Žena, so svojim jemnocitom, meditatívnosťou a filozofickým rozmerom, ale aj lyrickým prístupom k realite, nevzdáva sa a stále pokračuje v hľadaní harmónie života. Veď, to je asi aj tá najhlbšia podstata a poslanie ženskej existencie. Neničiť a nebúrať, ale pozdvihovať, robiť lepším, spájať a harmonizovať svet vôkol seba. Šíriť a rozdávať dobro a lásku. Lebo, láska je soľou zeme. Nenávisť, závisť, konkurencia... tie nás ničia, nedajbože zničia... Na to všetko, s hlbokým výkrikom v sebe a vo svojich veršoch, vyše polstoročia poukazuje aj Viera Benková. Píše... a vie, že láska je stromom života, či už ide o lásku muža a ženy, alebo priateľskú lásku, lásku k prírode, zvieratám... Pre život a obstátie je nevyhnutný ten vznešený cit. To, to najhlbšie, tá podstata života, naša, nás a Viery Benkovej, je zhrnutá v Herbári zeme a o tom bude aj Studňa a voda.