zhode a priateľstve.

  • IN MEMORIAM – za Jánom Balcom

    Po ťažkom boji s koronavírusom, dnes dobojoval životný boj Ján Balca z Kysáča. Mal iba 58 rokov a veľa životných plánov. Ešte pred dvomi mesiacmi zháňal po Petrovci nové vydania kníh. Zaujímali ho naše dejiny, ale aj súčasné diania. Čítal s pôžitkom, veď čítanie ho živilo takmer dvadsať rokov. V Novosadskom rozhlase bol totiž hlásateľom v období rokov 1986 – 2005. Odišiel odtiaľ, lebo tá naša tunajšia dolnozemská, hlboko zakódovaná väzba s pôdou sa začala čoraz nástojčivejšie hlásiť. Zem volala, bolo treba do poľa. Odchádzal do chotára aj v čase oddychu, ako poľovník. Na poľovačkách sa poľovalo, ale aj „politikovalo". Nebol ľahostajný voči tomu, čo sa medzi nami deje, že sa odnárodňujeme. Ešte chcel meniť ľudí a celú spoločnosť k lepšiemu. Bol spravodlivý a pracovitý. Pred asi mesiacom s úľavou konštatoval, že dokončil aj tú poslednú orbu. Netušil, že skutočne poslednú.

  • Čaroslov: Ako sa varí s láskou

    Ku koncoročným sviatkom a pred ukončením prvého polroka, čaroslováci opäť začarovali a vydali 14. číslo internetového Čaroslovu. Tentoraz najnovšie číslo Čaroslovu je tematické – tradičné, rodinné, obľúbené, či osvedčené recepty z pera našich žiakov. Na 94 stranách Čaroslovu čaroslováci čitateľom ponúkajú bohatý materiál. Na úvod sa čitateľom prihovára Mária Andrášiková, autorka projektu. Po úvodných slovách z profesionálneho hľadiska kustódka Mgr. Anna Séčová-Pintírová píše o tradičných jedlách vojvodinských Slovákov. V pokračovaní čaroslováci sprostredkovávajú čitateľom atraktívny pohľad na kuchárske rodinné dedičstvo.

  • Rádio Báčka bez slovenského programu?

    Rozhlasové začiatky v Báči a Selenči siahajú do obdobia rokov1966-67. Na selenčskej webovej stránke: http://www.selenca.rs/sk/selenca/kultura/pocuvate-radio-bac-slovenske-vysielanie píše: "Rádio Báč sa svojim poslucháčom po srbsky a po slovensky prvý raz prihovoril v nedeľu 1. mája 1967. Odvtedy dodnes nebolo nedele, aby slovenské vysielanie vystalo, hoci sa ono až pätnásť rokov chystalo bez peňažnej úhrady členom redakcie, teda ochotnícky." Od dnes, zdá sa, na frekvenciách 99,1 FM pre slovenský program už viac nieto miesta. Zverejnené je to na facebookovej stránke Selenča, na čo reagovali početní občania, ale aj politici, či politické strany. Koalícia opozičných vojvodinských politických strán „Vojvodinský front" dôrazne odsúdila prerušenie zmluvy s redaktorkou slovenského programu Radio Bačka Bač, ktorá v tomto médiu pôsobila vyše dvoch desaťročí. Reagovala a post o zrušení slovenského programu Rádio Báču zdieľala aj Olena Papuga, politička rusínskej národnosti, ktorá sa pred niekoľkými dňami stala novou štátnou tajomníčkou Ministerstva pre ľudské a menšinové práva a spoločenský dialóg Srbska.

  • Čabiansky kalendár

    S pomocou Božou prežili ste zas ďalší rok v slede.
    Nech ruka Božia pevne, iste Vás v roku novom vedie.
    Nech dary jeho milosti Vás po celý rok chránia,
    nech dá Vám šťastia, radosti a hojnosť požehnania.

  • Mamy Petrovčanky

    Skupina založená na facebooku pomenovaná Mamy Petrovčanky úspešne pôsobí vyše päť rokov a má viac ako 1600 členov. Vznikla z iniciatívy jej administrátoriek Hany Pavlovovej a Ireny Lomenovej. Mladé mamy, dve sestry, chceli tak pomôcť sebe a iným. Poradiť si navzájom, informovať jedna druhú, ponúknuť pomoc, službu... V tejto skupine sa zrodila aj idea organizovať Mamin bazár, ktorý sa už stal tradičným. „Máme za sebou divný a náročný rok. Pokúsme sa však nepamätať si ho po chorobe, ale napríklad po tom, že sme dostali viac času, ktorý sme mohli tráviť so svojou rodinou, a že sme sa naučili viac si vážiť krásu toho, čo máme, maličkosti a každodennosť. A napriek všetkému, podarilo sa nám spolu zase urobiť veľa!" – napísala v skupine Hana, ktorá spresnila, že zorganizovali tri Mama bazáre, z toho dva sa uskutočnili on-line, pomohli niekoľkým rodinám, mamám, deťom, malými aj väčšími zbierkami, všeličo si navzájom vymenili, darovali, predali, kúpili, alebo dostali, pomáhali si navzájom radami a užitočnými informáciami a na konci roka nazbierali až 50 vianočných darčekov, ktoré v Centre pre sociálnu prácu rozdelili deťom z materiálne znevýhodnených rodín.

  • William Ján Pucovski

    Od dnešného dňa máme jedného Slováka, ktorý reprezentuje Austráliu v krikete. Kriket (angl. cricket) je tímová loptová hra s malou loptou, ktorá sa hrá najmä v Spojenom kráľovstve a štátoch Commonwealthu. Patrí medzi najpopulárnejšie kolektívne športy na svete. Preto neprekvapuje, že o úspechu Williama Jána Pucovského z Melbournu dnes prinášajú správy početné médiá v celom svete. Will Pucovski sa síce narodil v Austrálii, ale jeho rodičia pochádzajú zo Selenče. Jeho otec Ján sa ako dieťa presťahoval zo Srbska do Austrálie. Ján tiež hrával kriket ako rýchly bowler a bol považovaný za „Caulfieldskú legendu". Syn Will, ktorý sa od detstva venoval kriketu, sa teda mal čomu od otca naučiť. Na listinu A v krikete sa dostal v roku 2017 a v austrálskom kriketovom tíme veľmi úspešne debutoval 7. januára 2021 v treťom testovacom zápase série proti Indii.

  • Sviatky zblíženia

    Dnešným dňom sa podľa gregoriánskeho kalendára uzatvára vianočné obdobie a stromčeky sa rozoberajú, kým podľa staršieho juliánskeho kalendára, ktorým sa riadi pravoslávna cirkev v našej krajine, ako aj jedna časť veriacich rusínskej národnostnej príslušnosti, dnes je Štedrý deň alebo Badnji dan – a teda Vianoce sa iba začínajú. Vo večerných hodinách pravoslávni zapaľujú badnjak, dubové konáre a ich oheň symbolizuje svetlo a teplo, ktoré hreje a zbližuje rodinu. Podľa nášho kalendára dnes je Sviatok Zjavenia Pána, Traja králi. Ich mená sú Gašpar, ktorý je zástupca národov hnedej pleti, Melichár –zástupca ľudí bielej pleti a Baltazár je predstaviteľom ľudí čiernej pleti. To, že sa títo králi, alebo možno mudrci, ktorí aj keď boli pohania, predsa klaňajú narodenému Ježišovi, ako aj to, že sa narodený Ježiš najprv zjavil (dal vidieť) ľuďom iného náboženského presvedčenia, nás vskutku nabáda k ekumenizmu. Nezáleží teda na vierovyznaní, treba byť Človekom a vážiť si blížneho. To by mohla byť hlboká podstata dnešného dňa.

  • Originálne darčeky z Petrovca

    Na sklonku roka, 21. decembra 2020, bola spustená webová stránka Združenia Vojvodinské motívy z Báčskeho Petrovca www.vojvodjanskimotivi.rs, ktorá ponúka jedinečné, ručne vyrobené predmety, s tradičnými ľudovými motívmi a farebnými ornamentmi, prenesenými do súčasného módneho dizajnu vojvodinského etno štýlu. Na uvedenej webovej adrese je zverejnená široká ponuka predmetov, počnúc od medailónov a naušníc, vyšívaných plátených tašiek, ľanových uterákov, odevných predmetov z ľanovej a konopnej priadze, až po slovenské vyšívané košele a dámske šaty s etno motívmi. Okrem internetovej predajne, prostredníctvom webu sa možno skontaktovať s predstaviteľkami združenia a prípadne si aj dohodnúť väčšiu či menšiu objednávku. „Ručné práce a informácie sa priebežne aktualizujú a dopĺňajú v závislosti od blížiacich sa sviatkov, napr. už teraz priprávame darčekové balenia na Valentína," hovorí Tatiana Lačoková, členka Výkonnej rady združenia Vojvodinské motívy.

  • Pred 79 rokmi zažila Báčka najväčší masaker civilistov

    Dnešným dňom si začíname pripomínať 79. výročie zlovestnej januárovej razie, ktorá prebiehala v dňoch 4. – 29. januára 1942 v Báčke, kedy najbrutálnejším spôsobom maďarské okupačné sily zavraždili viac ako 4.500 Srbov, Židov a Rómov. Ale aj Slovákov. V minulom roku totiž v Archíve Vojvodiny v Novom Sade boli objavené staré nezaevidované dokumenty, ktoré svedčia, že v razii boli vraždení i Slováci. Tie záznamy písané po skončení vojny sa napokon našli a svedčia až o 207 (!) Slovákoch, ktorí boli prenasledovaní, alebo obeťami razie. Túto exkluzívnu správu zverejnil vlani riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović, ktorý vyjadril nádej, že sa už v januári tohto roka, v spoločnej pietnej spomienke obetiam razie, zúčastnia aj predstavitelia Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku.

  • In memoriam – Za Samuelom Kováčom st.

    Vo veku 84 rokov včera tíško usnul Samuel Kováč st. Dosníval svoje sny, no jeho piesne zostávajú s nami: Na zelenej lúčky ďatelinka skosená, Za našima humny, Anička má prsteň, Popod náš oblok vodička tečie, Chmeľová oberačka... Samuel Kováč st. sa narodil roku 1936 v Petrovci, osem rokov bol učiteľom v Aradáči a potom vyše 20 rokov hudobným redaktorom v Novosadskom rozhlase. So slovenskou ľudovou hudbou žil, hudba žila v ňom a neraz sa ako originálna skladba prerazila von, na radosť poslucháčov. Keďže jeho akordy boli blízku ľudu, viaceré jeho skladby zľudoveli. Výrazné hudobné a skladateľské vlohy preniesol na syna a ďalej aj na vnučku. Hudba z Kováčovej dielne stále mladne a páčivo znie. Samuel Kováč st. teda svoje hudobné poslanie tu na zemi viac než úspešne splnil. Spokojne teda môže snívať svoje sny, s ktorými sa zdôveril aj v knihe Na vlnách jubilea a ktorých časť uvádzame v pokračovaní:

  • Starodávny slovenský kroj z Kulpína

    „Pri hľadaní starých obrázkov Zvolena a okolia som natrafil na fotografiu z Vášho mestečka. Tak ju posielam. Želám Vám pokojné a šťastlivé prežitie roku 2021 a hlavne toho zdravia veľa. S úctou Stano Pivarči." Dnes nám prišiel takýto krásny pozdrav, ktorý chceme ďalej odovzdať. Prikladáme aj fotografiu, ktorá bola zavesená v liste a ktorá má vyše 100 rokov. O tom svedčí záznam: Slovenský kroj z Kulpína (Jižní Uhry, Báčka) Pozdrav z Uher. Fotografia bude iste vzácna etnológom a historikom, ale aj všetkým milovníkom krojov a nám ostatným, ktorí aj v tomto zábere vidíme krásu slovenských dievčat a hrdosť v pohľade. „V tvári každého človeka je zapísaná jeho história." — Friedrich Von Bodenstedt.

  • Na nový rok

    Bože, v tomto roku novom
    posilňuj nás svojím slovom,
    veď nás, chráň nás, žehnaj z lásky
    a tak uľav život ťažký...!
    Žehnaj srdciam čo Ťa znajú
    a k Tebe sa uchádzajú:
    v príbytku ich sám buď hosťom
    a prizdob ho viery skvostom!
    Daj zdravia a k práci sily
    i radosti, Pane milý...

  • Prvá cena skladateľovi Vladimírovi Kováčovi

    Naša detská hudobná klenotnica je bohatšia o nových 13 piesní. Odborná porota 22. Festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí najvyššie ohodnotila pieseň Matka Zem skladateľa Vladimíra Kováča z Báčskej Palanky, ktorú zaspievala Petrovčanka Lenka Hodoličová. Druhú cenu udelila Adele Obšustovej z Aradáča, za skladbu Podaj mi ruku a tretiu cenu Anite Hlavatej z Padiny za skladbu Asi láska. Najlepší prednes mala Hana Barcová z Kovačice, druhú cenu si vyspievala Katarína Válovcová z Kovačice a tretiu cenu Simona Sýkorová z Báčskeho Petrovca, ktorá zaspievala skladbu Úsmev pod rúškom Maríny Kaňovej a ktorá zároveň získala najviac hlasov obecenstva, až vyše desaťtisíc. Druhú cenu obecenstva získala skladba Podaj mi ruku Adely Obšustovej v predvedení Bojana Čorbu z Bieleho Blata. Spisovateľka Mária Kotvášová Jonášová hodnotila texty skladieb a cenu za najlepší text udelila Michalovi Kaňovi zo Selenče.

  • Kovačický kalendár 2021

    Po 78 rokoch v Kovačici znovu vyšiel kalendár. Kovačický kalendár 2021 je svojráznym pokračovateľom Banátskeho slovenského kalendára, ktorý vyšiel vo vojnovom roku 1943. Písalo v ňom, že si ho vynútil čas a pomery. Či sú po ôsmych desaťročiach dôvody rovnaké, o tom nebudeme, avšak podľa atraktívneho výzoru a bohatého obsahu tejto našej novej ročenky možno konštatovať, že takýto kalendár má svoje opodstatnenie. Sú v ňom zhrnuté mnohé historické údaje a tiež udalosti, ktoré poznačili posledné obdobie života kovačických a banátskych Slovákov. Štyridsiatka autorov pomohla redaktorovi Pavlovi Matúchovi a zástupcovi redaktora Pavlovi Jonášovi, aby už prvý ročník ospravedlnil tento vydavateľský počin a aby si táto a takáto ročenka právom vymáhala svoje miesto v našej vydavateľskej činnosti. Kalendár vydalo Memoriálne stredisko doktora Janka Bulíka v Kovačici a má takmer 370 strán.

  • Letí pieseň, letí 2020 – Kovačica – online

    22. Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2020 sa pre nepriaznivú situáciu spôsobenú pandémiou covid-19 usporiadal online v sobotu 26. decembra a prebieha ešte stále, pokým sa neuzavrie hlasovanie. Na ňom súťaží 13 detských skladieb desiatich skladateľov z piatich slovenských prostredie vo Vojvodine. Okrem odbornej poroty hlasovať môžu aj všetci ostatní. Treba si pozrieť videá piesní a tým, že si pieseň na YouTube pozriete do konca, pridáte skladbe jeden bod. Ak sa vám pieseň páči, dajte jej aj like/páči sa mi a to skladbe prináša tri body. Linky piesní sú zverejnené na webovej stránke domu v kultúre TU: http://kultura-kovacica.com a tiež na ich facebookovom profile. Hlasovať možno do 30. decembra do 18. hodiny. Všetci malí speváci si svedomite vykonali svoju časť úlohy a maximálne profesionálne sa zapojili do súťaže. Podporme naše mladé nádeje. Urobíme radosť aj im a iste aj sebe.

  • Tak sa to vraví

    (na motívy drámy Eugèna Ionesca: Stoličky)

    V našej spoločnosti sa posledne absurdita akosi zrýchlene udomácňuje. Denne narážame na početné absurdné situácie, nezmysly, ktoré, už také udomácnené, pomaly začíname vnímať ako niečo normálne – čo normálnym byť nemôže! Ak tie absurdity ignorujeme, alebo ich nedajbože podporujeme, nezmysly sa stanú pravidlami. Kam nás to vedie? Petrovskí divadelní ochotníci, ako metaforický výkričník a ako reakciu na absurditu všade vôkol nás, sa rozhodli do svojho repertoára zaradiť absurdnú drámu. Včera večer ochotnícke divadlo VHV Petrovec, kvôli obmedzeniam a pandémii, v divadelnom klube usporiadalo zatvorenú premiéru svojho nového predstavenia pre iba niekoľko ľudí. Uviedli absurdnú drámu Tak sa to vraví na motívy Ioneskových Stoličiek. V predstavení hrajú Ján Sklenár, debutantka Petra Topoľská a Ján Bohuš. Režisérka Marína Dýrová si túto predlohu zvolila aj pre možnosť hrania na malej scéne a minimálneho počtu hercov, ktorí sú ochotní (veď sú ochotníkmi), predstavenie hrať aj pre malé skupinky záujemcov. Pre seba a svoju spoločnosť si totiž predstavenie môžete aj objednať. Prečo nie! To už dáva zmysel.

  • Slovo z Britskej Kolumbie

    Slovo z Britskej Kolumbie je nezávislý časopis vychádzajúci vo Vancouveri v Britskej Kolumbii v Kanade. Vydáva ho Jožo Starosta v úzkej spolupráci so skupinkou Slovákov žijúcich v okolí Vancouveru a na Slovensku. Časopis prináša také úvahy, príbehy, udalosti, informácie, ktoré sú ladené na inšpiračné stránky emigrantského života, na kooperáciu, na dobrú skúsenosť, na vzájomnú informovanosť a hlavne na to, čo nás spája a nie, čo nás rozdeľuje. Ešte pred niekoľkými rokmi časopis vychádzal obyčajne 2-4 krát do roka, avšak v poslednom období je to už iba raz točne. Najnovšie číslo prináša aj články o dvoch storočniciach: storočnom gymnáziu Jána Kollára z Báčskeho Petrovca a o našom storočnom Národnom kalendári v Srbsku. Časopis má svoju webovú stránku a tam v „Kiosku Slova z Britskej Kolumbie" – http://slovozbritskejkolumbie.ca/kiosk si možno zalistovať v elektronických vydaniach počnúc rokom 2007.

  • Tradičné Vianoce v Nadlaku

    Tradičné Vianoce, ručne robené ozdoby z prírodných materiálov, ktorými si Slováci v Nadlaku pred mnohými rokmi ozdobovali domy, tradičné jedlá, vinše a koledy... sa len čiastočne zachovali a preto ich chceme oživiť a odovzdať aj vám ako časť nášho kultúrneho dedičstva. Od domu k domu, od srdca k srdcu. Teplo a radosť Vianoc nech nás všetkých spojí, aby sme vďaka nim boli bližší. Vianoce sú láska. Vianoce sú darovanie. Vianoce sú šťastie. Vianoce sú vtedy, keď celým okolím koledy znejú. Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku týmito slovami na začiatku filmu praje pokojné a požehnané Vianoce a zároveň šťastlivý nový rok. Krátky film "Tradičné Vianoce v Nadlaku", ktorý nakrútili, prikladajú ako vianočný dar pre všetkých nás. Ním skutočne krásne oživili niekdajšie obyčaje a tradíciu v Nadlaku.

  • Vianoce v kroji

    Verejnosť sa môže zapojiť do vianočnej výzvy Matice slovenskej s názvom Vianoce v kroji. Výzva je symbolickou reakciou na mnohé zrušené folklórne podujatia, tradičné remeselné trhy či tvorivé dielne pre pandémiu ochorenia COVID-19. Adresovaná je aj krajanom v zahraničí. „Mnohí naši krajania si zachovávajú tradičné vianočné zvyky práve vo svojich rodinách. Aj ako podpredseda pre slovenské zahraničie a jazykovo zmiešané územia vnímam, že Slovensko sa málo zaujíma o svojich krajanov. Preto výzvu Vianoce v kroji adresujeme aj im, aby sme krajanské vianočné zvyky prezentovali doma na Slovensku" priblížil druhý podpredseda MS Marek Nemec, ktorý podčiarkuje, že chcú aj takýmto spôsobom oživiť v rodine tradičné zvyky. Do akcie sa možno zapojiť do 31. decembra 2020.

  • Naše kalendáre

    Na prelome rokov sú aktuálne kalendáre. Tieto publikácie, určené na čítanie počas celého roka, môžu byť zaujímavými aj po rokoch, keďže sú svedectvom doby. Pri listovaní v starých ročenkách vždy sa totiž nájdu texty, ktoré upútajú našu pozornosť. Mnohé už síce prevalcoval čas a sú nám podivné, no možno práve preto šteklia našu zvedavosť, chceme vedieť, čo sa to dialo napríklad pred storočím. Národný kalendár nám to umožňuje, keďže je on najstarším periodikom vojvodinských Slovákov. Prvý vyšiel na rok 1920 v Petrovci, teda má sto rokov. Jeho 17. ročník na priestupný rok 1936 zostavil Andrej Sirácky a vydala a vytlačila Kníhtlačiareň, účastinná spoločnosť Petrovec, Báčka, Juhoslávia. Stál 10 dinárov a dve úvodné strany boli venované kráľovi a kráľovskej rodine. Nechýbala ani fotografia vtedajšieho 11-ročného juhoslovanského kráľa Petra II. a rodokmeň rodiny Karađorđevićovej.

  • Pre radosť detí

    Tri pomocníčky Dedka Mráza dnes v Kulpíne urobili radosť mnohým deťom. Anna Horvátová a Nataša Zimanová s dcérou Majou strávili odpoludnie roznášajúc balíčky deťom zo sociálne ohrozených rodín, tiež do rodín s väčším počtom detí, ako aj tam, kde sa o deti stará iba jeden rodič. Niekoľko dní predtým, prostredníctvom sociálnych sietí, Anna Horvátová vyzvala Kulpínčanov finančne prispieť na balíčky. Na jej veľké potešenie, ľudskosť sa nevytratila z našich radov a za ňou prišlo až 44 spoluobčanov. Prispel kto koľko mohol a bolo aj takých, čo mohli a chceli dať trochu viac. Za pár dní sa nazbieralo 50.600 dinárov. Z tých peňazí urobili 38 balíkov a ešte im aj zvýšilo. Balíčky sú pekné, veľké a veľké a žiarivé boli aj detské očká, keď balíčky uzreli.

  • Vianočný pozdrav Slovákom v zahraničí

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) je rozpočtová organizácia, ktorá je napojená na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a stará sa o Slovákov v diaspóre. Všetky informácie pre krajanov si možno prečítať na jeho webovej stránke: https://www.uszz.sk/sk/ alebo na oficiálnom facebook profile. Na ňom predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip prostredníctvom video nahrávky zagratuloval Slovákom žijúcim v zahraničí k nadchádzajúcim sviatkom.

  • Advent v našich srdciach

    Historicky je farba adventu fialová. Je to farba kráľovská, ale aj farba pokánia a pôstu. Pokánie, krotkosť, pokora, sebazaprenie... zmordovanému človeku na konci kalendárneho cyklu iste môžu prospievať. Nielen pre duševné ale aj telesné zdravie. Zastaviť sa, spomaliť tempo, utíšiť sa a nešíriť v sebe a vôkol seba nervozitu, tieseň, rozruch... Radšej sa ponoriť do svojho rozbúreného srdca a utíšiť jeho vnútorný nepokoj.

  • Čas zázrakov

    Zázraky sa stávajú. Niekedy však nestačí iba nečinne čakať. Cestu k nim si treba hľadať. A ak ju nenájdete, tak si ju urobte. Tým sa riadili aj žiaci v dvoch základných školách – v Aradáči a v Bielom Blate, ktorí si za pomoci svojej profesorky slovenčiny Adely Obšustovej, cestu k zázraku urobili. Nahrali svoje video a z tej radosti, ktorú z toho svojho zázraku majú, sa chcú podeliť aj s ostatnými. Aby nikomu, v tomto vianočnom čase zázrakov, radosti nechýbalo.

  • Naše prvé Vianoce v Kanade

    Píše Ondrej Miháľ

    Keď sa rozfúkal novembrový vietor roku 1967 a rozvíril kanadské listy, dostali sme v škole množstvo iných listov. Boli to listy papiera so slovami vianočných piesní. Učili sme sa pieseň za piesňou spievať. Tým, že som nebol Kanaďan, každá jedna bola pre mňa neznámou a neprebúdzala vo mne ducha Vianoc. Nie tak, ako tie, ktoré sme spievali v Juhoslávii. Piesne v Juhoslávii boli väčšinou z Tranoscia (luteránskeho spevníka), a teda náboženské. Tieto nové boli svetské anglické (britské), veľmi neosobné. Vedel som rozoznať iba melódiu Tichej noci, ale slová boli anglické. Ako neobdarený talentom pre spev a udržanie tóniny, nebolo to pre mňa vôbec jednoduché. Spomínam si napríklad na Rudolf the red nosed reindeer, Jingle Bells, O Holly Night, Silent Night, Good King Wenceslas, The First Noel, Twelve Days of Christmas, O Little town of Bethlehem a iné.

  • V tichu pandémie

    Na sklonku roka, v tomto prednovoročnom zhone a v tichu pandémie sa nám všeličo nanucuje. Na najnovšie prípady porušovania zákona v Báčskopetrovskej obci dnes na Storyteller https://www.storyteller.rs/komentar-scvrkla-sa-dvojcrecovost-na-smerovych-tabuliach-v-petrovci/ poukázala Vladimíra Dorčová Valtnerová, ktorá okrem iného napísala: „Sedemnásty decembrový deň priniesol nové smerové tabule. Iba po srbsky a cyrilikou. " Upozornila pritom na článok 6 Štatútu Obce Báčsky Petrovec, ktorý uvádza, že "na území obci v rovnoprávnom úradnom používaní sú srbský jazyk a cyrilské písmo a slovenský jazyk a jeho písmo v súlade so zákonom." Treba dodať, že sa cyrilkovými smerovými tabuľami neporušuje iba obecný štatút, lež aj viaceré zákony a teda aj Ústava Srbska. Občania tejto obce právom môžu byť teda pobúrení.

  • Spomienka na Karola Chalupku

    V dnešný deň pred 40 rokmi, 16.decembra 1980, zomrel kovačický farár a senior banátsky Karol Chalupka. Narodil sa 1.mája 1911 v Kulpíne a pochovaný je v Kovačici, kde pôsobil 29 rokov. Kulpínsky cirkevný zbor zachováva spomienku na tohto svojho rodáka a pred tromi rokmi do elektronickej podoby uschoval kázne Karola Chalupku, ktoré zboru venovali dcéra Viera Turčanová a syn Jaroslav Chalupka. Odfotených bolo úhrne 4850 strán z 56 písaniek, do ktorých si pán farár Chalupka pedantne písal prípravy a kázne na služby Božie. „V nich je zachytené obdobie, keď bol pán senior najprv kaplánom v Petrovci, potom desať rokov pôsobenia v Bajši, dva roky v Palanke a tiež takmer tridsať rokov v Kovačici," – hovorí Jaroslav Javorník, evanjelický farár v kulpínskom cirkevnom zbore a biskup SEAVC v Srbsku. Tiež poznamenáva, že mal pán senior Chalupka veľmi pekné kázne, ktoré sú písané pekným a čitateľným rukopisom. Kázne sú z obdobia rokov 1937 – 1980. Kulpínsky cirkevný zbor túto vzácnu rukopisnú pozostalosť skenoval a napálil na dva CD.

  • Adventné hymny 2020

    Počas tohto adventného obdobia členské cirkvi Svetového luteránskeho zväzu (The Lutheran World Federation LWF) zdieľajú hymny svojich zborov, aby ukázali, ako sa regióny luteránskeho spoločenstva pripravujú na Kristov príchod na tento svet. Do akcie Advent Hymns 2020 sa zapojil aj cirkevný zbor zo Selenče SEAVC v Srbsku v čele s Mgr. Miroslavom Poničanom, kaplánom, ktorý mal možnosť, spolu s cirkevným spevokolom Ozvena, oslavovať Boha v mene Svetového luteránskeho zväzu, a tým nám všetkým spríjemniť tento tohtoročný nezvyčajný advent. Pieseň Posvätný čas skomponoval Dr. Juraj Súdi na text Viery Benkovej a na úprave a v predvedení skladby sa podieľal aj Juraj Súdi ml.

  • Odysea rodiny Jána Kulíka

    „Pred Vianocami roku 1969 doma povedali, že s manželkou Boženou a dcérkou idú navštíviť priateľov v Bratislave, kde s nimi oslávia Vianoce a Silvestra, lenže oslavovali ich v Rakúsku, pripravení vycestovať do Austrálie." Takto píše na portáli www.luno.hu o Jánovi Kulíkovi z Petrovca a jeho manželke Božene, rodenej Benkovej z Kulpína, novinár a publicista Ján Jančovic zo Slovenska v avíze príspevku, ktorý prináša 51. číslo týždenníka Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny. Ján Kulík (1945), ktorý v tomto roku oslavuje 75. narodeniny, do Austrálie odcestoval pred polstoročím, kde dodnes žije. Ján Jančovic sa v článku dôkladnejšie zaoberá dejinami rodiny Kulíkovcov. Rodičia Jána Kulíka sa v akcii „Mať volá" rozhodli roku 1947 presídliť na Slovensko, no čoskoro sa vrátili späť do Juhoslávie.

  • Pazovský kalendár 2021

    Tak, ako obvykle na Lucku, aj prezentácia jubilejnej dvadsiatej edície Pazovského kalendára na rok 2021, prebiehala v tento deň, tentoraz pre pandemické opatrenia v pazovskom chráme Božom. Po pravidelných nedeľných bohoslužbách v pokračovaní bolo prezentované najnovšie vydanie tejto ročenky, ktorá v kontinuite vychádza od roku 2002. Na úvod sa prihovoril Igor Feldy, farár staropazovský a senior sriemsky, nasledovali redaktor Martin Prebudila a predsedníčka NRSNM a predsedníčka SKUS h. Janka Čmelíka Libuška Lakatošová a na záver Katarína Verešová, členka redakcie a archivárka Ústredného archívu SEAVC. Dve nosné témy v kalendári sú: 100 rokov SEAVC a 250 rokov SEAVC v Pazove.

  • K slncu

    V týchto šedých dňoch nám chýba slnka. A toho metaforického slnka, ktoré hreje dušu a pohladí, chýba nám takmer celý tento rok. Pekné slovo, ak sa vie správne pochopiť a hlboko precítiť, dokáže uzdraviť, byť tým slnkom, ktoré pookreje, telesne i duševne vzpruží.

  • Decembrová predvianočná tíš

    V tomto roku, v tomto decembrovom čase, keď sa skoro stmieva a dni sa ponáhľajú do Vianoc, takmer ani necítime duch a ruch vianočný. Sedíme doma osamote a vyhýbame sa zbytočným vychádzkam. Viac než inokedy sme v akejsi tíši, sami. Na krajšie časy odkladáme nákupy, stránime sa ľudí a vyhýbame sa aj účasti na spoločenských, kultúrno-umeleckých a zábavných programoch, ktorých v tomto roku veľa ani nieto. Omnoho viac než nákupná horúčka a tóny Tichej noci z početných predajní, mnohým z nás bude chýbať prítomnosť blízkych pri štedrovečernom stole a čaro Vianoc z našich kostolov. Je zrejmé, že v týchto podmienkach pandémie, ak aj štedrovečerné a vianočné bohoslužby budú, na nich bude obmedzený počet prítomných, ktorý sa už teraz musí rešpektovať. Za takýchto okolností, televízna a rozhlasová redakcia RTV včera večer nahrávala dopredu svoj vianočný program v Hložanoch. Prinášame kúsok z tej atmosféry.

  • Európska kniha roka

    V stredu 9. decembra vyhlásili v Paríži laureáta 14. ročníka ceny Európskej knihy. Stal sa ním slovenský spisovateľ Pavol Rankov za knihu Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy), ktorá vyšla minulý rok vo francúzskom preklade. Uvádza sa to na stránke Literárneho informačného centra z Bratislavy. Porota každoročne oceňuje diela, vyjadrujúce pozitívnu ideu Európy a zdieľajúce naše spoločné hodnoty. O laureátovi rozhodujú publicisti z najvýznamnejších európskych médií. Cenu, ktorá zahŕňa aj honorár 10 000 eur, si Pavol Rankov prevezme vo februári v Bruseli. Tento román, ktorý opisuje obdobie rokov 1938 až 1968 a dobu poznačenú prenasledovaním a utrpením, ale aj príbeh troch kamarátov, bojujúcich o lásku jednej ženy, bol v roku 2016 prezentovaný aj v Novom Sade v preklade do srbčiny Dogodilo se prvog septembra (ili nekog drugog dana).

  • Jubileá v Kysáči

    Pred desaťročím, 18. novembra 2010, si MOMS Kysáč pripomenul 20. výročie založenia obnovenej miestnej matičnej organizácie a pri tej príležitosti slávnostne otvorili obnovený Slovenský národný dom (SND), ktorý sa dostal pod správu MOMS Kysáč. Po asi dvadsiatich dňoch, 10. decembra 2010, v uvedenom objekte založili aj Galériu SND. V deň založenia slávnostne otvorili aj prvé Bienále akademických výtvarných a úžitkových umelcov žijúcich alebo pochádzajúcich z Kysáča. Mali na ňom čo predstaviť, keďže Kysáč patrí medzi tie osady, ktoré majú vzhľadom na počet občanov nadpriemerný počet školených výtvarníkov. Už na prvom podujatí svoje diela vystavovalo až 13 autorov, kysáčskych akademicky školených výtvarných umelcov a členov profesionálnych výtvarníckych združení. Kysáčania sú známi tiež podľa dobrých spevákov. Koncom novembra v tejto našej dedine oslávili aj 60 rokov činnosti speváckych skupín KC Kysáč. K jubileám blahoželáme!

  • Lana na ceste k realizácii svojich snov

    Jedenásťročná Lana Zorjanová z Nového Sadu si zaslúžila, aby o nej počul celý svet. Od svojich štyroch rokoch sa zdokonaľuje v hre na husliach a teraz sa to už zdá, akoby ten slák k nej patril a rozprával nám. Virtuóznou hrou si získala priazeň mnohých a dotkla sa aj mnohých sŕdc. Obdivuhodné je jej profesionálne vystúpenie, pritom jednoduché, srdečné a milé správanie. Tým všetkým zapôsobila aj v súťaži mladých interpretov klasickej hudby Virtuoso V4 +. Ide o televíznu šou, ktorá v Maďarsku existuje už šesť rokov. Doteraz sa na nej mohli zúčastniť iba talenty z tejto krajiny a Maďari z diaspóry. Tohto roku mali právo účasti aj hudobníci z krajín Vyšehradskej štvorky V4 (Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko), plus Srbsko, ktoré bolo pozvané ako špeciálny hosť. Lana, ktorá bola jednou z najmladších účastníkov, získala najviac hlasov publika. Bravo, nadané dievčatko talentovaných rodičov a starých rodičov! Janko Zorjan, starý otec Lany Zorjanovej dlhé roky bol vedúcim novosadského evanjelického cirkevného spevokolu.

  • Sme tu na svojom

    Význam a úlohu Slovákov na Balkáne netreba minorizovať. Nesmeli by sme dovoliť, aby prevládala mienka, že nám toto dolnozemské územie bolo dané. Nie, získali sme ho krvou našich ďalekých predkov. Slovenské osady a Slováci na týchto priestranstvách, čo sa môže potvrdiť, boli tu aj v XI. A XII. storočí, možno sa nevolali Slováci, ale Uhri, či Tóthovia, alebo antický kmeň Theuthovia, ale išlo o jeden národ. Hovorí Vladimír Hric, Petrovčan, ktorý sa roky náruživo venuje predovšetkým numizmatike, ale aj notafílii (kolekcionárstvo bankoviek), heraldike, dejinám... Upozorňuje aj na linku s ľudovými básňami, kde sa opisujú boje od XI. storočia: https://www.sulinet.hu/oroksegtar/data/magyarorszagi_nemzetisegek/szlovakok/szekesfehervar/narodnie_spievanky_1/pages/003_spevy_historicky.htm?fbclid=IwAR1X2CSIuxs0qaHwdDbwv4zYWhXjnYX7vccsP8Pc3qu3tsj_VkGIs7k6VHM. Z tých Spevov historicky pamätných sa dozvedáme, že Svätopluk (okolo 830 – 894) vládol všetkými krajinami kde pretekal Dunaj a že, na týchto priestranstvách naši predkovia konštantne hynuli. Územie na Dolnej zemi, kde teraz žijeme sme teda nedostali, museli sme si ho najprv vyslobodiť, aby nás potom sem mohli nasťahovať. Naši predkovia tu 500 rokov hynuli.

  • Blahoželanie ThMgr. Jurajovi Šefčíkovi

    Dňa 22. novembra, kedy pripadla sedemdesiatka nášho brata farára, sa v senickom kostole bohoslužby nekonali, pozerali sme len na mestskej televízii, kde vysielali vopred nahraté. Ale v pondelok podvečer 23. novembra prišli zástupcovia presbyterstva bratovi farárovi blahoželať priamo domov, na faru, s kyticou kvetov a darčekom. Oslavy v kostole sa konali o týždeň neskôr v prvú adventnú nedeľu a to len v rámci súčasných možností.

  • Barbara

    Dnes, 4. decembra, má meniny Barbara, Barbora. U nás je to zriedkavé ženské meno. No, častejšie sa stretneme s „barborou", čiže basou, v skutku hudobným nástrojom kontrabasom. Sú aj „barborky". Podľa starodávnych zvykov sa v dnešný deň, na Barboru, strihajú barborky – konáre z čerešní, višní, sliviek, zlatovky (zlatý dážď – forzítia), trnky či orgovánu, ktoré na Vianoce zakvitnú. Konáriky treba strihať šikmým rezom a vložiť do vázy s vodou, ktorú pravidelne vymieňame. Barbara je aj známa, prekrásna báseň, ktorú napísal Jacques Prévert. Báseň je o láske a francúzskom meste Brest, ktoré nemecké nacistické vojská v druhej svetovej vojne zrovnali so zemou. Ponúkame báseň Barbara v preklade Vladimíra Reisela a Barbaru v prednese Radeho Šerbedžiju.

  • Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím

    Žiť život s bremenom zdravotného postihnutia sa môže javiť ako jedna z najväčších tragédií, aké môžu jednotlivca a jeho rodinu postretnúť. Prekonávanie každodenných bariér, neraz úplná izolácia, chýbajúce pochopenie zo strany svojho okolia... Neraz ide o dennodenné zúfalstvá. Postihnutý sa nedokáže integrovať do spoločnosti a rodina sa musí všeličoho zriekať a podriaďovať potrebám svojho člena. V mnohých prípadoch postihnutý nie je vinný za svoju invaliditu a predsa musí znášať to preťažké bremeno a veľký kríž. Spoločnosť v nejednom prípade vie byť krutá a bráni v integrácii hendikepovanej osobe. Nechce medzi seba prijať osobu, ktorá je odlišná. "Vyšším princípom je, aby sme sa spoločne radovali zo šťastia a života a nie zo vzájomného nešťastia a smrti. Ľudia si pomáhajú spoločne svojou radosťou a nie svojím žiaľom" (John Ruskin).

  • Slovenský veľvyslanec u premiérky Srbska

    Veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha dnes v rozhovore s predsedníčkou vlády Srbska Anou Brnabić zhodnotil, že bilaterálna spolupráca je na veľmi vysokej úrovni, a vyjadril očakávanie, že intenzívne aktivity medzi dvoma krajinami budú pokračovať aj v budúcom roku. Prioritou bude posilnenie hospodárskeho priestoru, ktorý je základom úspešnej spolupráce na všetkých úrovniach. Uvádza sa to na facebookovej stránke slovenského veľvyslanectva. Z kabinetu premiérky informujú, že Brnabićová hovorila s veľvyslancom Slovenska Fedorom Rosohom o zlepšení hospodárskej spolupráce napriek dôsledkom pandémie a záujme spoločností z tejto krajiny o ďalšie investície v Srbsku, ako aj o upevňovaní dobrých politických bilaterálnych vzťahov.

  • Grafy, iný pohľad na koronu

    Ak s touto pliagou musíme žiť, tak by sme o nej mali vedieť čo najviac. Zdravotníci, nielen lekári, nám o nej už dosť nahovorili, niekedy vari aj protirečivo, ale taký je život. Preto by sme sa dnes pozreli na pandémiu zo širšieho pohľadu vývoja najprv vo svete a potom aj v porovnaní Srbska a Slovenska, a to aj preto, že na Slovensku žije veľa detí vojvodinských Slovákov. Informácie sme čerpali zo stránky https://www.worldometers.info/coronavirus/, na ktorej sa nachádza množstvo údajov a informácií. Z nej sa dozvedáme, že dnes na Slovensku pribudlo 1,254 novonakazených a 29 úmrtí a v Srbsku až 7,999 nových potvrdených prípadov a 48 úmrtí.

  • Mária Terézia a Slováci

    Pripomíname si 240 rokov úmrtia Márie Terézie (nem. Maria Theresia; 13. máj 1717 –29. novembra 1780), veľkej panovníčky, ktorá bola najvýznamnejšou ženou Habsburskej dynastie a kľúčovou postavou v politike 18. storočia. Po svojom otcovi Karolovi spolu s korunou zdedila aj problémy. Obklopila sa však vzdelanými poradcami a práve oni iniciovali mnohé reformy zdravotníctva, školstva, súdnictva, armády aj viacerých zložiek hospodárstva. V realizácii reforiem po jej boku stáli aj niekoľkí Slováci. Pri reformách v školstve sa opierala o rady Adama Františka Kollára, rodom z Terchovej a Andrej Hadík z Dunajského Klátova si od nej zaslúžil Veľkokríž Vojenského rádu Márie Terézie, čo bolo najväčšie vyznamenanie habsburskej monarchie a stal sa prakticky ministrom vojny. Za vojenské zásluhy získal od nej veľký majetok vo Futogu, ktorého časti osídľovali Slováci a Hercegovskej rodine Stratimirovićovcov darovala Kulpín, kde sa tiež nasťahovali Slováci z Hornej zeme. Mária Terézia vo významnej miere ovplyvnila teda aj život dolnozemských Slovákov. Nie div, veď sa oni na Dolnú zem, na územie dnešnej Vojvodiny, sťahovali práve počas jej panovania.

  • 29. november, Deň republiky

    V nie tak dávnej minulosti existovala jedna veľká a silná krajina – Socialistická federatívna republika Juhoslávia (SFRJ). Mohla by sa porovnať k akejsi malej Európskej únii. Zjednotených viacero národov, bez štátnych hraníc, s jednotným trhom. Pozostávala zo šiestich federatívnych republík, dnes už hranicami oddelených osobitných štátov, a dvoch autonómnych pokrajín, z ktorých jedna sa tiež domáha/domohla samostatnosti. Hlavná myšlienka na zriadenie takého jednotného štátu sa zrodila v roku 1943 na zjazde antifašistických síl v Jajci, keď novú krajinu pomenovali Demokratická federatívna Juhoslávia. Tá Juhoslávia, ktorá sa zrodila vo víchre II. sv. vojny, mala významný sviatok: Deň republiky, ktorý sa oslavoval na počesť 29. novembra z roku 1943 a spomenutého zjazdu antifašistických síl – Druhého zasadania AVNOJ-a v Jajci. Na ňom vyniesli rozhodnutie o federatívnom zriadení Juhoslávie a kráľovskej vláde bol zakázaný návrat do krajiny. Tá veľká Juhoslávia patrila medzi najrešpektovanejšie štáty nielen v Európe. Neskôr ju premenovali v Juhoslovanskú federatívnu ľudovú republiku a v roku 1963 vznikla SFRJ.

  • Tichá duma adventná

    Tento rok nám je úplne iný, špecifický, utrápený, viac tichý, ale aj vysilený... Korona nás chorobnými kliešťami najprv zovrela a potom aj zavrela do našich domov. Mali sme čas zvažovať. Z karantény však nie všetci vychádzali ponaučení. Mnohí boli skôr rozhorčení. Pohoršovali sa nad odňatím slobody. Chceme byť slobodní a nechceme sa zrieknuť pohodlia a blahobytu. Chceme aj ruch trhov, marketov, svetlá lampiónov...

  • Letohrádok Gombošovcov pri Bečeji

    Pri Bečeji na kopci, dva kilometre od prekrásneho kaštieľa Fantast Bogdana Dunđerského, ukrytý v zarastenom kroví, sa pomaly ale isto rozpadáva letohrádok Gomboš. Rodina Gombošovcov, pôvodom zo Slovenska, ktorej korene siahajú do začiatku 14. storočia, sa prvýkrát spomína v Bečeji začiatkom 19. storočia, keď sa tam zo Senty prisťahoval Karol Gomboš. Jeho vnuk Deže Gomboš postavil spomínaný letohrádok, ktorý namiesto aby bol ochránený ako vzácna kultúrna pamiatka, chátra nahrýzaný zubom času. Okrem toho, že sa táto rodina venovala poľnohospodárstvu a obchodu, Deže Gomboš bol jedným z prvých zakladateľov tenisového klubu v dnešnom Srbsku.

  • Gróf Hadík a báčske chmeliarstvo

    V tomto roku si pripomíname dve jubileá futockého grófa Andreja Hadíka: 310 rokov narodenia a 230 úmrtia a tiež aj 250 rokov báčskeho chmeliarstva, ktoré práve Andrej Hadík (1710 – 1790) začínal šíriť na týchto končinách. V rámci projektu Gróf Hadík – život a jeho dielo v roku 2015 boli realizované výskumno-bádateľské a čiastočne konzervátorsko-reštaurátorské práce na obraze – portréte grófa Hadíka a na jednom predmete úžitkového umenia – originálnom Hadíkovom klobúku. Ide o viacročný multidisciplinárny projekt o živote a diele cisárskeho poľného maršala grófa Andreja Hadíka. Projekt sa začal z iniciatívy prof.Dr. Jána Kišgeciho a Združenia pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína. Začiatočnú finančnú podporu zabezpečil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý aj v tomto roku vyčlenil prostriedky na bustu Andreja Hadíka v Báčskom Petrovci. Postavením busty by sa mali zaznamenať všetky tri jubileá. Uviedol pre RTV Ján Kišgeci.

  • IN MEMORIAM: manželia Struhárikovci

    Keď dvaja navždy spolu odchádzajú smútok býva nesmierny, dvojnásobný. S iba niekoľko hodinovým časovým rozdielom Kulpín odrazu zostal bez svojich dvoch spoluobčanov: Marieny a Michala Usmievavých a prívetivých. Boli rovesníci, v rovnakom roku narodení, pevným putom zviazaní, ktoré sa nedalo roztrhnúť. Mariena prvá vydýchla, prvá aj pred pár mesiacmi zistila, že zákerná choroba s ňou nežartuje. O pár hodín po manželkinej smrti rakovine podľahol aj jej manžel Michal, u ktorého sa choroba rýchlo šírila. Michal Kulpínčanom zostane v spomienke ako prívetivý predavač a Mariena ako šikovná spolkárka, ktorá roky ochotne pracovala v Spolku kulpínskych žien.

  • Ak máš prines, ak nemáš odnes

    Od dnes 24. novembra 2020 na gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici prebieha humanitárna akcia pod názvom Ak máš prines, ak nemáš odnes. Žiacky parlament akciu organizuje už niekoľko rokov a realizujú ju za pomoci všetkých darcov, Červeného kríža a Strediska pre sociálnu prácu. Nepotrebné a zánovné veci môžu pred gymnaziálnu budovu priniesť žiaci, zamestnanci školy, ale aj všetci občania. Rovnako tak si potrebné veci môžu vziať všetci tí, čo ich potrebujú. Uviedla v programe RTV Ok Kovačica riaditeľka gymnázia Tatiana Brtková.

  • Mená v Kulpíne podľa matrík

    Využijeme možnosť zverejnených matrík na čiastočný rozbor a štatistiku vývoja krstných mien v Kulpíne v rokoch – 1822-1826, 1888-1893 a 1910-1914. Matriky sú na stránke zverejnené už dlhšie TU: http://www.kulpin.net/component/content/article/2-uncategorised/9132-cirkevna-matrika, no doteraz sa nik nepodujal na spracovanie akejkoľvek štatistiky. Spracovali sme spoločne 1201 položiek z dvoch matrík krstených, z toho 36 mŕtvo narodených – nekrstených. Prvými zápismi v matrike z roku 1822 boli mená Ján a Mária, v roku 1888 Mária a Pavol a v roku 1910 Pavol a Zuzana. Z tohto krátkeho pohľadu vyplýva aj ich frekvencia výskytu (pozri tab.-01). Budeme ich v tomto príspevku uvádzať v slovenskom zápise, nie tak ako sú v matrike v latinčine, resp. maďarčine. Vzhľadom na prevažujúcu evanjelickú cirkev a jej nadväznosť na biblickú češtinu sa meno Pavol častejšie vyskytuje v tvare Pavel. Podľa originálneho zápisu mena v maďarčine v tvare Pál, nemožno tieto dva spôsoby zápisu priamo rozlíšiť, tie sa upravili až v čase prepisu mien do slovenčiny a to podľa výberu jednotlivých nositeľov tohto mena, prípadne ich rodičov. V tejto sekcii (1822-1826) bolo použitých 17 mien zapísaných dovedna pri 258 krstoch, z toho 120 chlapcov a 138 dievčat. Ako vidieť z počtu, prevládali dievčatá, ktorých bolo o 18 viac ako chlapcov. V týchto rokoch ešte nebola „móda" dávať deťom dve mená a ako vidieť, boli to všetko slovenské mená.

  • ThMgr. Juraj Šefčík, sedemdesiatnik

    Dnes svoje okrúhle sedemdesiatiny oslavuje selenčský rodák, niekdajší farár kulpínsky, bývalý predseda Matice slovenskej v našej krajine, magister teológie Juraj Šefčík.Hlbokú brázdu na duchovnom a národnostnom poli vyorával najprv na tunajších krážoch a v započatej práci dodnes pokračuje na Slovensku. Vdnešný deň pred 10 rokmi v evanjelickom cirkevnom zbore v Senici na Slovensku, kde ThMgr. Juraj Šefčík pôsobí od roku 1997, služby Božie prebiehali v znamení ukončenia cirkevného roka, rovnako ako aj dnes, a zároveň boli venované životnej 60-tke domáceho pána farára. Dnes už v zaslúženom dôchodku, no stále aktívny, Juraj Šefčík svoje sedemdesiatiny oslavuje vykonávajúc kňazskú službu v dvoch zboroch: je námestným farárom v evanjelickom zbore v Senici a zároveň aj administrátorom v cirkevnom zbore v Hlbokom. Oba cirkevné zbory si oslávenca aj v tomto roku patrične uctili, no kvôli epidemiologickej situácii to nemohlo byť tak okázalo ako pred desaťročím, o čom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/2879-jurajovi-efikovi-pamaetna-plaketa-mesta-senica

  • Srbsko znižuje prídel menšinám

    Všetky menšinové národnostné rady v Srbsku dostali na konci októbra oznámenie, že im zo štátnej pokladnice zmenšujú prídel a finančné prostriedky na ich prácu v roku 2020 sa znížia o 20 percent. V informácii sa tiež uvádza, že im ďalšie vyplácanie bude dočasne pozastavené až do prijatia zákona o zmenách a doplneniach zákona o rozpočte na rok 2020. Predstavitelia chorvátskej a bosniackej národnej rady reagovali na uvedenú správu a obvinili srbské štátne vedenie, že takýmto spôsobom bráni menšinovým komunitám uplatňovať svoje získané práva a zlepšiť svoje postavenie. O tom včera informovali chorvátske médiá vo Vojvodine a prenáša chorvátska tlačová agentúra HINA a denník Jutarnji list TU: https://www.jutarnji.hr/vijesti/svijet/srbija-srezala-novcana-sredstva-za-nacionalne-manjine-ovo-je-udar-na-nas-15032418.

  • Trojdňový smútok v Srbsku

    O 7:07 v piatok 20. novembra 2020 vo vojenskej nemocnici Karaburma v Belehrade, určenej pre pacientov s Covid-ochorením, zosnul Jeho Svätosť Irinej (Miroslav Gavrilović), arcibiskup pećský, metropolita belehradsko-karlovecký a patriarcha srbský. Najvyšší predstaviteľ Srbskej pravoslávnej cirkvi (SPC) zomrel vo veku 90 rokov. V Srbsku je vyhlásený trojdňový smútok, ktorý sa začal dnes a bude trvať do nedele, keď bude srbský patriarcha pochovaný. Keďže v posledných dňoch v Srbsku pribúda vyše 6.000 potvrdených prípadov covid-19 a vyše 30 úmrtí, platia prísne bezpečnostné opatrenia. Očakáva sa však, že v nedeľu, na poslednú rozlúčku zosnulého patriarchu vyprevadí veľký počet veriacich. Svätému archijerejskému snemu a Srbskej pravoslávnej cirkvi kondolenciu zaslal i Jaroslav Javorník, biskup Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku. V sústrastnom telegrame uviedol:

  • Alžbeta a Samuel Pucovskovci

    Dnes sú Alžbety a zajtra by mal Samuel Pucovský deväťdesiate narodeniny. Tento kulpínsky učiteľský pár „starého kovu" vždy patril akosi spolu. Spolu išli do školy, do roboty, do poľa, na programy... a spolu oslavovali tieto svoje sviatky. Spolu začínali zakúšať učiteľský život v Kysáči a neskôr pokračovali v Kulpíne, kde pracovali do dôchodku. Spolu odpočívajú na kulpínskom cintoríne.

  • Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov

    V dnešný deň 18. novembra 1988 sa začalo veľké dvojdňové medzinárodné sympózium na tému Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov. Z iniciatívy Dr. Jána Kišgeciho spoločnými silami ho zorganizovali vedeckí, kultúrni a spoločenskí pracovníci z Vojvodiny a zo Slovenska. Hlavným organizátorom bol Spolok vojvodinských slovakistov, ktorý po prerušení činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii prakticky zachovával národnostnú identitu a pozdvihoval tvorivý duch vojvodinských Slovákov. Založený bol v roku 1969 a počas asi štvrťstoročia organizoval vedecké porady a od roku 1979 vydával aj zborníky. V jeho vydavateľstve pred tromi desaťričiami, roku 1990, vyšiel zborník prác z uvedeného medzinárodného sympózia, ktoré prebiehalo prvý deň v Novom Sade a druhý deň, 19. novembra 1988 v Báčskom Petrovci. Toto významné podujatie bolo zvláštne a jedinečné nielen podľa počtu prednesených referátov (35), ale aj podľa šírky spracovaných tém. Naše poľnohospodárske tradície skúmali poľnohospodárski odborníci, lekári, veterinári, historikovia, kulturológovia, jazykovedci, kunsthistorikovia, spoločenskí pracovníci, spisovatelia... Keď sa združia sily, výsledok takmer spravidla býva reprezentatívny. Redakciu zborníka tvorili Miroslav Krivák, hlavný a zodpovedný redaktor, Dr. Samuel Čelovský a Dr. Ján Kišgeci.

  • Najnovšie vydania petrovských filatelistov

    Najnovšie vydania Spolku filatelistov Báčsky Petrovec, príležitostné obálky s príležitostnou pečiatkou, sú venované výročiam: 350 rokov od smrti Jána Amosa Komenského, 140 rokov od narodenia Milana Rastislava Štefánika a 175 rokov Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci. Na sociálnej sieti na to poukazuje dlhoročný filatelistický nadšenec Rastislav Spevák. Pred týmito vydaniami, vlani na návrh Spolku filatelistov Báčsky Petrovec Pošta Srbska vydala známku 100 rokov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Spolok filatelistov funguje už viac ako 40 rokov a od svojho založenia neúnavne pracuje na zachovaní slovenskosti a propaguje Slovensko ako aj významné osobnosti cestou filatelie.

  • Novosadský rozhlas v novej budove

    Program v slovenskej reči Rádia Nový Sad sa dnes prvýkrát vysielal z novej budovy z Mišeluku. Dnešný dátum je pre Slovenskú redakciu RNS historický a výnimočný aj preto, že predpoludňajší program išiel ešte zo starej budovy a popoludňajší už z novej. Pre nejedného člena redakcie bola rozlúčka so starou budovou clivá. Patinu starej budovy vystriedať geometrickou praktickosťou nového objektu. Zo stredu mesta odísť do prírody.

  • Výpadky prúdu naše každodenné...

    Ako pomenovať v XXI. storočí jav, keď máte dennodenne pár minútové vypájania prúdu? Neprofesionalita? Nezodpovednosť? Lajdáctvo? Vyžívanie sa...? Alebo je to iba zjavný odkaz slovenskej obci, že sa má pokoriť, nevystatovať sa, ale pokorne ohnúť hlavu a mlčať? Výpadky sú pravidelné a akoby naprogramované. Nie sme ušetrení ani v sobotu a ani v nedeľu. Nikto za to nezodpovedá, nikto sa neospravedlní. Ba naopak, akoby vám dávali na vedomie, že ste občanmi druhej triedy, máte iba platiť za prúd a na všetky užívateľské práva z toho vyplývajúce, radšej zabudnite. Tieto nepríjemnosti zažívame už niekoľko mesiacov a pritom akoby si nik z kompetentných z toho nerobil ťažkú hlavu. Čo už! V tejto krajine, v ktorej je aj to nenormálne akoby normálne, určitej skupine ľudí je všetko dovolené. Načo by mali zdôvodňovať, dajsamisvete, a ani náhodou ospravedlňovať, aj keď ide o také do neba kričiace nezodpovedné správanie...

  • Oláska a tekvicové hody

    Tekvice sú symbolom jesene. Sú to skutočne zaujímavé plodiny a jesto ich veľmi veľa druhov. Môže z nich byť ozdôbka – jesenná dekorácia, ale aj lahôdka... Rovnako chutí aj slaná a aj sladká. Srbčina pozná viacero názvov pre túto zeleninu: tikva, buča, bundeva, ludaja... Slováci pre ňu majú názov „tekvica" a odborná literatúra ju ďalej rozčleňuje na tekvicu obyčajnú (Cucurbita pepo), tekvicu veľkoplodú (Cucurbita maxima), tekvicu špagetovú..., Slovenský dolnozemský jazyk pozná aj slovko „oláska". V slovníku ho síce nenájdete, no v Petrovci toto slovko bežne používajú. Oláska je totiž tekvica, ale nie každá tekvica je oláska. Oláska je petrovský názov pre druh tekvice - veľká, guľatá, so sivobielou šupkou a oranžovou sladkou dužinou vhodnou na pečenie, na sladký oláskový rejteš – závin (ani „rejteš" v slovníku nenájdete), na prípravu „oláskovníka" a ďalších maškŕt. Ani kukuričné buchty sa bez olásky nezaobídu...

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články