Lekársku manželskú dvojicu Antóniu a Samuela Kriváka starší Petrovčania dobre poznali. Veď, desaťročia chodili k nim sa posťažovať, požalovať na bolesti, pýtať radu a liek, išli po nich, keď bývalo zle, so staršími, či s deťmi. Či cez deň, či v noci, či v lete, či v zime, neprihliadajúc na to, či je po pracovnom čase, či pán doktor, alebo pani doktorka spia – lebo choroba nevyberala. Z teplej postele, alebo z domáceho pohodlia ich nespočetnekrát vytiahlo búchanie na okno a zúfalý nárek: Pán doktor, pani doktorka, pomáhajte! Odmietnuť sa nemohlo, veď, možno išlo o ľudský život, tak buď jeden alebo druhý z manželskej dvojice na seba nahádzal vždy pripravený odev, vzal lekársku tašku a šiel. Tak im ubehlo tridsaťročie lekárskej služby v Petrovci. Predtým ešte aj dva roky v Padine. Veľmi dobre si na to všetko, ale aj na ťažké detstvo, vojnu, Goli otok, Jasenovac... spomína Antónia Kriváková, ktorá zajtra oslávi 98. narodeniny. Oslavovať bude bez manžela, ktorý ju do časnosti dávnejšie predišiel, ale s ňou budú dve dcéry, päť vnúčat a osem pravnúčat.