Archív
Filter
  • Objatie a kulpínski škôlkari

    Deti sa správnemu správaniu učia od mala ...Ekologické povedomie im treba vštepovať od malých nôh. O nevyhnutnosti recyklácie sa deti musia učiť už v predškolskom veku. Dobročinnosť sa tiež najľahšie vypestuje v detskom veku. Rovnako tak sa v tom veku deti učia aj tolerancii, treba ich viesť k poznaniu, že nie všetci sme rovnakí, medzi nami sú aj takí, čo sa od nás odlišujú, niektorí sa s nami nemôžu rovnať a veľmi potrebujú pomoc, alebo aspoň našu podporu, či naše objatie. A práve všetko uvedené bolo zhrnuté v jednej dnešnej návšteve kulpínskych škôlkarov v Združení Objatie/Zagrljaj z Kulpína. Na susedskú návštevu všetky deti niesli dary: vrchnáčiky z plastových fliaš. Kulpínske Združenie osôb s osobitnými potrebami Objatie sa totiž už niekoľko rokov angažuje v zbierke vrchnákov z PET fliaš, ktoré potom použijú na humanitárne účely. Pomôžu, tam kde pomoc potrebujú, aj keď im tiež pomoc veľmi treba. Je to asi tak: ten kto okúsi núdzu na vlastnej koži, ľahšie spolucíti s núdzou iných.

  • Stopy slávy zaviate časom

    Kniha Stopy slávy zaviate časom - Slovenské osobnosti kanadské je siedma kniha venovaná histórii Slovákov v Kanade. Táto najnovšia približuje príbeh tridsiatich ôsmych slovenských osobností v Kanade a toho, čo robí každého jedného z nich výnimočným, a prečo si zaslúži titul Slovenská osobnosť v Kanade. Údaje o slovenských osobnostiach z minulosti Kanady sa ťažko nachádzali a po mnohých zostali len informácie zaznamenané v krátkych článkoch, či nekrológoch v slovenských alebo anglických novinách. Povedal autor knihy Ondrej Miháľ na dnešnej prezentácii v Etno dome Ženský kútik v Hložanoch. Večierok otvorila mladšia ženská spevácka skupinu KOS Hložany za hudobného sprievodu Ivana Galamboša a prítomných úvodom pozdravili organizátorky večierka Tatiana a Viera Miškovicove. Návštevníci si v tomto útulnom etno priestore mohli obzrieť aj výstavu úžitkovej keramiky Anny Miškovicovej z Bratislavy.

  • IN MEMORIAM – prof.Dr. Mária Myjavcová

    „Žijeme v pohnutých časoch" – písala o tom doktorka Mária Myjavcová ešte v roku 1996 v Ročenke Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v SR Juhoslávii. Odvtedy ubehlo dvadsaťšesť rokov a tie pohnuté časy stále trvajú. V turbulentných časoch žijeme teda najmenej štvrťstoročie, a je tomu iste aj viac, a je to tretina priemerného veku človeka. Pohnuté, nepokojné časy sa na týchto končinách akoby udomácnili. A ako žiť život pokojne, keď sú časy nepokojné? Nepokoj sa už hlboko zavŕtal aj do nás, do našich sŕdc, duší, do špikov kostí. „Žijeme v pohnutých časoch", keď si každý človek, i zbožný i nábožensky ľahostajný uvedomuje, že život je plný trápenia, neistoty a sklamania. „S vierou sa človeku ľahšie žije." Písala a radila Dr. Mária Myjavcová a v súlade s tým žila, najmä v poslednom období, ktoré strávila v domove pre seniorov v Padine. S vierou v srdci a s čistým svedomím sa rozlúčila s týmito tuzemskými pretrvávajúcimi pohnutými časmi. Do večnosti sa vybrala vo veku 88 rokov, deň pred okrúhlymi nedožitými osemdesiatinami svojho dlhoročného kolegu Michala Týra, ktorý sa narodil 26. októbra 1942 v Pivnici. Po siedmych rokoch sa vybrala za svojim manželom Andrejom Myjavcom, ktorý ju do večnosti predišiel v roku 2015.

  • Divadelná dekadencia?

    Naša kultúra je očividne zasiahnutá dekadenciou. Spoločenský, kultúrny úpadok je evidentný na všetkých poliach a tak ani divadelníctvo nie je výnimkou. Výraznejšie to vnímame práve v tomto mesiaci, keďže október u nás prebieha v znamení divadelného ochotníctva. Akoby už málokto bol ochotný zapájať sa do ochotníckej činnosti. Mnohí na túto evidentnú smutnú realitu reagujú poznámkou, že sa naša mládež, ktorá by mala byť hnacím motorom kultúry, rozpŕchla po svete a tak chýbajú divadelníci, ale aj režiséri a najmä publikum. Viaceré naše prostredia, ktoré vždy mávali silné divadelné zázemie, sa v tomto roku nezmohli nacvičiť žiadnu predlohu. Tak napríklad na Festivale Zuzany Kardelisovej v Kysáči nevystúpil ani len domáci divadelný súbor a vystala účasť napríklad aj Pivničanov, či Kovačičanov, ktorým ani Máškove dni nedopadli najlepšie. Pred nami je Divadelný vavrín, ktorý v posledných rokoch zápasí s výrazným nedostatkom obecenstva, o čom sa málo hovorí a málo toho sa aj podniká na afirmácii tejto prehliadky, ktorá je skôr festivalom, keďže je súťažného rázu.

  • Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny 2022

    V sobotu 22. októbra v sieni SVD v Petrovci odznel 12. koncerte slovenských zborov z Vojvodiny a hostí v organizácii Komorného zboru Musica viva v čele s jeho dirigentkou Marienou Stankovićovou Krivákovou. Na koncerte vystúpilo šesť zborov: Mladší cirkevný spevokol Vivit z Aradáča, Miešaný komorný zbor Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade, Komorný zbor Nádeje z Pivnice, Komorný zbor Zvony zo Selenče, Miešaný spevácky zbor Tília zo Starej Pazovy a domáci zbor Musica viva. Program moderovala Andrea Stanivuková, ktorá menovite privítala predsedníčku NRSNM Tatianu Vujačićovú, seniora sriemskeho SEAVC Igora Feldyho, predsedníčku Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Matici slovenskej na Slovensku a predsedníčku MOMS Petrovec Katarínu Melegovú Melichovú, podpredsedu Matice slovenskej v Srbsku Juraja Súdiho a predsedu Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Jána Lačoka. Stretnutie otvorila predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová.

  • Tradícia nezahynie !(?)

    Asociácia pre výskum kultúry Slovákov vo Vojvodine pozýva záujemcov na úvodné vzdelávanie v oblasti folklóru v rámci cyklu školení pod názvom: Tradícia nezahynie !(?) Hudba a spev v tradičnej kultúre. Tanec v systéme tradičnej kultúry. Vzdelávanie bude prebiehať v piatok 04.11. 2022 a v sobotu 05.11.2022 v priestoroch Tenisových kurtov (bývalá Saha), Jarmočná bb, v Báčskom Petrovci. Počet osôb je obmedzený na maximálne 20 ľudí, z tohto dôvodu je potrebné nahlásiť sa na školenie najneskôr do 23.10.2022. Školenia sú adresované predovšetkým umeleckým vedúcim folklórnych súborov, speváckych skupín, tanečným a hudobným pedagógom folklórnych kolektívov a pre aktivistov a praktikantov v oblasti folklóru. Lektorkami úvodného školenia budú renomované odborníčky: etnochoreologička a tanečná pedagogička Mgr. art. Agáta Krausová,ArtD., etnomuzikologička Mgr. Alžbeta Lukáčová, PhD. a etnologička Mgr. Anna Medveďová.

  • Z divadelnej minulosti vojvodinských Slovákov

    Vo štvrtok 20. októbra sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie 12. ročníka fotografickej súťaže, ktorá v tomto roku bola venovaná téme divadelnej minulosti vojvodinských Slovákov. Správu o tohtoročnej súťaži predniesol pracovník ÚKVS Ladislav Čáni. Riaditeľ ústavu Vladimír Francisty pri tejto príležitosti všetkým účastníkom súťaže odovzdal ďakovné listy a priliehavé darčeky vo forme kníh a súboru pohľadníc s najlepšími fotografiami zo súťaže. Bonusom tohto slávnostného vyhodnotenia bolo vystúpenie Rastislava Zorňana, ktorý zahral úryvok z monodrámy Báči Pišta ze sálaša autora Jána Salčáka, s ktorou sa zúčastní tohtoročnej divadelnej prehliadky Divadelný vavrín. Po dôkladnom vzhliadnutí celkového prijatého fotografického materiálu a jeho vyhodnotení, komisia sa rozhodla oceniť prínos Jozefa Šifela z Kovačice, ktorý na súbeh zaslal viacero veľmi kvalitných a z kulturologického a historického hľadiska vzácnych fotografií s podrobným sprievodným textom, ktorý výrazným spôsobom zvýšil ich výpovednú hodnotu.

  • K nedožitým 65. narodeninám Ľudovíta Pomichala

    Ľudovít Pomichal, publicista, reportér a fotograf sa narodil 19. októbra 1957 v Bratislave a zomrel nečakane 14. januára 2022 vo veku nedožitých 65 rokov. Bol veľkým priateľom dolnozemských Slovákov. V delegácii Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí často cestoval na Dolnú zem, kde mal veľa priateľov a mnohí krajania sa s ním zoznámili aj na Slovensku. Organizoval a moderoval početné krajanské programy už či v Bratislave, na Detve alebo inde. Obdivoval každú snahu ktorou sa Slováci v diaspóre činili o zachovanie slovenskosti. Oduševňoval prítomných takmer detskou prostoduchosťou a rovnako tak aj štýlom moderovania, ale aj písania. Akoby každým svojim napísaným riadkom chcel urobiť svet lepším a krajším. Bol tiež veľkým priaznivcom našej webovej stránky kulpin.net. Pri každej príležitosti nás posmeľoval a podporoval. Vždy to robil vyberanými slovami. Na portáli Slovenské zahraničie, ktorý mal na starosti, nám k desaťročnici nášho webu zaželal: „...nehasnúcu tvorivú novinársku iskru, nepoľavujúce žurnalistické tempo a nevyčerpateľný redaktorský dych! Katka a Martin, držte sa, stískam Vám palce ako kolega a obdivovateľ Vašich tvorivých a prínosných snažení a novinárskej práce, ktorá má zmysel a najmä čitateľskú i ľudskú odozvu."

  • 330. narodeniny Petrovaradínskej pevnosti

    18. októbra 1692 bol položený základný kameň Petrovaradínskej pevnosti, monumentálnej vojenskej stavby, ktorá ovplyvnila vznik a rozvoj Nového Sadu v priebehu 18. storočia. O dve a pol storočia neskôr, 22. októbra v roku 1954 bolo založené Múzeum mesta Nový Sad so sídlom v budove Arsenalu na hornej plošine pevnosti, s cieľom ochraňovať bohaté kultúrne dedičstvo mesta. Pri príležitosti 330. narodenín Petrovaradínskej pevnosti Múzeum mesta Nový Sad organizuje bezplatné prehliadky podzemia vojenských galérií na pevnosti v dňoch 18. – 21. októbra o 15. hodine, ako aj v sobotu 22. októbra o 12. hodine. Záujemcovia o prehliadku by sa mali hlásiť muzeálnemu sprievodcovi desať minút pred uvedenými termínmi. V sobotu 22. októbra pri príležitosti Dňa múzea mesta Nový Sad vstup pre všetky múzeá budú bezplatné. Petrovaradínska pevnosť, známa aj ako „Gibraltár na Dunaji", má rozlohu 120 hektárov a je jedinečnou kultúrnou a historickou pamiatkou v regióne. Dnes je toto opevnenie s Hodinovou vežou dominantou Nového Sadu. Pod ňou je množstvo tunelov a katakomb. Opradená je mnohými legendami.

  • Deň Obce Báčsky Petrovec

    Pri príležitosti Dňa Obce Báčsky Petrovec predstavitelia obecnej lokálnej samosprávy dnes položili vence k pamätníku padlých bojovníkov v II. svetovej vojne na Námestí slobody, v pokračovaní osláv nasledovalo odhalenie busty Zuzky Medveďovej a potom aj slávnostné zasadnutie Zhromaždenia obce, ktoré tentoraz prebiehalo v Dome kultúry v Hložanoch. Slávnostné zasadnutie otvoril predseda Zhromaždenia obce Ján Jovankovič a celoročnú správu o činnosti a obecných aktivitách podala predsedníčka obce Jasna Šprochová. Nasledovalo tradičné udelenie najvyšších obecných ocenení zaslúžilým kolektívom a jednotlivcom – Cenu obce Báčsky Petrovec na rok 2022 odovzdali 100-ročnému Poľovníckemu spolku Hložany a Osobitné verejné uznanie Obce Báčsky Petrovec na rok 2022 získali Katarína a Martin Pucovskovci z Kulpína. Športové uznania za rok 2021 si zaslúžili mladý športový rybár Darko Meleg z Báčskeho Petrovca a tiež Futbalový klub Maglić z Maglića.

  • Obnoviteľné pseudoekologické osvietenie

    Reakcia na sériu textov o obnoviteľných zdrojoch energie
    Pre niektorých, medzi ktorých patrím aj ja, je prístup k stranám týždenníka Hlas ľudu znemožnený, dokonca aj vtedy, keď je text riadne odoslaný v slovenskom jazyku. Súčasne niektorým Hlas ľudu veľkoryso prekladá texty zo srbského jazyka do slovenského jazyka a uverejňuje články podozrivej kvality. Keďže sa, náhodou, vyznám v ochrane životného prostredia, začalo mi veľmi prekážať, že Hlas ľudu poskytuje priestor riaditeľke/majiteľke istého súkromného podniku z Belehradu, aby nás poúčala o klimatickej kríze a nevyhnutnosti zmeny správania i používania obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

  • Dolnozemský Slovák

    Dolnozemský Slovák bol prvým spoločensko-politickým mesačníkom. Prvé číslo vyšlo 15. októbra 1902 v Novom Sade a posledné predvojnové 15. júla 1914. Vydavateľ a majiteľ Dolnozemského Slováka do konca roku 1908 bol Dr. Miloš Krno (1869 – 1917). Hlavný redaktor Dolnozemského Slováka a od roku 1909 aj majiteľ a vydavateľ tohto mesačníka bol Dr. Ľudovít Mičátek (1874 – 1928). Časopis Dolnozemský Slovák, ktorý v rokoch 1902—1914 vychádzal v Novom Sade (tlačený v Modre) s podtitulom politicko-spoločenský mesačník a v rokoch 1918—1920 (tlačený v Novom Sade a v Petrovci) ako politicko-spoločenský dvojtýždenník, je prvým ústredným informátorom o národnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine, a tým i priamym predchodcom ich medzivojnových novín Národná jednota (1920-1941) a vojnových i povojnových novín Hlasu ľudu (od roku 1944 dodnes).Prvé číslo vyšlo s nasledovnými slovami: „Začali sme vydávať noviny Dolnozemského Slováka, aby sme v nich jeden druhého poučovali a oboznamovali sa. Veď nás je na Dolnej zemi keľavná hŕstka, avšak čo z toho, keď ani len to nevieme, kde všade bývame, koľko nás je, nepoznáme sa." Posledné číslo Dolnozemského Slováka s dátumom 15. januára 1920 bolo vytlačené v Petrovci.

  • Rekonštrukcia kulpínskeho kaštieľa

    Polovicou septembra sa začali prípravné práce na obnovu strechy Veľkého kaštieľa v Kulpíne, po čom sa začalo najprv s montážou lešenia a potom nasledovala demontáž častí strešnej konštrukcie. V týchto dňoch už prebiehajú rekonštrukčné práce. Z Pokrajinského ústavu ochrany kultúrnych pamiatok uvádzajú, že vzhľadom na zlý stav strechy a strešných konštrukcií a z dôvodu zamedzenia zatekania a ďalšieho zhoršovania stavu, nevyhnutná bola celková obnova strechy. Rekonštrukcia tohto kultúrneho majetku historického významu bude zahŕňať konzervátorsko-reštaurátorské a stavebno-remeselné práce. Stavebnými prácami bola poverená spoločnosť „Granit-Liješće" zo Sriemskej Mitrovice, s ktorou bola v auguste uzavretá zmluva v hodnote 31,8 milióna dinárov. Na streche sa v tomto roku vymení krytina a v budúcom roku bude nasledovať fasáda a interiér. Hovorí Filip Forkapić, vyšší kustód Múzea Vojvodiny a vedúci Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, ktoré sídli v kulpínskom kaštieli, niekdajšom sídle rodiny Dunđerskej.

  • Sedemdesiatnik Ján Lačok

    Ján Lačok sa narodil 14. októbra 1952 v Kulpíne. V rodisku zakončil základnú školu a stredoškolské vzdelanie získal na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. V školení pokračoval na Prírodovedno-matematickej fakulte v Novom Sade a po štyroch rokoch sa preradil na Fakultu telesnej výchovy a športu, na ktorej promoval roku 1978. Volejbal začal hrávať na gymnáziu, pokračoval aj v Slovinsku na vojenčine (hrával pre Bled) a jeho najväčší volejbalový úspech bola Univerziáda v Záhrebe, kde Novosadská univerzita obsadila 1. miesto. Jeho prvým pracoviskom bolo gymnázium v Báčskom Petrovci a paralelne pracoval aj vo vysunutom oddelení v Kysáči. V roku 1982 bol presunutý do Sriemskych Karloviec, osem rokov tam vyučoval telesnú výchovu a počas toho obdobia trénoval za tamojší volejbalový klub. Roku 1998 bol vymenovaný za riaditeľa Základnej školy Jána Ámosa Komenského v Kulpíne. Túto funkciu vykonával s prestávkami dva a pol roka, po čom začal v tejto škole pracovať ako profesor telesnej výchovy. V roku 2017, keď navŕšil 65 rokov života, z kulpínskej základnej školy ho vyprevadili do dôchodku.

  • IN MEMORIAM: Ján Bačúr

    K nedožitým 85. narodeninám
    O desať dní by náš bard insity oslávil 85. narodeniny. Na oslavu sa veľmi tešil a náležite sa na ňu priprával. Všetko malo byť pedantne zorganizované, tak ako bol aj celý jeho život pedantný. Zavolal mi pred dvomi týždňami, aby ma pozval na tú jeho blížiacu sa významnú udalosť. Chcel, aby bol narodeninový žúr veselý a pamätný. Plánoval usporiadať veľkú výstavu, na ktorej by sa predstavil s 85 obrazmi, tiež so svojimi veľkými ručne písanými a cifrovanými knihami, ktorých má už 45, so svojimi tromi knihami – osobnými kronikami, monografiou a 24. plagátmi venovanými novinárom, ktorí ho podporovali na jeho umeleckej ceste. Rozprával nadšene, akoby sa nič nestávalo... Až potom mi prezradil, že volá z postele, že je na infúzii, no dúfa, že sa predsa dožije narodenín. Poznamenal, že toto môžu byť jeho posledné...Ale, vôbec nelamentoval. V jeho slovách nebolo cítiť ani strach a ani sebaľútosť. To asi preto, lebo človek s veľkým srdcom a čistým svedomím opúšťa dôstojne aj tento svet, zmierený so sebou, všetkými ľuďmi, ba i so smrťou...

  • Braňova družina

    V októbri si pripomíname výročia oslobodenia viacerých našich dedín v II. sv. vojne. Kovačica bola oslobodená 3. októbra roku 1944, potom 13. októbra partizáni vyslobodili Kysáč, 14. októbra Laliť, 15. októbra bol oslobodený Kulpín a Báčsky Petrovec, 17. októbra nasledovala Selenča, 23. októbra 1944 Nový Sad a Stará Pazova...V októbri si pripomíname tiež udalosti a hrôzy tejto vojny v jej začiatkoch. Tak v noci medzi 1. a 2. októbrom 1941 na troch miestach v báčskopetrovskom chotári skupina členov Komunistickej strany Juhoslávie (KSJ) a mládežníckeho SKOJ-a zapálila asi 16.000 metrických centov konôp. V rovnakej noci aj diverzantská skupina z Kysáča podpálila oheň v konopárni Kristijana Ledmana. V nej zhorelo 55 vagónov konôp. O niekoľko dní, 8. októbra, polícia v Petrovci zatkla najprv šiestich členov KSJ a potom 14. októbra ďalších dvanásť príslušníkov Národno-oslobodzovacieho hnutia. Maďarský vojenský súd 25. októbra ôsmich z nich odsúdil na trest obesením a ostatných na viacročné alebo doživotné väzenie. Trest smrti bol vykonaný 28. októbra 1941. V októbri roku 1942 Juraj Mučaji napísal básnickú poému Braňova družina. Aj dnes, po osemdesiat rokoch mali by sme sa skláňať nad hlbokým humanizmom mladých ľudí a tiež Juraja Mučajiho, ktorý celej tej skupine –Braňovej družine postavil takto nehynúci pomník.

  • Cez Nadlak je... po dvadsiaty druhý raz

    Babie leto každoročne prináša do rumunského mestečka Nadlak kvalitný prednes slovenskej ľudovej piesne. O jeho interpretáciu sa už viac ako dve desaťročia starajú krajanskí speváci z Maďarska, Srbska i Rumunska počas chýrečnej dolnozemskej prehliadky sólistov slovenskej ľudovej piesne s príslovečným názvom – Cez Nadlak je...

  • K šesťdesiatke Nebojšu Kuzmanovića

    Nebojša Kuzmanović sa narodil 10. októbra 1962 v Gradačci (Republika Bosna a Hercegovina). Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1988 na Filozofickej fakulte v Novom Sade, magisterskú prácu obhájil v roku 2001 a v roku 2009 získal hodnosť doktora literárnych vied. Téma jeho dizertačnej práce bola: Srbsko-slovenské literárne a kultúrne styky v dobe romantizmu. Od roku 1997 pracoval v obecnej správe v Báčskej Palanke, v roku 2016 ho Zhromaždenie AP Vojvodiny vymenovalo za zástupcu tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a od júna 2018 je riaditeľom Archívu Vojvodiny v Novom Sade. Dosiaľ napísal viac ako dvesto prác z rôznych vedných disciplín a dvadsaťpäť kníh, z čoho niektoré vyšli aj po slovensky: Stretávanie kultúr (Báčska Palanka 2006), Srbi a Slováci (Báčska Palanka 2008), Filozofické omrvinky (Nový Sad 2018)... Srbsko-slovenským vzťahom sa venoval aj vo viacerých knihách písaných po srbsky a tiež vo svojich štúdiách a na viacerých medzinárodných vedeckých konferenciách v Bratislave, Martine, Trnave, Novom Sade...

  • Pozor, dieťa na javisku!

    Detský týždeň, ktorý v tomto roku trvá do nedele 9. októbra 2022 a prebieha pod heslom „Čo dieťaťu treba, by vyrástlo do neba?!" si chceme pripomenúť veršami z knihy Pozor, dieťa na javisku! – divadelné hry pre deti autora Michala Babiaka:

  • Slamenica, slamník

    Mnohí z nás si ešte dobre pamätajú na to, ako sa v nie tak dávnej minulosti spávalo na „slamenici". Tak sme nazývali slamovú vložku do postele vypchatú slamou. Na dedinách sa slamenice dlhšie zachovali, keďže slamy bolo dosť a dinárov málo. Slama sa v slamníkoch vymieňala aspoň raz ročne, no najčastejšie aj niekoľkokrát do roka. Veď, človek v priemere prespí tretinu svojho života, takže sa usiluje na spanie si urobiť pohodlie. A na slame sa spalo nielen pohodlne, ale aj zdravo. V súčasnosti sa opäť v ekologických ponukách môže nájsť aj „slamník". Slamník, alebo hovorove „strožliak" je totiž správne pomenovanie pre tú našu dolnozemskú slamenicu. Podľa slovenského slovníka slamenica je pletená nádoba zo slamy. U nás sa tie nádoby pomenúvali slamienky.

  • Svet Miry Brtkovej

    Jedna z najvýznamnejších výstav v oblasti súčasného umenia, Art Market Budapest, začína sa dnes v Balna Centre v Budapešti. V rámci Art Marketu otvorili aj podujatie „Most Srbska", na ktorom zajtra 6. októbra 2022 otvoria výstavu umeleckých diel Miry Brtkovej, ktorú organizuje Nadácia Miry Brtkovej a Art Market z Budapešti. Záštitu nad výstavou Svet Miry Brtkovej prebralo Ministerstvo kultúry Srbska. Multimediálna umelkyňa Mira Brtková zo Starej Pazovy sa narodila v Nových Bánovciach v dnešný deň, 5. októbra 1930 a zomrela 18. decembra 2014 v Belehrade.

  • Zuzka Medveďová (1897 - 1985)

    Akademická maliarka Zuzka Medveďová sa narodila pred 125 rokmi 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine. Patrila k prvým ženám Slovenkám, ktoré dosiahli takýto akademický titul. Jej dielo ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej v Petrovci, ktorá si v týchto dňoch, spolu so Spolkom filatelistov Báčsky Petrovec, uctila významné jubileum našej maliarky a dala vytlačiť personalizovanú poštovú známku s autoportrétom Zuzky Medveďovej. O necelé dva týždne, 17. októbra 2022, v parku Zuzky Medveďovej (pred knižnicou Štefana Homolu) odhalia tiež aj bustu Zuzky Medveďovej.

  • Konferencia v Belehrade a známka s Kovačickou dievkou

    Republikový inštitút kultúry, Ústav pre výskum kultúrneho rozvoja v spolupráci s Nadáciou Babka Kovačica usporiadal dnes v priestoroch Ústavu v Belehrade konferenciu – Slovenská národnostná menšina – kultúra a význam. V rámci konferencie bola sprístupnená výstava: Slovenské insitné maliarstvo v Srbsku, ktorá prináša malý prehľad tvorby niekoľko desiatok našich insitných maliarov. Osobitné miesto, tak na výstave, ako aj na konferencii, patrilo kovačickej maliarke Eve Husárikovej. Na jej počesť vydal Ústav pre výskum kultúrneho rozvoja personalizovanú poštovú známku so zámerom upozorniť verejnosť na kultúrny význam slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

  • Bohatý Kovačický október

    Tohtoročný Kovačický október sa oficiálne začal v piatok 30. septembra kladením vencov k pomníku padlým bojovníkom, hroznovým bálom a rock večierkom a pokračoval v sobotu napoludnie 1. októbra 2022 slávnostným zasadnutím Rady MS Kovačica. V pokračovaní sobotňajšieho programu nasledovalo otvorenie 71. salónu obrazov Kovačický október s prezentáciou veľkoobrazu rozmerov 200x331 cm, ktorý Kovačici k jubileu namaľovali devätnásti insitní maliari. Slávnostnú prezentáciu striebornej zberateľskej euromince k 220. výročiu osídlenia Kovačice Slovákmi svojou účasťou poctili guvernéri národných bánk Slovenska a Srbska Peter Kažimír a Jorgovanka Tabaković . O 15.h sa začal prvý Festival slovenského insitného maliarstva v Srbsku spojený so samostatnou výstavou tohtoročnej jubilantky Evy Husárikovej. Organizátorom bola Galéria Babka, ktorá na galerijnom nádvorí zhromaždila početných vzácnych hostí, priaznivcov insity a rodinu a priateľov Evy Husárikovej. Jarmok ručných prác, Tortiádu, varenie bryndzových halušiek a kultúrno-umelecký program, žiaľ, pred 17.h prerušil silný lejak s krupobitím.

  • Dni slovenského a českého filmu

    V dňoch 30. septembra – 2. októbra 2022 v Juhoslovanskej kinotéke v Belehrade prebieha 5. Filmový festival Dni slovenského a českého filmu. V úvodnej časti slávnostného programu prítomným sa prihovorili Marjan Vujović, riaditeľ Múzea juhoslovanskej kinematografie, J. E. Fedor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, J.E. Tomáš Kuchta, veľvyslanec Českej republiky v Srbsku a známy český herec, jeden z nestorov českej a slovenskej kinematografie Miroslav Donutil. On v príhovore vyjadril potešenie, že je späť v Belehrade a pripomenul, že pred rokom tu nakrúcal seriál Vône srbskej kuchyne. Zmienil sa aj o filme Atlas vtákov, ktorým festival otvorili: „Režíroval ho skvelý slovinský režisér Olmo Omerzu, ktorý dlhodobo žije v Prahe. Keď mi priniesol scenár, bol som z príbehu nadšený a bol som prekvapený, keď mi povedal, že rolu napísal len pre mňa," povedal Donutil a dodal, že film má vo svete veľký úspech a aj on sám bol nedávno za túto rolu ocenený. Podujatie je sprevádzané výstavou československých plagátov juhoslovanských filmov „Pamätáš sa na ten juhoslovanský film?".

  • K storočnici Janka Čemana

    Janko Čeman vlastným menom Michal Kámaň, sa narodil 30. septembra 1922 v Pivnici, kde aj umrel pred 35 rokmi, takmer v deň svojich 65. narodenín, 29. septembra 1987. Základnú školu skončil v rodisku a po skončení ľudovej školy pracoval ako poľnohospodár v Pivnici. Písať začal od roku 1950. Najprv uverejňoval krátke črty v novinách Hlas ľudu, neskoršie poviedky a divadelné hry v Časopise Nový život. Je považovaný za najtypickejšieho predstaviteľa dedinskej poviedky v povojnovom období slovenskej vojvodinskej literatúry. Knižne mu vyšli poviedky v zbierkach Kde sa podeli moje kone (1970) a Poctivý zlodeji (1982), romány Krútňava (1974) a Nie každý vojak pušku nosí (1974) a drámy v rovnomennej knihe Drámy (1978)..Nová doba plvnického divadla sa nesie v znamení Janka Čemana. Tunajšie ochotnicke divadlo už viac ako 20. rokov nosí jeho meno. Na jeho počesť vznikli aj Dni Janka Čemana ako festival Divadelných inscenácii dolnozemských autorov.

  • Šesťdesiatnička Anna Francistyová

    Anna Francistyová, rod. Labátová sa narodila 30. septembra 1962 v Kulpíne. Základnú školu skončila v rodisku, stredoškolské vzdelanie získala v Báčskom Petrovci (vo vtedajšom Vzdelávacom ústredí Jána Kollára najprv všeobecné stredné vzdelanie, potom i usmernené – kulturologický odbor). Skončila štúdium na Filozofickej fakulte v Novom Sade, kde získala titul Diplomovaná profesorka slovenského jazyka a literatúry a prekladateľka. Od roku 1985 pracuje v Novinovo-vydavateľskej ustanovizni Hlas ľudu, kde zastávala i čelné funkcie v redakcii mládežníckeho časopisu Vzlet a týždenníka Hlas ľudu. K písaniu, ale aj spevu, tancu a divadlu mala blízko od základnej školy. Zanietene sa im venovala aj na petrovskom gymnáziu a v KUS Zvolen v rodnom Kulpíne.

  • Nepopieraj netopiera

    V Zichyho paláci v Bratislave 19. septembra 2022 boli odovzdané ceny a prémie Literárneho fondu za rok 2021. V kategórii pôvodnej literatúry pre deti a mládež prémiu získal Miroslav Demák za dielo Nepopieraj netopiera. Kniha poézie Nepopieraj netopiera z pera nášho súčasného slovenského autora pôvodom zo Starej Pazovy, dnes žijúceho v Bratislave, ponúka básne plné pekných myšlienok o zvieratkách, ich vlastnostiach, o schopnostiach ľudí, ktorí dokážu niekedy až nemožné, ako Valipupok, Lomirebro či Miesihnát. Napísala recenzentka knihy PhDr. Eva Sisková, ktorá dodala, že ilustrácie z pera Martina Kellenbergera spolu s textom ponúkajú detskému čitateľovi nové obrazy, fantáziu. Práve obrazotvornosť, empatia sú potrebné hlavne v tejto „uzavretej dobe", ktorá nám veľmi mení pohľady na nové súvislosti, keď kamarátom môže byť aj obed. Kniha vyšla vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov v tvrdej väzbe a má 71 strán. Autorovi blahoželáme!

  • Výročný koncert KOS Hložany

    Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian pokračuje v tradícii a s príchodom jesene, keď začnú opadávať jesenné listy, usporiada svoj výročný koncert. Tak bolo aj tentoraz a v sobotu 24. septembra 2022 v sieni Domu kultúry v Hložanoch sa KOS Jednota predstavil s takmer dvojhodinovým programom. Úvod patril triu Jaroslava Krišku, Adama Vladislava Stupavského a Rastislava Struhára, po nich mladšia tanečná skupina predviedla choreografiu Prídi ty šuhajko ráno k nám a potom na javisko vystúpila mužská spevácka skupina. Nasledovala choreografia Tie hložianske dievčatá a spev Petry Dobrílovej. Najmladší účastníci predviedli detské hry – Kyselica a zmes piesní zaspievala aj ženská spevácka skupina. Ďalšiu choreografiu pomenovali Pranie šiat, po čom dievčenská spevácka skupina zaspievala Ej na zelenej lúčky, Nad Hložany a Aká je to hora. Predstavila sa aj ďalšia sólová speváčka Katarína Dobríková a folkloristi s ďalšou choreografiou Zažeň Janík ovce. V duete zaspievali Timea a Jana Stupavskove a po nich scénku zahral Juraj Fekete. Tanec Pekári, sólista Ivan Struhár, staršia tanečná skupina s choreografiou Povedz že mi moja milá, spevák Vladimír Kriška a tanec Tečie voda a rozmarín – to už boli záverečné body vydareného program. Úplne na záver všetci účastníci zaspievali Tie Hložany. Program moderovala Elena Vršková. Juraj Spevák urobil krásne fotografické zábery:

  • Nina Francistyová víťazka Cez Nadlak je...

    Včera v Nadlaku doznela 22. prehliadka sólistov slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je... 2022.
    Na nej sa zúčastnilo 28 sólistov z Rumunska Maďarska a Srbska a prvé ceny si vyspievali: Nina Francistyová z Kysáča v kategórii dospelých a Ema Velegova a Bianka Slauková, obe z Nadlaku, v kategóriách mladších účastníkov. Táto celodolnozemská prehliadka pozostáva z dvoch súťažných koncertov a v nedeľu sa koná galakoncert a vyhlásenie ocenených sólistov. Po vystúpení víťazov, v druhej časti včerajšieho galakoncertu, si prítomní na prehliadke v Nadlaku, ako aj početní diváci on line priameho prenosu, vypočuli niekoľkých známych dolnozemskí interpretov a zároveň víťazov minulých ročníkov prehliadky slovenských ľudových piesní Cez Nadlak je...: Radomíra Karkuša z Nadlaku, Annu Zorňanovú Kulíkovú a Ivana Slávika z Kysáča a Tatianu Jaškovú z Kovačice. Festivalovým orchestrom dirigoval Ondrej Maglovský a moderátormi boli Juraj Cigán a Martina Macec.

  • Román Kulpín

    V sobotný podvečer 24. septembra 2022 v galerijnom priestore Dunđerskovho kaštieľa usporiadal Klub Kulpínčanov prezentáciu knihy Velimira Šešuma Kulpín, s podtitulkom O ergele Đoku Dunđerského na Kulpínskej pustare od 1919 do 1941. Aj keď bol predstavený ako román, nie je to román v pravom slova zmysle, je to vskutku zbeletrizovaný historický príbeh o kulpínskom veľkostatkárovi Đokovi Dunđerskom a jeho vášnivom rozvíjaní jazdeckého a športového koniarstva vo vtedajšom Juhoslovanskom kráľovstve. Príbeh je založený na skutočných historických udalostiach, avšak miestami je poprelínaný vsuvkami zo súčasného života, ktorými autor narušil faktickosť udalostí. Kniha obsahuje množstvo údajov o jednotlivých Dunđerskových koňoch a početných dostihoch, doma a v zahraničí, na ktorých sa ich kone zúčastnili. Je to aj smutný príbeh o tragickom skrachovaní všetkého starostlivo a s láskou vybudovaného príchodom „červených vládcov". O knihe hovorili: Dr. Žarko Dimić, historik a Dr. Velimir Šešum, autor a prihovorili sa aj Petar Radosavljević, predseda Srbského klusáckeho zväzu, Pavel Zima, predseda Klubu Kulpínčanov a Srđan Simić, predstaviteľ obce Báčsky Petrovec. Program moderovala Tatiana Mitićová a niekdajšiu noblesnosť zámožných hostín a podujatí hudobnými predelmi dotvárali tamburáši.

  • Banoštor

    Banoštor, mestečko na sriemskej strane brehu Dunaja, do ktorého sa možno dostať aj skelou z Begeču, má bohatú tradíciu. Nachádzajú sa tam pozostatky kostola sv. Rudolfa, ako odkaz dedičstva zo začiatku 20. storočia. Rímskokatolícky kostol v tejto vinárskej dedinke bol postavený v rokoch 1911 až 1913. O tom svedčí zachovaná mramorová tabuľa, na ktorej je vyryté aj meno slovenského grófa s českými koreňmi Rudolfa Choteka, majiteľa futockého panstva a kaštieľa v Dolnej Krupej na Slovensku. Kosrtol je postavený na robustnom teréne, vyvýšenom od hlavnej cesty, v duchu nemeckého románskeho štýlu, s prvkami modernistických tendencií vo vtedajšej sakrálnej architektúre. Do kostola sa dostanete po dvojitých kamenných schodoch. Aj keď je to významná kultúrna pamiatka, kostol je v úplnosti ponechaný zubu času. Odchodom posledných Švábov (Nemcov) z Banoštora, o kostol sa nemal kto starať a začal upádať. S katolíckym obyvateľstvom odišla aj vôľa zachovať tento krásny chrám.

  • Veterné mlyny

    Jeseň sa začína a s ňou aj obdobie fúkania silných vetrov. Koncom 19. storočia vo Vojvodine bolo 282 veterných mlynov, dnes ich je už len 11 a žiadny z nich nie je v prevádzke, uvádza sa v monografii Živany Krejić - Veterné mlyny Vojvodiny kedysi a dnes. Ako zanedbaní svedkovia našej minulosti ešte sa smutno vzpínajú veterné mlyny v Bečeji, Gospodjincoch, Čurugu, Melencoch, Báčskej Topole, Subotici, Karađorđeve, Ravnom Sele, Bielom Blate...Mnohé z nich majú viac ako 150 rokov a sú vo veľmi zlom stave, hoci sú chránené zákonom. Také zanedbané sú chmúrnym symbolom našich oblastí a našej krajiny, ale aj nás všetkých. Mlyny stoja, hoci vetry stále fúkajú z rôznych kútov sveta...

  • Recepcia a výstava na slovenskom veľvyslanectve

    30. výročie prijatia Ústavy SR si veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade pripomenulo včerajšou recepciou za účasti viacerých členov vlády, predstaviteľov diplomatického zboru a osobností spoločenského života v Srbsku. Na recepcii sa zúčastnili aj nevyšší predstavitelia slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Pri tejto príležitosti v predsieni veľvyslanectva bola nainštalovaná výstava krojov „Padinská geceľa". Vystavené kroje sú súčasťou súkromnej zbierky Zuzany Kotvášovej z Padiny, ktorá sa už desať rokov venuje tejto zberateľskej činnosti. V jej kolekcii sa nachádza viac ako 100 tradičných ľudových krojov, najstaršie datujú zo začiatku 20. storočia.

  • Prvý Festival slovenského insitného maliarstva

    V tomto roku Kovačica oslavuje 220. výročie príchodu Slovákov do tohto banátskeho mesta. Pri oslavách 150 rokov od založenia Kovačice sa uskutočnila prvá výstava kovačických maliarov. Dnes, po 70 rokoch, Kovačica je už metropolou insitného maliarstva. Ako každá metropola, aj Kovačica si zaslúži mať svoj festival, samozrejme, venovaný maliarstvu. Na tohtoročnom prvom Festivale slovenského insitného maliarstva v Srbsku budú predstavené najnovšie knihy a filmy o kovačickej insite, tiež krátka história Kovačice 1802-2022, digitalizované obdobie kovačickej insity 1991-2021, uskutoční sa konferencia a otvoria výstavy obrazov. Prvá výstava bude v Kovačici a druhá v Belehrade. Prvá bude venovaná Eve Husárikovej pri príležitosti jej osemdesiatin a druhou bude prezentovaná naša insita s dôrazom na tvorbu Evy Husárikovej. Pri tejto príležitosti bude predstavená aj poštová známka s maliarkiným motívom. Vernisáž bude 1. októbra 2022 o 15:00 na nádvorí Galérie Babka Kovačica a Galérie insitného umenia Kovačica. Výstavu Evy Husárikovej otvorí prof. Dr. Pavol Rybár, predseda Výboru pre rozvoj, prezentáciu a ochranu slovenského insitného maliarstva v Srbsku Nadácie Babka Kovačica.

  • V súvislosti s vyhlásením volieb do národnostných rád

    Slováci pod neustálym politickým tútorstvom

    V Národnostnej rade slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) v Srbsku dlhodobo dominovali Demokratická strana a Anna Tomanová Makanová. Už sa zdalo, že bude aj doživotnou predsedníčkou NRSNM. A keď sa táto vláda konečne skončila, predčasne sme sa tešili, že Slováci budú mať konečne samostatnú inštitúciu, oslobodenú od straníckych obmedzení a politického poručníctva. Ale bohužiaľ, stranícky štát je u nás tvrdý. Po zamaskovaných „žltých" Radu si rôznymi okľukami privlastnili pokrokári. Všetko musí byť pod straníckou kontrolou.

  • Otočenie chrámových zvonov

    Počas posledných dvoch rokov sa v pivnickom cirkevnom zbore veľa toho urobilo – po 33 rokoch sa pivnický evanjelický kostol zaskvel v novej kráse. Urobená bola jeho kompletná rekonštrukcia. Po ukončení vonkajších prác a novej omietke, v tomto roku prišiel na rad interiér kostola. S prácami však neprestali a ďalej v nich pokračujú. V minulom týždni vykonali pomerne náročné otočenie všetkých troch vežových zvonov. „Potreba za týmto bola, lebo veľký a stredný zvon neboli otočené najmenej 40 rokov a malý zvon nebol otočený celých 99 rokov," napísal na sociálnej sieti Ján Zahorec, ev. farár v Pivnici. Priložil aj výňatky zo zborovej kroniky, z ktorých vyplýva, že sa Pivničania pred sto rokmi rozhodli kúpiť nové zvony, keďže im veľký a malý zvon z roku 1886 zhabalo maďarské vojsko v prvej svetovej vojne. Zostal im iba jeden zvon, preto si k nemu objednali ďalšie dva v ľubľanskej zlievarni. Predkladáme výňatky zborovej kroniky:

  • Z dejín cirkvi Jána Stehlu

    Ján Stehlo bol druhým petrovským farárom a do služby v tomto zbore nastúpil v roku 1818. Po celý čas svojho pôsobenia v Petrovci, teda až 50 rokov, písal kroniku a zapisoval do nej nielen údaje o počte narodených, umretých a sobášených, zápisnice z konventov, ale aj iné udalosti zo života dediny. V dejinách cirkvi petrovskej, písaných kňazom Jánom Stehlom, sa píše aj o srbskom obyvateľstve Petrovca: "Po premožení a úplnom vyhnaní Turkov z tohoto kraja, ktorého Turci až do roku 1600 boli pánmi, územie Petrovca, ako i jeho okolie bolo za dlhé roky opustené, spustošené a snáď slúžilo za obydlie divým zverom a niekoľkým zbojníkom. Tá trocha obyvateľov bola asi srbská. Boli to Slovania, pravoslávni, ktorí hľadali obydlie a v Petrovci založili menšiu osadu so »zemľankami«, podzemnými to bydliskami... Domáca hŕstka starších pravoslávnych obyvateľov sa zväčša odsťahovala, vyjmúc 13 rodín, ktoré až do roku 1819 v Petrovci žili v ústraní... Pravdepodobne bol tu aj nejaký kostol, ktorý bol tu od vzniku osady. O tento kostol staral sa kňaz, ktorého pravnuk staral sa o opustenú tunajšiu cirkvičku..."

  • Rozspievané klenoty 2022 a Letí pieseň, letí 2022

    Dom kultúry 3. októbra z Kovačice vyzýva deti od 7 do 10 a 11 do 14 rokov, aby sa zúčastnili na 30. festivale slovenských ľudových piesní v prednese deti Rozspievané klenoty 2022. Záverečná finálová časť festivalu sa bude konať v nedeľu, 30. októbra 2022. Zároveň kovačický Dom kultúry 3. októbra v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov vyzýva skladateľov, upravovateľov, textárov a interpretov zúčastniť sa na 24. festivale populárnej hudby pre deti Letí pieseň letí 2022, ktorý sa bude konať v nedeľu, 27. novembra 2022 v Dome Kultúry 3. októbra v Kovačici.

  • Priblížme sa k sebe

    Spev, tanec, smiech a potlesk predvčerom znel v priestoroch slovenského veľvyslanectva v Belehrade. Na koncerte vystúpili: Inkluzívny zbor ISON, členovia komorného zboru Zvony a Orchestrík ZŠ „Jána Kollára" zo Selenče. Programom Hudba bez hraníc ukázali, že hudba nepozná hranice, spája nás všetkých bez ohľadu na naše talenty, fyzické obmedzenia či hendikepy. Svojimi vstupmi do repertoáru prispeli aj deti z Azylového centra Krnjača, detského domova Jovana Jovanovića Zmaja a základnej školy Branko Pešić, ktorá integruje sociálne znevýhodnené deti/žiakov. Program podporilo aj Združenie pre pomoc mentálne nedostatočne vyvinutým osobám (MNRO) zo Starej Pazovy.

  • Spomienka na Pavla Čániho

    Pred 100 rokmi 13.septembra 1922 sa narodil známy rozhlasový spevák Pavel Čáni. Po oslobodení, keď začal vysielať Novosadský rozhlas, sa prihlásil na audíciu a tak sa dostal do skupiny prvých rozhlasových spevákov. Zo začiatku spievali v programe naživo a práve on v roku 1954 nahral aj prvú nahrávku po slovensky. Bola to tanečná pieseň C. Lenského Nebolo to náhodou. Hlbokú stopu v Novosadskom rozhlase neskôr zanechala aj jeho dcéra, známa speváčka a hudobná redaktorka Kvetoslava Benková a v súčasnosti spomienku na hudobnú rodinu Čániovú a tiež aj Benkovú zachovávajú Slovenka Benková Martinková a Margaréta Benková, vnučky Pavla Čániho, obe hudobníčky. O svojom starom otcovi s hrdosťou hovoria, že bol bardom slovenskej piesne, o ktorom známy skladateľ operiet a nestarnúcich melódií Gejza Dusík povedal: "Je to prekrásny barytonista, ktorý keby si hlas školil, stal by sa svetovým."

  • PDD a Spišské divadlo

    Program ber jasne: nepremrhať život v maličkostiach, pijatike, bohapustom leňošení, nesklamať dôveru rodičov...naplniť poslanie, ktoré nám bolo určené a to v prospechu vecí ľudských...Tieto a ďalšie myšlienky nášho národného buditeľa a jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín Ľudovíta Štúra boli divákom Petrovských dní divadelných (PDD) adresované nenápadne, bez žiadneho pátosu a bez veľkého gesta, na malej scéne Slovenského vojvodinského divadla. Divák bol spolu s hercami na javisku a bol vskutku aj účastníkom divadla v divadle. Predloha Štúr, známeho slovenského spisovateľa, dramatika, literárneho a divadelného vedca Karola Horáka v réžii Michala Babiaka vychádza z historických reálií no predstavuje štúrovcov aj v súkromnom živote s osobnými problémami. Lenže, čo je zinscenované a čo skutočné? Čo je minulosť a čo prítomnosť? Herec stvárňujúci Štúra a šepkár sa stretli na skúške, aby si pred premiérou zopakovali texty. Realita sa prelína s obrazmi z inscenácie...

  • Kanal fest 2022

    V Báčskom Petrovci vedľa rybárskej chaty pri pontónovom moste v sobotu 10. septembra úspešne odznel novovznikajúci festival v prírode Kanal fest. Organizátorom podujatia bolo Združenie športových rybárov Karaš a na tomto prvom, experimentálnom ročníku sa zúčastnili štyri hudobné skupiny: Na crtu, Deformitet, Kronika a Southlanders. Piaty ohlásený bend: Lex Specialis svoju účasť zrušil kvôli chorobe . No, podľa reakcií publika, aj tie štyri účinkujúce hudobné skupiny veľmi dobre pobavili prítomných – veď dva z nich boli víťazmi Gitariády v Kysáči: Deformitet zvíťazil vlani a Kronika v tomto roku. Nálada bola teda dobrá, počasie žičilo a organizátor sa postaral, aby všetko úspešne prebiehalo. Nechýbalo ani čapované pivo. Vstup bol voľný a publikum spokojné. Tí, čo na festival prišli o 20.h mohli si užiť vyše päť hodín dobrej hudby. V mene organizátora festival otvoril Jaroslav Diviak.

  • 27. PDD: Zem pamätá...

    Zem pamätá, Smútok krásnych dievčat, Vzdialená, Elena, Dievča z Budmeríc, V dolinách, S úsmevom, Hrám ... a mnohé ďalšie veľké hity odzneli vo včerajšom bravúrnom muzikáli, hudobnej biografii o krátkej životnej ceste Karola Duchoňa. Slabo počul na jedno ucho, no aj tak bol neprekonateľný. Mal neuveriteľný rozsah hlasu, pritom spieval ľahučko, bol to spevácky samorast – nepoznal noty, predsa bol hudobným géniom. No nedokázal zvládnuť démonov, predovšetkým alkoholizmus, ktorí ho nakoniec priviedli do hrobu. Tomáš Grega, ktorý v muzikáli podáva obdivuhodný spevácky, herecký i fyzický výkon,– takmer dve hodiny bez prestávky šliape na bežeckom páse a zároveň spieva Duchoňove náročné songy – robí to s hereckou nenútenosťou a širokým úsmevom. Tým duchoňovským. Pieseň Šiel šiel... a neustála hercova chôdza, cesta dopredu, odzrkadľuje Duchoňovu krátku a rýchlu životnú cestu. Táto inscenácia, s ktorou Slovenské komorné divadlo z Martina včera večer oduševnilo petrovské obecenstvo, je autorským divadelným projektom a pod libreto, scénickú koncepciu, text a réžiu sa podpisujú renomovaný český režisér Jiří Havelka a Róbert Mankovecký, ktorý v predlohe hrá Dušana, režiséra, Juraja a iných a zároveň hrá na klávesové nástroje. Inscenáciu pomenovali podľa slávneho hitu Zem pamätá, s ktorým Duchoň vyhral Zlatú lýru v roku 1974 a v nej, na petrovských divadelných doskách, zdôraznili aj Duchoňove petrovské korene.

  • Gróf Hadík – život a jeho dielo

    Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína, ktorého predsedom je prof.Dr. Ján Kišgeci už niekoľko rokov realizuje veľký projekt Gróf Hadík – život a jeho dielo. Andrej Hadík na tieto končiny priniesol prvé sadenice chmeľu, ktoré boli pred vyše 250 rokmi vysadené v petrovskom chotári. S cieľom popularizácie Andreja Hadíka a jeho prínosu pre chmeliarstvo v Petrovci pokračuje sa vo viacročnom projekte, ktorého nasledujúca fáza bude odhalenie busty Andreja Hadíka a vydanie knihy Poklad Andreja Hadíka. Keďže je Petrovec centrum chmeliarstva busta by sa mala umiestniť do Báčskeho Petrovca, na nádvorie katolíckeho kostola. Hadíkoví potomkovia žijú aj dnes s priezviskom Hadik-Barkóczy a jeden z nich, Andras Hadik-Barkóczy (pochádza z vetvy Barkóczy), ktorý študoval vo Warszave kunsthistóriu, svojho času navštívil Petrovec a Futog v sprievode JUDr. Milana Tordaya zo Slovenska, ktorý sa hlbšie venúva prieskumu hadíkovského rodu.

  • Sčítanie obyvateľstva v Srbsku

    O necelý mesiac sa v Srbsku uskutoční sčítanie obyvateľov. Začne sa 1. októbra a potrvá do 31. októbra 2022. Evidencia sa bude konať formou rozhovoru, s každou osobou osobitne, v prípade, že to nie je možné, jeden člen domácnosti podá všetky informácie. Pre všetky menšiny, teda aj slovenskú, je veľmi dôležité, aby sa obyvatelia počas sčítania vyjadrili o svojej národnostnej príslušnosti. Sčítanie sa bude niesť v duchu hesla: Zapoj sa do sčítania – zanechaj stopu. Súpis by mal poskytnúť informácie o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o bývaní a domácnostiach. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002 Srbsko malo vtedy takmer 7,5 milióna obyvateľov, kým v roku 2011 už nás tu žilo iba asi 7,1 milióna obyvateľov. Tento trend bezpochyby pokračuje, iba je otázka, či celkový počet obyvateľov bude zas o pol milióna nižší, alebo pokles bude ešte rapídnejší. To by sme sa mohli dozvedieť koncom novembra a najneskoršie v marci roku 2023. Aj počet Slovákov klesá, pri poslednom sčítaní bolo nás 52,750 (0.73%) a v roku 2002 59,021 (0.79%). V roku 1971, vtedy ešte v Juhoslávii, Slovákov bolo 76,733 a odvtedy nás ubúda. Možno na papieri, čiže na tlačivách, pokles ešte nebude až tak alarmujúco vysoký, predsa však vieme, že veľa mladých ľudí tu už nežije, aj keď sú ešte vždy obyvateľmi Srbska. To zatiaľ, kým nezískajú iné občianstvo...

  • Kanál Dunaj – Tisa – Dunaj

    Zaujímavé čítanie o kopaní a význame kanála nájdeme v Čítanke pre štvrtú triedu osemročných škôl so slovenským vyučovacím jazykom, ktorú zostavil učiteľ Michal Kyseľa a ktorú vydala Kultúra – Petrovec v roku 1959. Kniha obsahuje veľký počet kratších, zaujímavých a poučných textov, z ktorých mnohé napísal autor učebnice. Tak v jednom texte píše, že vedľa veľkého kanála v Báčke vykopali zavodňovacie kanáli, nasypali do nich ryžu a už o týždeň rozzelenali sa nepriehľadné šíravy zeleňou, až zmizla pod ňou hladina vody. V druhom článku opisuje začiatok prác budovania veľkej kanálovej siete Dunaj – Tisa – Dunaj a píše aj o mraziarni Petrovčanka. Uvádzame celý text.

  • IN MEMORIAM: Ján Fuzik

    Dňa 7. septembra 2022 nás náhle opustil Ján Fuzik. Dlhoročný reportér a redaktor maďarskej verejnoprávnej televízie MTV, zakladateľ a šéfredaktor slovenskej redakcie tohto média, bývalý predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), prvý hovorca maďarskej minority v maďarskom zákonodarnom zhromaždení a posledne generálny konzul Maďarska v Osijeku, sa narodil 10. októbra 1957 v Kestúci.

  • Úspešný štart kulpínskych volejbalistov

    Volejbalisti V.K. Kulpína v pondelok 22. augusta oficiálne odštartovali prípravu na novú sezónu, ktorá sa začína 15. októbra. Celé leto hráči strávili v tréningovom procese (na turnajoch hrávali plážový volejbal), takže sú všetci v dobrej kondícii, čo dokázali to už v prvom zápase. Po letnej prestávke v klube zostali všetci hráči a pribudli aj dvaja noví z V.K. Vojvodiny a do klubu sa ešte vrátili aj dvaja bývalí hráči. Jeden hráč odišiel na výpomoc, takže klub má momentálne registrovaných 26 hráčov prvého mužstva. Do tréningu prvej zostavy sa zapojilo aj 6 najtalentovanejších kadetov z kulpínskej volejbalovej školy. Informuje o tom predseda V.K. Kulpín Todor Radanov. O aktuálnej súťaži o Pohár Vojvodiny uvádza, že kulpínski volejbalisti mali v prvých dvoch kolách súťaže, ako nositelia skupiny, voľno a čakali na víťaza z predchádzajúcich zápasov. Včera večer napokon odohrali prvý zápas. V štvrťfinále Pohára Vojvodiny hosťovali v Báči, kde porazili domáce mužstvo V.K. Partizán maximálnym výsledkom 3 : 0.

  • Neboj sa, malé stádečko...

    Lug, malá slovenská dedinka v Srieme, asi 4 km vzdialená od obce Súsek, oslavuje v tomto roku svoje 120 narodeniny. Založená bola v roku 1902 na Dunaji oproti slovenskej báčanskej osade Hložany. Nie je teda nijaká zvláštnosť, že túto osadu založili dosťahovalci z Hložian. Náš chudobný ľud ide — hnaný žitia nevôľou — na všetky strany sveta a hľadá si chlebovú postať. Tak naši chudobní, avšak statní a pilní Hložanci našli v zime, od adventu až po Jozefa prácu v lesoch kniežaťa Odescalchiho, rúbali drevo a tak si krvopotne zarábali každodenný chlieb. Keď takúto jednu horu menovanú Lúg (háj) vykolčovali, uchádzali sa u knižaťa, aby im povolil zakúpiť pozemky na tom mieste a tam si založiť osadu. Uvádza sa to v knihe Lug, dedinka v údolí, v texte Adama Vereša. Dnes, v deň Pamiatky posvätenia chrámu Petrovčania vedení zborovým farárom Jánom Vidom, ktorý je zároveň aj administrátorom v cirkevnom zbore v Lugu, pobudli na návšteve tejto malebnej slovenskej dedinky.

  • Bol rok 1831: Prebeda, ach, prebeda!

    V Dejinách petrovskej cirkvi Ján Stehlo opísal autentické udalosti z roku 1831, keď denne v Petrovci mali až 23 pohrebov: „Od polovice tohoto roku, od počiatku mesiaca júla, zažili sme najsmutnejšie časy. Naša vlasť bola zasiahnutá epidemickou chorobou, orientálnou cholerou. .. Najprvšie výskyty tejto epidémie, smrteľné prípady stali sa v krajoch poľských, odkiaľ sa to prenieslo do Uhorska..." Ďalej, s podrobným opisom príznakov tejto choroby a uvádzaním počtu obetí v krajine, Ján Stehlo pokračuje takto: „Prebeda, ach, prebeda! Predčasne a márne bola naša nádej, keď sme si mysleli, že odíde cholera, epidémia, ako sme to opísali v predchádzajúcom 16. paragrafe. Totiž od 16. septembra vlastne sa u nás epidémia započala..."

  • NRSNM, ako ďalej?

    Tento rok v Srbsku budeme mať voľby do našich menšinových parlamentov. Štvrtý cyklus volieb do národnostných rád národnostných menšín by mal byť vyhlásený začiatkom septembra a voľby by sa mali usporiadať najneskôr v druhej polovici novembra. S prípravami na voľby by sa teda malo pomaly už finišovať, avšak v našej národnostnej rade necelé dva mesiace pred voľbami dochádza k zmenám: predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová záhadne a prekvapivo podala demisiu, o čom dnes informujú aj na oficiálnej webovej stránke NRSNM, kde uvádzajú: „... po ukončení mandátu predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej konštatovaná bola jej demisia na post predsedníčky a na členstvo v NRSNM. Nespresňujú však, prečo sa jej "ukončil" mandát, keďže ešte nevypršal, a neuvádzajú ani to, čo s jej uvoľneným miestom v NRSNM. V správe tiež píšu, že sa L. Lakatošová všetkým poďakovala za doterajšiu spoluprácu a opustila zasadnutie. Zo správy vyplýva, že na včerajšom 30. zasadnutí NRSNM bola zvolená nová predsedníčka a že sa z 25 členov hlasovania zúčastnilo 22 členov. Jeden z nich bol proti a za novú predsedníčku NRSNM Tatianu Vujačićovú sa vyjadrilo 21 členov.

  • Výzva na predkladanie žiadostí o dotáciu ÚSŽZ

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) zverejňuje výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na rok 2023 pre oblasti: 1.vzdelávanie, veda a výskum, 2.kultúra, 3.informácie, 4.médiá. Hlavným cieľom poskytovania dotácií, ako súčasti štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, bude aj v roku 2023 podpora aktivít zameraných na oblasť posilňovania národného povedomia, kultúrnej a jazykovej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Prioritou v pôsobnosti úradu zostáva najmä podpora zvyšovania úrovne vzdelávania detí a mládeže, a to predovšetkým z hľadiska znalosti jazyka a upevnenia národnej identity. Elektronický dotačný systém bude otvorený do 31. októbra 2022.

  • Mariena Czoczeková-Eichardtová ( 1892 – 1972)

    V tomto roku si pripomíname 130 rokov narodenia a 50 rokov úmrtia Marieny Czoczekovej Eichardtovej. Narodila sa v Petrovci 1. júna 1892 v rodine obchodníckej, otec Štefan Eichardt bol jedným z predstaviteľov dedinských meštiackych kruhov, ktorých predkovia sa osadili medzi naším ľudom, aby spolunažívaním a rodinnými zväzkami s ním naplno splynuli. Sám sa priženil do známej petrovskej obchodníckej rodiny Godrovej. S manželkou Paulou mali štyri deti, Mariena bola v poradí druhá. Jej detstvo a mladosť sú viazané za rodisko – Petrovec. Ťažká choroba prerušila jej školenie a po preležaní tuberkulózy a po zotavení, vydala sa najprv za svoju veľkú lásku Pavla Topoľského, ale po skončení I. svetovej vojny ako vdova vydala sa za obchodníka Czoczeka z Nového Sadu. V novom prostredí sa zapájala do kultúrno-spoločenského života ( zaradená je medzi významné Novosadčanky) a v Novom Sade aj zomrela 20. decembra 1972 a tam je aj pochovaná. V roku 1972 Anna Makanová na vydanie pripravila jej krátke prózy a verše, ktoré vyšli tlačou vo vydavateľstve Obzor, v edícii Korene pod názvom Modrá hmla. Pri príležitosti jubileí Marieny Czoczekovej-Eichardtovej vyberáme z uvedenej knihy zaujímavý príbeh z autorkinho dievčenského života v Petrovci.

  • Posledný domov Zoltána Hajdu a Sounthlanders

    V sobotu 27. augusta 2022 Divadlo VHV z Báčskeho Petrovca a tvorcovia hraného filmu Vitaj doma, brate! okrem filmovej premiéry zorganizovali ešte dve podujatia: pred uvedením filmu usporiadali prezentáciu knihy "Posledný domov Zoltána Hajdu", prvotinu mladej petrovskej autorky Petry Častvenovej, v ktorej sú zachytené a na zaujímavý spôsob podané príhody a postrehy späté s natáčaním filmu. Na premiére o nich hovoril a z nich úryvok aj prečítal slovenský herec Robo Jakab. Po projekcii filmu, – takmer akoby vyšla z filmového plátna, – sa na školských ihriskách naživo predstavila petrovská rocková skupina Sounthlanders.

  • Turnaj v rapid šachu

    V rámci programu Slovenských národných slávností 2022 sa v nedeľu 28. augusta v Báčskom Petrovci uskutočnil otvorený turnaj v rapid šachu, ktorý zorganizoval Šachový klub Mladosť. V športovej hale petrovskej základnej školy sa včera zhromaždilo zo 50 účastníkov. Turnaj, ktorý patrí do oficiálnych majstrovstiev Vojvodiny v rapid šachu sa hral švajčiarskym systémom na 9 kôl po 15 minút. Keď ide o Báčskopetrovskú obec najvyššie na tabuľke sa umiestnil Pavel Marčok zo Šachového klubu Mladosť z Báčskeho Petrovca, ktorý je aj usporiadateľom tohto turnaja. Najlepším mládežníkom z našej obce bol Maksim Teslić zo Šachového klubu Kulpín. Rozhodcami boli Dušan Vida a Rastislav Širka.

  • Dobrodušná komédia Vitaj doma, brate!

    Na školských ihriskách v Báčskom Petrovci, pred 1500 divákmi, včera večer premiérovo uviedli film Vitaj doma, brate! Projekt chválitebný. Do celovečerného filmu vtesnaných takmer 300 rokov života Slovákov v Petrovci. Spracovaných v duchu súčasnej doby: zhustene, zrýchlene, náznakovite, metaforicky, niekedy trochu bombasticky, skarikovane...Slováci pod vedením Mateja Čániho prišli do Petrovca, na dolnú zem Rakúska-Uhorska, za lepším životom. Obývali surové, močaristé kraje. Na ich zúrodňovaní nejeden kosti zložil. Bolo treba zvládnuť neprajné podmienky, asimiláciu, silnú maďarizáciu...Tvrdý život diktoval tvrdé pravidlá hry, zdrsnené správanie. Vo filme to dotvára aj tvrdý rock petrovskej skupiny Southlanders. "Ani chvíľku nás nenapadlo, že by sme tým filmom chceli priniesť čokoľvek negatívne," zdôraznil na brífingu pred premiérou režisér a scenárista filmu Peter Serge Butko. Podčiarkol, že film, to je žáner, ten potrebuje záporné charaktery, pozitívne charaktery, potrebuje zápletku, stratu, drámu... To všetko museli do scenára vsunúť. Podotkol, že film by v divákovi mal vyvolávať emócie. Dodal, že všetci účastníci a tvorcovia filmu sa na scenár dívali len a len z pozitívnej strany. To akcentoval aj na premiére na Slovensku, kde tiež povedal, že by boli radi, keby film ľudia takto prijali. "Boli by sme radi, keby ste ako diváci odišli z kina s úsmevom na tvári a s pocitom, že ste ochutnali niečo z takzvanej petrovskej človečiny..."

  • Stefany Husárová a Detská svadba

    V nedeľu 28. augusta 2022 v Kovačici zorganizujú dve osobitné podujatia: 15. Detskú svadbu a 1. samostatnú výstavu Stefany Husárovej. Keďže je mladá kovačická umelkyňa vyštudovaná odborníčka aplikovanej informatiky, výstavu pomenovali Spojenie tradície a technológie. A ako to už tradícia nakladá, v poslednú nedeľu letných prázdnin, po ročnej prestávke, sa kovačické deti znovu zahrajú na Detskú svadbu. Detská svadba sa uskutoční na nádvorí Miestneho spoločenstva so začiatkom o 16.h. Vytancované peniaze, čiže zisk z tanca s krojovanou "mladou", bude odovzdaný deťom zo sociálne ohrozených rodín. A o 19.h v Galérii Babka Kovačica usporiadajú vernisáž výstavy Stefany Husárovej.

  • Veľký Meder – epopeja srbského utrpenia

    Na Srbskom vojenskom cintoríne vo Veľkom Mederi, mestečku na juhu Slovenska, usporiadajú v sobotu 27. augusta 2022 pietnu spomienku. V čase I. svetovej vojny bol vojenský cintorín vo Veľkom Mederi súčasťou zajateckého tábora. Je na ňom pochovaných 5017 Srbov, 447 Čiernohorcov a 72 Rusov. V programe, ktorý sa začne o 9:30 vystúpia hostia zo Srbska: Inkluzívny zmiešaný zbor Ison z Nového Sadu, Komorný zbor Zvony zo Selenče a Kultúrno-umelecký spolok Branislava Nušića z Lalite. Podujatie organizuje Nadácia Pro patria, Spolok Srbov na Slovensku a Cyrilometodiada, o.z.

  • Generačná bez extázy/Michal Babinka (25. 08. 1927 - 4. 07. 1974)

    Nebyť zákernej choroby, jeden z našich najväčších básnikov Michal Babinka, by sa dnes dožil 95 rokov. Pred 48 rokmi, v Deň bojovníka však dobojoval svoj pozemský boj. Mal iba 47 rokov. „Na všetky strany striekajú pramienky slov, nie náhodných. Slovo básne ho zaujíma ako fenomén, ktorý je súčasne aj Krása aj Umenie, ale to slovo musí byť predovšetkým Logos, musí byť Život. Celá Babinkova poézia je v znamení hľadania slov, nových slovných zvratov, a preto je silne metaforická." (Michal Harpáň). Mladosť bezodná bez dna chvály v sláve... „M. Babinka patril do skupiny našich slovenských básnikov a spisovateľov, (P. Mučaji, J. Tušiak a D. Pixiades), ktorí spolu s P. Bohušom, J. Labáthom, A. Ferkom a i. kládli základy povojnovej poézii a poetiky vojvodinských Slovákov." (Samuel Boldocký)

  • 11.ročník seminára Píšeš? Píšem! v Kovačici

    Seminár tvorivého dramatického písania Píšeš? Píšem! sa po desiatich ročníkoch presťahoval z Pivnice do jubilujúcej 220-ročnej Kovačice. Kovačičania zrejme boli dobrí hostitelia, takže je už určené, že sa aj 12. ročník usporiada v Kovačici a to v dňoch 20.-27.8.2023. Potenciálni záujemcovia nech si ho už teraz plánujú. Zakladateľkou, dušou a hybnou silou seminára je Mgr. art. Katarína Mišíková Hitzingerová, ArtD, ktorá v Pivnici v roku 2010 založila tento medzinárodný seminár, ktorý podporuje literárnu tvorbu dolnozemských Slovákov. Účelom projektu je však nielen písanie, ale aj priame vzdelávanie súčasných divadelných umelcov, od zrodu textu, cez ožívanie diela, až po jeho prezentáciu pred publikom. Seminár sa postupne rozširoval aj na ďalšie oblasti: zhotovenie video klipov, fotografovanie, maľovanie...Katarína Mišíková Hitzingerová každoročne v letnom období prichádza so skupinou ochotných odborníkov-dobrovoľníkov medzi vojvodinských Slovákov a záujemcom prenášajú svoje bohaté vedomosti bez nároku na finančnú úhradu. Frekventantov, prevažne deti a mladých ľudí, celý týždeň učia svojmu remeslu.

  • Padinské oslavy

    Padina oslavuje svoje 216. narodeniny a v rámci osláv Dňa Padiny 2022 sa v tejto našej najslovenskejšej dedine od 6. augusta a do 11. septembra organizuje rad podujatí. Minulý víkend bol na ne najbohatší – v sobotu 20. augusta prebiehal okrem iného 11. výtvarný tábor invalidov práce z Banátu Padina 2022, vernisáž obrazov maliarky Anny Durgalovej, výstava ručných prác a ručníkov, jarmok umenia a vernisáže starých fotografii a obrazov insitných maliarov, členov Združenia Smäd. V nedeľu 21.augusta 2022 si tieto výstavy prišiel obzrieť aj J.E. Fedor Rosocha, veľvyslanec SR v Srbsku. Privítali ho predstavitelia SKUS Hlas nádeje Michael Kotváš, Michaela Poliaková a Andrej Trnovský a v mene AERD Padina Daniela Markušová, ako aj predseda MZ Ondrej Hlavča a tajomníčka Zuzana Havaj Kotvášová.

  • Rozprávala mi stará mama

    Výročným koncertom Rozprávala mi stará mama Kultúrno umelecký spolok Jána Kollára zo Selenče v sobotu 20. augusta 2022 oslávil 75. výročie pôsobenia. V programe vystúpili všetky zložky spolku: tanečná skupina, dievčenská spevácka skupina, mužská spevácka skupina, divadelná sekcia...Na javisku sa vystriedalo bezmála päťdesiat účastníkov. O scenár sa postaral umelecký vedúci KUS Jána Kollára Jaroslav Berédi. Spevákov a tanečníkov sprevádzal 7-členný orchester pod vedením Zlatka Klinovského. Predsedníčka spolku Malvína Zolňanová zdôvodnila názov gala koncertu a podčiarkla: „...My mladí môžeme zachovávať iba to, čo nám porozprávate vy, ktorí ste starší od nás a pamätáte sa ako to bolo voľakedy. Rozprávajte nám, aby sme vedeli čo máme zachovať... Preto aj dnešný program vlastne nesie názov Rozprávala mi stará mama... aby podnietil staré mamy aby učili vnukov a vnučky..."

  • Bienále akademických výtvarných umelcov v Kysáči

    Galéria SND z Kysáča usporiadala v sobotu 20. augusta 2022 vernisáž VII. bienále kysáčskych akademických výtvarných a úžitkových umelcov a hostí. Na nej vystavuje 15 autorov: Daniela Marková, Ján Agarský, Marián Karavla, Jozef Klátik, Katarína Gašková, Ľubka Ergová, Mária Gašková, Mária Zdenka Madacká, Michal Ďurovka, Michal Madacký, Rastislav Škulec, Miroslav Pavlovič, Svetlana Miháľová, Andrea Merníková Šimonová a Mária Galátová Ćirovićová. Kurátorom bienále je Michal Madacký, zakladateľ a predseda Galérie SND a o autoroch a vystavených dielach hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík. K bienále vydali kvalitný katalóg, v ktorom sú biograficky a jedným výtvarným dielom predstavení všetci vystavujúci autori. Traja z nich v tomto roku jubilujú: Rastislav Škulec svoje šesťdesiatiny oslávil 9. augusta, Ján Agarský oslávi životnú šesťdesiatku 30. novembra, kým Michal Ďurovka si päťdesiate narodeniny pripomenie 4. októbra. Štvrtý jubilant, osemdesiatnik, akademický maliar Milan Súdi, ktorý sa narodil 11. júna 1942 v Kysáči, sa zo zdravotných dôvodov na bienále tentokrát nezúčastnil.

  • Široká poľná cesta

    V pamäti mnohých zostali vryté spomienky na niekdajšie široké poľné cesty lemované stromoradím. Stromy zabezpečovali pocestným chládok, hladným občerstvenie, vtáctvu a divine skrýš, priadke morušovej potravu, včelám peľ...Stromoradie bolo tiež aj prekážku vetru, ktorého silné nárazy výrazne znižovalo. Bránilo tak zároveň aj vzniku snehových závejov. V letných horúčavách jazda takými cestami predstavovala opravdivý relax, čo dobre vedela niekdajšia naša šľachta žijúca v týchto končinách. Grófska rodina Choteková pochádzajúca z Dolnej Krupej zo Slovenska, pred storočím tu ešte vlastnila tisíce hektárov ornej pôdy a lesov a kaštieľ vo Futogu. Niektoré cesty cez ich majere boli široké až 40 metrov. Zanikli majere - pusty, rozbúrali sa stavby, vyklčovalo sa stromoradie a lesy, zmizol gróf a bíreši. Píše o tom prof. Dr. Michal Ďurovka v zborníku prác Kysáč 1773 – 2013, kde čítame:

  • Kto za pravdu horí

    Slávnostné matičné zhromaždenie, ktoré sa konalo 13. augusta v rámci Slovenských národných slávností 2022, sa začalo premietaním dokumentárneho filmu Kto za pravdu horí autorky a scenáristky Kataríny Melegovej Melichovej. Tento vzácny dokument bol vypracovaný k 30. výročiu obnovených Slovenských národných slávností a v ňom je systematicky spracované obdobie od roku 1992 a záverečne s rokom 2021. „Matici slovenskej v Juhoslávii netrvalo dlho aby po vlastnom oživotvorení obnovila v roku 1992 Slovenské národné slávnosti, z ktorých vzišla roku 1932. Od prvého ročníka jej v tom pomocnú ruku podávala Báčskopetrovská obec. Stretávame sa, aby sme na seba nezabudli a aby sme sa zabudnutí nestratili. Toto slávnosťové heslo pretrváva dodnes," uvádza v úvodnej časti filmu autorka Katarína Melegová Melichová.

  • Ocenenia odovzdané počas Slovenských národných slávností

    Na slávnostnom zasadnutí národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny udelili šesť ocenení. Plaketu NRSNM k 25. výročiu pôsobenia získal Žiacky domov pri Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, pri príležitosti 80. narodenín akademický maliar Milan Súdi, k 75. výročiu pôsobenia plaketu udelili i Kultúrno-umeleckému spolku Jána Kollára v Selenči a 130 ročnému Kultúrno-umeleckému spolku Petrovská družina v Báčskom Petrovci. Odovzdané boli aj dve ceny NRSNM. Prvú získal náš najstarší insitný umelec Ján Bačúr z Padiny pri príležitosti 85. výročia narodenia a Múzeum vojvodinských Slovákov pri príležitosti 125. výročia narodenia akademickej maliarky Zuzky Medveďovej. Na slávnostnom zhromaždení Matice slovenskej v Srbsku udelili viacero uznaní za dlhodobú a úspešnú činnosť v Matici a na prezentácii kníh slovenských autoriek v organizácii Asociácie spolkov slovenských žien (ASSŽ) udelili ďakovné listy za zveľadenie kultúry a afirmáciu žien autorkám, ktoré vydali knihu medzi dvomi Slovenskými národnými slávnosťami.

  • Slávnosťové sobotňajšie kultúrno-umelecké programy

    V sobotu 13. augusta 2022 na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci ústredná pozornosť bola venovaná dvom kultúrno-umeleckým programom: popoludňajší prebiehal na Námestí slobody a večerný na školských ihriskách. Na Námestí slobody v noci vystupovala skupina Southlanders z Báčskeho Petrovca. Fotograficky zaznamenal Juraj Spevák.

  • Reptanie zhltol hluk

    V sobotu popoludní 13. augusta v Báčskom Petrovci, v rámci Slovenských národných slávností 2022, na Gymnáziu Jána Kollára prebiehala prezentácia kníh slovenských dolnozemských autoriek. Zdravotnícki pracovníci sa stretli vo veľkej sieni obce, učitelia v matičnom dome a novinári v reštaurácii... V parku výtvarníci maľovali a na ihriskách sa športovalo. Jarmočná ponuka na námestí bola štandardná, zárobok z predaja však asi neštandardne nízky. Dôvod: návštevníkov menej a chudoby viac. Popoludňajší program na námestí, tiež ten večerný na ihriskách, bol štandardný (ktorý sa vyskytuje bežne) a na ňom sa slovensky spievalo a tancovalo. Noc má však svoju moc a nočná hudba sa už potom štandardne-bežne prehlasno ozývala a tá najhlučnejšia nebola slovenská. Tí čo chceli reptať – mohli, no aj tak ich slová zhltol hluk. A z trucu tomu hluku – pri najväčšom tichu – sa udiali podivné udalosti. V tichosti sa nám stratila naša najvyššia predstaviteľka, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM). Bez ospravedlnenia, bez vysvetlenia. Ba aj tie hlasno a verejne vyslovené otázky: kam sa podela? zostali bez odpovede.

  • IN MEMORIAM: Dagmar Mária Anoca

    V pondelok 15. augusta 2022 vo veku 70 rokov zomrela Dagmar Mária Anoca, výnimočná Slovenka z Nadlaku, docentka slovakistiky, významná osobnosť slovenského kultúrneho života v Rumunsku. Všestranná rodáčka z Nadlaku sa nezmazateľne zapísala do oblasti kultúry, literatúry, literárnej vedy, pedagogiky, ako aj poetickej a publicistickej tvorby v slovenskom dolnozemskom prostredí, za čo bola ocenená aj cenou Pro Cultura Slovaca a medailou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Iskierky nádeje a kto za pravdu horí

    V piatok večer 12. augusta 2022 v Báčskom Petrovci odznel vstupný program SNS pomenovaný Iskierky nádeje vtkané do jubileí. Perspektíva nám je tu už asi taká. Netreba prechovávať veľkú nádej, zostávajú nám už iba "iskierky nádeje"... Program bol koncipovaný podobne ako aj v roky minulé a otvoril ho, rovnako ako aj vlani, predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović. V sobotu sa už potom slávnosti roztočili a ich náplň sa tiež neveľmi líšila od tých doterajších. Deň sa začínal stretnutím zberateľov s burzou, súťažou stolných tenistov a slávnostným zhromaždením Matice slovenskej v Srbsku. Pred jeho začiatkom bol premietnutý dokumentárny film Kto za pravdu horí. Po ňom a po oficiálnej časti matičného zhromaždenia niektoré "pravdy" si žiadali vysvetlivky, no tých sa žiadatelia nedočkali. Možno lepšie tak, veď s nepríjemnými záležitosťami by hostiteľ nemal strpčovať náladu hosťom, ktorí predsa prišli na slávnosti.

  • Hlas ľudu a tlačiareň v Petrovci

    Včerajší deň, rovnako ako aj 1. august 2022 sa zapisujú do dejín nášho týždenníka Hlas ľudu. Od začiatku tohto mesiaca Novinovo-vydavateľská ustanovizeň (NVU) Hlas ľudu sídli znova v Báčskom Petrovci. Po 55 rokoch sa totiž redakcia tohto slovenského politicko-informačného týždenníka vrátila do svojho niekdajšieho objektu, niekdajšej pýchy Petrovca a Petrovčanov. Táto poschodová budova sa začínala stavať v polovici roku 1959 a dokončená bola v roku 1961, keď sa do nej nasťahoval podnik Obzor. Do roku 1967 v tomto novovybudovanom objekte pod jednou strechou pôsobili kníhtlačiareň, vydavateľstvo a redakcia Hlas ľudu. Presťahovaním sa novín do Nového Sadu sa aj ich tlačenie premiestnilo do novosadského Dnevnika. Vtedy bol snáď petrovskej tlačiarni (vtedy už s takmer polstoročnou tradíciou) zabodnutý akoby nôž do chrbta, keďže utratila dôležitého „zákazníka". Tlačiareň síce pracovala v Petrovci aj ďalej a zápasila, bojovala o zákazníkov, no do objektu sa nevkladalo, keďže peňazí na to stále chýbalo. V smutnom chátraní menila majiteľov, či podnájomcov, ktorí o investície nemali záujem. Smutná ruinovaná budova v posledných rokoch a desaťročiach už iba špatila stred Petrovca. Napokon, svitol i ten deň, keď vo vynovených miestnostiach otvorili včera výstavu pod názvom Slovenské národné slávnosti cez minulosť – očami Hlasu ľudu. Návštevníci Slovenských národných slávností a záujemcovia si výstavu budú môcť obzrieť do nedele 14. augusta od 10. do 20. hodiny.

  • Matica slovenská v Srbsku – poslanie, vízia, budúcnosť

    Vo veľkej sieni Obce Báčsky Petrovec vo štvrtok 11. augusta prebiehal okrúhly stôl pod názvom Matica slovenská v Srbsku – poslanie, vízia, budúcnosť. Zorganizovala ho Matica slovenská v Srbsku pri príležitosti osláv 90. výročia založenia Matice slovenskej v Juhoslávii a 30. výročia obnovenia Slovenských národných slávností. Na úvod sa prihovoril predseda Matice slovenskej v Srbsku (MSS) PhDr. Mgr. Branislav Kulík, po čom nasledovali príhovory hostí. V mene veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku sa prihovoril Boris Konček, tretí tajomník, v mene Obce Báčsky Petrovec predsedníčka Jasna Šprochová a k prítomným sa prihovoril tiež bývalý predseda MSS Juraj Šefčík. V pracovnej časti svoje referáty predniesli: doc. PhDr. Michal Babiak CSc., Mgr. Marek Hanuska, Katarína Melegová Melichová, Mgr. Pavel Hlásznik, dipl. prav. Zlatko Šimák, Janko Havran, PhDr. Zuzana Pavelcová a PhDr. Mgr. Branislav Kulík. Okrúhly stôl moderovala Vladimíra Dorčová Valtnerová a v pracovnom predsedníctve sedeli Michal Spevák, prvý predseda obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ) a Juraj Červenák.

  • Kresby Zuzky Medveďovej

    Akademická maliarka Zuzka Medveďová sa narodila pred 125 rokmi 5. októbra 1897 v Petrovci v roľníckej rodine. Po prvýkrát sa ako výtvarníčka predstavila verejnosti 28. augusta roku 1919 na prvých Slovenských národných slávnostiach v Petrovci. Vedľa svojich obrazov hrdo stála oblečená v petrovskom sviatočnom kroji. Krátko pred svojou smrťou celé svoje dielo testamentom venovala Petrovčanom a Slovákom v Juhoslávii. Zomrela v Pezinku (Bratislava) 11. februára 1985 a urna s jej popolom bola 3. marca 1985 uložená do rodinného hrobu na petrovskom cintoríne. Jej umelecké dielo ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej v Petrovci, kde je od nedele 7. augusta sprístupnená výstava Kresby Zuzky Medveďovej. Väčšinu z kresieb verejnosť doteraz nevidela, – podčiarkla riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová, ktorá spolu s Danielou Markovou do tlače pripravili aj kvalitný katalóg k výstave pomenovaný Zuzka Medveďová KRESBY. V ňom sú dôkladne spracované a zdokumentované kresby tejto našej prvej akademickej maliarky, ktoré si čoskoro, v digitalizovanej forme, budú môcť obzrieť aj milovníci umenia na celom svete. Podľa recenzentky výstavy Aleksandry Stefanov, táto výstava je významná nielen pre Slovákov, ale je mimoriadne zaujímavá aj pre históriu a kultúru Republiky Srbsko, resp. AP Vojvodiny.

  • Veľkí ľudia z malých prostredí

    V čitárni Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci v nedeľu 7. augusta 2022 otvorili výstavu venovanú našim tohtoročným jubilantom – deviatim osobnostiam, ktoré sa zapísali do dejín našej literatúry. Ide o Marienu Czoczekovú Eichardtovú, Gustáva Maršalla-Petrovského, Jána Čajaka, Janka Čemana, Zlatka Klátika, Michala Babinku, Andreja Čipkára, Pavla Grňu a Miroslava Dudka. Ich knihy s kratšími životopismi a krátkymi ukážkami z ich diel zhrnuli do expozície riaditeľka knižnice Anna Speváková a knihovníčky Stanislava Valentíková a Olina Dorčová. „Našské dolnozemské prostredie dalo veľa charakterotvorných a zaslúžilých osobností – po tej umeleckej, remeselnej, remeselníckej, edukačnej, logistickej, programovej, človečej stránke. Z celej tej plejády si jubilantov a ich skutky dôstojne touto výstavou uctíme a väčšinu i zachraňujeme pred zabudnutím," povedala Annamária Boldocká Grbićová na nedeľňajšej vernisáži. Úryvky z ich diel prečítal Michal Francisty.

  • Výstava v Spolku petrovských žien

    Piesňou Tie petrovské štyri zvony v predvedení ženskej speváckej skupiny Petrovčanky včera vo vynovených miestnostiach Spolku petrovských žien otvorili výstavu vyšívaných uterákov, ktoré v minulosti zdobili steny takmer v každej domácnosti. Predsedníčka Spolku petrovských žien Katarína Rašetová sa v úvodnom príhovore poďakovala lokálnej samospráve za finančnú podporu pri renovovaní spolkového objektu a zdôraznila, že im to bude dodatočnou motiváciou v ďalšej práci. O výstave, ktorou spolok zaznamenáva 20-ročnicu obnovenej činnosti, sa zmienila jej ideová tvorkyňa a autorka Drahotína Dorčová. K jubileu petrovským ženám zablahoželal predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík a výstavu otvorila Monika Podsklanová Šuhajdová, zástupkyňa veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku. Stuhu na vynovených spolkových miestnostiach prestrihla predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová.

  • V ústrety nášmu národnostnému sviatku

    Na ihriskách FK Slávie z Kovačice v sobotu 6. augusta 2022 prebiehal 26. Matičný turnaj 2022 v malom futbale o putovný pohár veľvyslanca Slovenskej republiky a v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec otvorili 11. výstavu Združenia petrovských výtvarných umelcov Čaro štetca. Podobne ako aj v predchádzajúcich dvoch rokoch, aj tentokrát si pohár vybojoval futbalový celok z Báčskeho Petrovca. Petrovčanom pohár zostáva v trvalom vlastníctve, keďže ho získali trikrát za sebou. Druhé miesto si vybojovali Kovačičania a tretie Kulpínčania.

  • In memoriam – MuDr. Antónia Kriváková

    Pred pol rokom s celou rodinou v radosti oslávila sté narodeniny. Včera v noci však tíško utíchlo jej srdce a zajtra sa už navždy rozlúčime s najstaršou občiankou Báčskeho Petrovca, obľúbenou detskou lekárkou MuDr. Antóniou Krivákovou. Aj keď v detstve sama bývala chorľavá a stále útla, obdarená bola s ohromnou životnou energiou, ktorá jej pomáha predierať sa životnou cestou. Tá ju vo vojnovej víchrici viedla aj cez záveje, keď s bombou za opaskom celú seba dávala za vyslobodenie spod fašistického jarma. Po vojne s prvou medzinárodnou delegáciou vkročila do koncentračného tábora Jasenovac. V povojnovom období v Prahe začala štúdium medicíny a kvôli zhoršujúcim sa politickým okolnostiam a InformBira v školení pokračovala v Belehrade. Nevyhla sa ani žaláru a trom rokom odpykávania trestu na Golom otoku. Zdolávala aj ďalšie prekážky a ťažké momenty, aj tuberkulózu. Najnovšie prežila koronu a tiež zápal pľúc. Avšak, možno zmorená touto extrémne silnou letnou páľou, alebo iba zlomená túžbou stretnúť sa znova s manželom, vybrala sa za ním v nočnom tichu 4. augusta 2022. Podeliť sa s ním o starosti, ale aj o novinky v ich rodine. Za 22 rokov, odkedy odišiel, sa veľa toho zmenilo, z päť vnučiek sa stali dospelé ženy a pribudli už pravnúčatá, s ktorých mala veľkú radosť. Antónia Kriváková rod. Valentová sa narodila 24. januára 1922 v českej dedine Dežanovec (Dežanovac) v západnom Slavónsku (Chorvátsko) ako siedme dieťa v rodine, v ktorej mali desať detí.

  • Michal Kellenberger – 150 rokov narodenia

    Michal Kellenberger sa na začiatku XX. storočia zapísal do dejín Petrovca predovšetkým v oblasti školstva, cirkvi, matice, divadelníctva a všeobecne kultúry. Narodil sa 6. augusta 1872 a v období rokov 1897 – 1930 pôsobil ako učiteľ na petrovskej základnej škole. Bol jedným z posledných cirkevných učiteľov, potom už došlo k poštátneniu cirkevných škôl. „Do dôchodku odišiel ako správca Ľudovej školy v Petrovci. Po rozhodnutí o založení gymnázia v Petrovci bol zvolený na zasadnutí Cirkevného konventu (7. septembra 1919) za člena gymnaziálneho kuratória, ktoré malo konštitutívne zasadnutie 8. septembra 1919 a kde bol Michal Kellenberger zvolený za zapisovateľa tejto významnej inštitúcie. Po smrti Ondreja Garaya sa stal predsedom Petrovského spevokolu. Po odchode do dôchodku publikoval v časopise Náš život a mal aj prednáškovú činnosť v Matici slovenskej. Ako učiteľa a neúnavného kultúrneho dejateľa a buditeľa ho mali Petrovčania v úcte a vysoko si vážili jeho prínos, dobročinnosť a vytrvalosť bojovať za kultúrne hodnoty Slovákov. Zomrel v Petrovci roku 1945, kde je aj pochovaný," uvádza Katarína Melegová Melichová v texte Petrovský spevokol stodvadsaťročný.

  • Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí organizuje v dňoch 28. – 29. októbra 2022 v Bratislave Stálu konferenciu Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí 2022 na tému: „Implementácia Koncepcie štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie 2022 – 2026." Konferencia sa uskutoční v zasadacej sieni Hotela SOREA Regia.

  • Program Slovenských národných slávností 2022

    Slovenské národné slávnosti 2022 sa blížia. Prebiehať budú v znamení 30 rokov obnovenia Slovenských národných slávností a 90 rokov založenia Matice slovenskej v Srbsku. Niektoré podujatia sa uskutočnia už počas nasledujúceho víkendu. Z Turistickej organizácie Báčskopetrovskej obce vyzývajú všetkých záujemcov, aby sa prihlásili na Jarmok umenia, ktorý sa uskutoční dňa 13. augusta 2022 na Námestí slobody v Báčskom Petrovci v rámci Slovenských národných slávností 2022.

  • Matica slovenská v Juhoslávii/Srbsku

    Matica slovenská v Juhoslávii (dnes v Srbsku) bola založená pred 90-mi rokmi, na Slovenských národných slávnostiach (SNS) v roku 1932. Jej cieľom bolo „zjednotiť všetkých milovníkov národa a života slovenského v Juhoslávii, aby spoločnými silami pracovala na pozdvihnutí slovenskej vzdelanosti a tým i na hmotnom dobrobyte slovenského národa v Juhoslávii. Za prvého predsedu zvolili kovačického právnika Dr. Janka Bulíka. V národnom povedomí vojvodinských dolnozemských Slovákov sa vtedy aj oficiálne matičná myšlienka prebudila. Neudivuje preto skutočnosť, že založenie Matice slovenskej v Juhoslávii na Národných slávnostiach 14. a 15. augusta 1932, na nádvorí Slovenského gymnázia v Petrovci bolo prijaté s oduševnením. Potom už postupne tá matičná myšlienka vzrastala, časom nadobúdala priam mýtický ráz a stávala sa až posvätným symbolom slovenskosti. Záväzkom Matice od začiatku bolo vydávanie slovenských kníh a umeleckých diel, takže v prvých rokoch po založení Matica pôsobila okrem iného aj na poli publicistiky. Okrem toho, že Matica knihy vydávala a vydáva, hneď na začiatku svojho pôsobenia založila aj vlastnú knižnicu, v ktorej bolo asi 5000 kníh v slovenčine. Po prerušení práce MSJ v roku 1941, knihy sa stali súčasťou vtedajšej obecnej knižnice, v súčasnosti sú vo fondoch Knižnice Štefana Homolu. Matica sa vždy podieľala aj v organizovaní SNS. Plagáty sa aj ručne maľovali a tento z roku 1952 nakreslil Jaroslav Šimovič:

  • Kulpínske oslavy – deň druhý

    Dnešný druhý deň trojnásobných osláv: Dňa Kulpína, Predslávnosťových dní v Kulpíne a Svadby voľakedy a dnes svitol krásny a doznieval ešte spev veselých „svadobníkov". Ako to na svadbe býva, „mladí" si poriadne ani nezdriemli, keďže vo „svojom dome" – teda v budove KUS Zvolen, ráno ešte slamu vymetali...Spievalo sa tam do bieleho rána: Včera bola pekná vyfarbená a dneska je krajšia mladá žena... A v kulpínskom Poľovníckom dome, kde do skorých ranných hodín prebiehal gala program, už ráno sa zapaľovali ohne pod vyše päťdesiat kotlíkov a kotlov. „Mladomanželia" sa zúčastnili aj na predpoludňajších bohoslužbách.

  • Dvojdňové oslavy v Kulpíne

    Podujatia Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) a Svadba voľakedy a dnes ponúkli návštevníkom už v prvý deň zaujímavú a rôznorodú náplň a rovnako tak by mal byť aj zajtrajší druhý deň bohatý na rôzne programy. Dnes ráno prví štartovali rybári. Na kanáli vedľa rybárskej chaty celé predpoludnie prebiehala súťaž pionierov v športovom rybolove. Organizátorom súťaže je Združenie športových rybárov Smuđ, ktoré aj v tomto roku prilákalo do Kulpína početných malých rybárov. Všetky ostatné podujatia prebiehali v areáli poľovníckeho domu. Ľudová veselica sa začala o 16:30 a na dobrú náladu hrala skupina Druhý dych zo Slovenskej republiky. Ženy z niekoľkých spolkov žien svoje stánky vyzdobili svadobnými predmetmi a ženy kulpínskeho spolku žien aj v tomto roku ponúkli na predaj niekoľko druhov tort. Pred galakoncertom otvorili výstavu obrazov namaľovaných pred týždňom počas šiestej Slovenskej výtvarnej kolónie v Kulpíne. Galakoncert bol venovaný svadobným zvykom.

  • Sedemdesiatnik prof. PhDr. Miroslav Dudok, DrSc.

    Miroslav Dudok sa narodil 31. júla 1952 v Erdevíku. Základnú školu skončil v rodisku, slovenské gymnázium v Báčskom Petrovci. Odbor Slovenský jazyk a literatúra vyštudoval na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1992 je jeho život prepojený medzi Srbskom a Slovenskom, keďže pôsobí v oboch štátoch. Možno povedať, že je spájajúcim ohnivkom medzi vojvodinskou a slovenskou slovakistikou. Patrí medzi najznámejších slovenských slavistov a je jedným z najcitovanejších slovenských jazykovedcov v Srbsku. Napísal rôzne monografie, vedecké knihy, štúdie, publikoval rozličné príspevky v časopisoch a zborníkoch, prekladal a spolupracoval na mnohých dielach.

  • Slováci zo Srbska na ministerstve zahraničia v Bratislave

    Martin Klus, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na spoločenských sieťach informuje o včerajšej návšteve delegácie Slovákov zo Srbska a píše, že si vážia aktivity krajanov v Srbsku a nezabúdajú na ich podporu, pretože sú dôležitou súčasťou zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky.

  • V Belehrade výstava a kniha o Dubčekovi

    Zajtra, 28. júla bude v Galérii ´73 v Belehrade slávnostne otvorená výstava Alexander Dubček – humanista, demokrat, Európan venovaná vrcholnému predstaviteľovi Pražskej jari a jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. V rámci vernisáže výstavy, ktorej autormi sú prof. Ivan Laluha, doc. Pavol Pollák a JUDr. Jozef Škultéty, sa uskutoční aj prezentácia knihy: „Alexander Dubček z pohľadu celosvetových politikov a osobností". Knihu na vydanie pripravili predstavitelia Spoločnosti slovenských velikánov Jozef Škultéty a Jozef Mazar a kolektív. Na vernisáži a prezentácii knihy sa prihovoria Mirela Pudar, riaditeľka Galérie ´73, Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Arhívu Vojvodiny a Jozef Škultéty. Výstava o Dubčekovi už bola nainštalovaná vlani v máji v Archíve Vojvodiny v Novom Sade.

  • Spolková činnosť v Kulpíne

    KUS Zvolen Kulpín v tomto roku oslavuje 50 rokov obnovenej činnosti spolku. Spolok bol však založený o 24 rokov skôr, prvé stopy svedčiace o organizovanej činnosti a založení spolku, ktorý sa menoval SKOS Zvolen v Kulpíne, siahajú po začiatok augusta roku 1948, keď bol overený štatút tohto spolku. Jeho prvým predsedom bol Michal Hlaváč. Zo začiatku činnosť spolku bola čulá a v tom období SKOS Zvolen vítal hostí z okolitých dedín a v okolí i hosťoval s nacvičenými divadelnými hrami, spevmi, tancami a kultúrno-umeleckými programami. Na početné hosťovania členovia tohto spolku cestovali na sedliackych vozoch. Osobnosti vtedajšieho spolkárskeho života, ktoré rozvlňovali hladinu mora kultúry, boli učiteľka Mária Vadnálová a Ján Valentík, menovaný i majster, niekedy i s prezývkou Čochan. Mária Vadnalová rod. Boldocká, (1905-1993), učiteľka, pôsobila v kulpínskej základnej škole v období 1947 – 1963. Sama bezdetná, na prvý pohľad strohá, deti však mala veľmi rada a ich výchove a vzdelávaniu sa venúvala nielen v škole, ale aj v rámci početných mimoškolských aktivít. Nacvičovala programy, divadielka, chodievala s deťmi na výlety...Nebolo to v tom čase ani trochu ľahké, cestovalo sa pomaly, vlakom a vozmi s konským záprahom.

  • PDvK – Šachový turnaj

    Náplň Predslávnosťových dní v Kulpíne (PDvK) – vstupných akcií Slovenských národných slávností, – bývala spravidla bohatá a vždy prebiehali v posledný júlový víkend. Keďže sa v rámci nich koná aj Deň Kulpína a Svadba voľakedy a dnes, viaceré podujatia sa časovo kryli. Organizátori sa preto rozhodli rozvrhnúť akcie na dva víkendy. Tak v minulú sobotu 23. júla prebiehal výtvarný tábor a v nedeľu 24. júla šachový turnaj. Predseda kulpínskych šachistov Radoslav Kolarski si pochvaľuje také rozhodnutie a nový termín turnaja a spokojný je aj s jeho tohtoročným priebehom. Na turnaji sa zúčastnilo 26 šachistov, hrali sa 15-minútovky, súťažili aj mládežníci a hráči boli aj so susedných obcí, z Báču a Báčskej Palanky. Rozhodcami boli Rastislav Širka a Dušan Vida.

  • Naše tropické letá

    V článku uverejnenom na tejto webovej stránke pred desaťročím, 15. júla 2012, okrem iného píše: „Vo veľkej časti Vojvodiny vôbec nedošlo k opeleniu kukurice, takže úroda nebude" – upozorňovali vtedy predstavitelia združení poľnohospodárskych výrobcov. Za veľké škody na plodinách obvinili horúčavy, ktoré sa v tých dňoch šplhali na 40°C a na slnku prevýšili až 50°C. Slnko vtedy pražilo, no päť rokov predtým bolo ešte nemilosrdnejšie: v dnešný deň roku 2007 bola na týchto končinách zaznamenaná teplota 41°C. Takmer identická situácia je aj v tomto roku. Predseda Nezávislého združenia poľnohospodárov Srbska Jovica Jakšić nedávno povedal: "Následky sú už viditeľné na kukurici, sóji a slnečnici. Nepamätám si, kedy naposledy pršalo, v máji možno desať litrov na meter štvorcový. Kukurica zaostala v raste, a čo je horšie, pri takých vysokých teplotách sa nemôže ani opeľovať." Pred desaťročím poľnohospodári žiadali vyhlásiť živelnú pohromu spôsobenú slnečnou kalamitou a úhradu škôd a oslobodenie platenia dane.

  • Slovenská výtvarná kolónia 2022

    Šiesty ročník tvorivého umeleckého tábora pod názvom Slovenská výtvarná kolónia 2022 prebiehal v sobotu 23. júla v areáli Dundjerskovho kaštieľa v Kulpíne. Na tábore sa zúčastnilo vyše dvadsať maliarov z Petrovca, Kysáča, Hložian, Selenče, Báčskej Palanky, Padiny a Kulpína. Tvorili rôznymi technikami na tému kulpínske motívy. Organizátor MOMS Kulpín účastníkom zabezpečil plátno, farby a iné maliarske potreby, ako aj občerstvenie a stravu. Predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža privítal účastníkov a potom odovzdal slovo Vladimírovi Grňovi, zakladateľovi výtvarnej skupiny KEBY z Kulpína. Niekdajší kulpínsky farár Vladimír Grňa povzbudil maliarov v tvorbe, lebo to čo maliar namaľuje, to vychádza z jeho srdca, to je láska, ktorú prostredníctvom obrazu ďalej rozdáva a ktorá tu zostáva aj pre budúce pokolenia. Medzi maliarov zavítali aj družbovia a družice, členovia KUS Zvolen z Kulpína, ktorí ich prišli povolať na Svadbu voľakedy a dnes, ktorá sa uskutoční o týždeň a prebiehať bude v rámci tohtoročných PDvK .

  • Cestami rozprávok v Archíve Vojvodiny

    V Archíve Vojvodiny v Novom Sade dnes napoludnie otvorili výstavu ilustrácií detských kníh Cestami rozprávok, držitelia Grand Prix BIB 1967 – 2021 medzinárodného domu umenia pre deti Bibiana z Bratislavy. Prítomných privítal riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović. V mene veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku sa prihovorila Monika Podsklanová Šuhajdová a v mene Bibiany Viera Anoškinová. O dlhoročnej spolupráci s Bibianou sa zmienil Pavel Babka, zakladateľ Nadácie Babka Kovačica a Iveta Galbavá, poradkyňa predsedu vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí hovorila o prehlbovaní spolupráce medzi Srbskom a Slovenskom. Preniesla tiež pozdravy predsedu vlády Slovenskej republiky Eduarda Hegera. Výstava sa koná pod záštitou veľvyslanca SR v Srbsku J.E. Fedora Rosochu a záujemcovia si ju môžu obzrieť do 5. augusta 2022.

  • Melónové čudá

    Melón patrí k letu rovnako ako slnko, teplo a voda: osvieži, upokojí, ukojí smäd aj hlad. Pred jedlom zasýti, po jedle zaženie chuť na sladké a veľké množstvo vody odplaví z tela nazbierané toxíny. Mnohí ho zaraďujú medzi ovocie, no melón je zelenina. A ďalšie mylné chápanie sa týka správneho pomenovania. Melón je vskutku dyňa a opačne. Keď sa povie „melón", nie vždy je jasné, o čo vlastne ide. Čiže, tá naša chutná „gerega", alebo srbsky „lubenica" v slovenčine má botanický názov „dyňa červená", kým to čo pomenúvame dyňa, alebo nárečovo „ďiňa" je v botanike žltý melón, alebo melón cukrový. Avšak „geregu" aj na Slovensku často pomenúvajú „melón vodový", keďže má veľa šťavy, ktorá sa pri jedle steká po brade.Či však použijete slovo „melón" alebo „dyňa", obe sú synonymom botanických označení a sú správne.

  • 2. Umelecký tábor slovenských akademických maliarov v Srbsku

    V Kysáči, v slávnostnej sieni reštaurácie Romansa, ktorá sa nachádza v historickom bývalom Ferkovom dome, ktorý je pod ochranou štátu ako kultúrna pamätihodnosť, prebieha Umelecký tábor slovenských akademických maliarov v Srbsku. Účinkujú jedenásti umelci, deviati akademickí maliari, jedna samouká maliarka a jeden umelecký fotograf. Autorom projektu realizovaného s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je akademický maliar Michal Ďurovka.

  • Jubileá Jána Čajaka ml.

    Nedávno sme si pripomenuli výročie úmrtia Jána Čajaka mladšieho (3.7.1982) a dnes si chceme spomenúť na 125. výročie jeho narodenia. Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior), spisovateľ, dramatik, esejista, publicista, prekladateľ, pedagóg a redaktor, je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov dolnozemskej literatúry. Bol synom prozaika Jána Čajaka (19. december 1863, Liptovský Ján – † 29. máj 1944, Petrovec) a vnukom básnika Janka Čajaka (1. január 1830, Paludza – † 4. február 1867, Liptovský Ján) . Narodil sa v Selenči 18. júla 1897 a zomrel 3. júla 1982 v Bratislave. Najznámejšie diela: Zuzka Turanová, V zajatí na holíčskom hrade no najmä Zypa Cupák. Tento satirický román bol na Slovensku aj sfilmovaný a je známy aj z početných televíznych repríz. Autorom nielen spomínaných, ale aj mnohých ďalších diel je Ján Čajak mladší. Jeho tvorba tematicky vychádzala zo života Slovákov na dolnej zemi.

  • Pavel Turčan (17. 07. 1892 – 7. 12. 1965)

    Pavel Turčan sa narodil pred 130 rokmi 17. júla v Selenči z roľníckych rodičov otca Michala a matky Zuzany rod. Krížovej. Základnú školu vychodil v rodisku a gymnázium navštevoval v Novom Sade, Bratislave a v Ženeve, vo Švajčiarsku. Evanjelickú teológiu študoval v Bratislave, dejiny východných národov na univerzite v Budapešti a sociológiu na sociologickej fakulte ženevskej univerzity, kde s úspechom zložil i základnú skúšku zo sociologických štúdií (národné hospodárstvo, teor. sociológia, ekonomická história, politické inštitúcie, verejné a súkromné peňažníctvo, medzinárodné a ústavné právo atď.). V Ženeve, v slávnom meste medzinárodných inštitúcií, nadviazal styky s poľskými, bulharskými, srbskými, ruskými...študentmi. Už vtedy sa začal angažovať aj na spoločenskom a kultúrnom poli. Neskôr bol aktívne zapojený do príprav osamostatnenia SEAVC v Juhoslávii/Srbsku, ako i do aktivít pri zakladaní reálneho gymnázia v Petrovci a Matice slovenskej v Juhoslávii. Uvádza sa to v knihe Slovenská evanjelická kresťanská a.v. cirkev v Kráľovstve Juhoslovanskom v slove a obrazoch zostavovateľa Adama Vereša (Kníhtlačiareň úč. spol. v Petrovci, 1930) a v brožúrke Farári Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1921 – 1996, ktorú vydala SEAVC v Juhoslávii v roku 1996.

  • Riaditeľ gymnázia Michal Rapoš

    Michal Rapoš bol jediným profesorom Slovenského gymnázia v Petrovci, ktorý dlhé roky vykonával funkciu riaditeľa školy, hoci za riaditeľa úradne nikdy nebol vymenovaný. Príčina bola v tom, že absolvoval teologickú fakultu. Avšak jeho práca v prospech gymnázia dávala mu právo, aby ho verejnosť a žiaci považovali za skutočného riaditeľa gymnázia. Michal Rapoš sa narodil v Kovačici 17. júla roku 1896. Základnú školu zakončil v rodisku a gymnázium v Békescsabe, kde i maturoval. V roku 1918 zakončil štúdiá na Teologickej fakulte v Bratislave, avšak tomuto povolaniu sa nevenoval, hoci kratší čas pôsobil ako farár v Megyesháze. Po utvorení Juhoslávie vrátil sa domov do Kovačice, kde pôsobil ako učiteľ. Do Petrovca prišiel na pozvanie gymnáziálneho kuratória v roku 1919, kde sa vtedy otvárali prvé dve triedy gymnázia. Ako profesor prednášal hlavne matematiku a prírodné vedy a celý rad iných predmetov. Na gymnáziu pôsobil až do novembra roku 1952, keď bol penzionovaný.

  • JUDr. Ján Torday a rodina Torday

    Maturant prvej generácie žiakov petrovského gymnázia Ján Torday sa narodil pred 115 rokmi 14. júla 1907 v Petrovci. Gymnázium zakončil v školskom roku 1926/1927, po čom sa zapísal na Právnickú fakultu najprv v Záhrebe, potom v Belehrade a nakoniec v Bratislave. Štúdiá úspešne absolvoval, neskôr v Bratislave obhájil i doktorandské skúšky a stal sa doktorom právnych vied. Vysoké akademické tituly získali viacerí žiaci tých prvých generácií maturantov štátneho gymnázia v Petrovci a viacerí sa na Slovensku stali úspešní či známi vo viacerých oblastiach. Mnohí Petrovec natrvalo opustili, no s ním zostali trvalo zviazaní – akési dolnozemské „genius loci" nedalo im zabudnúť na rodisko a pravidelne sa stretávali, či už na Slovensku, alebo v Petrovci. Petrovský silný genetický kód v mnohých prípadoch preniesli aj na svojich potomkov a tak aj Jánov syn JUDr. Milan Torday, ktorý sa narodil na Slovensku, každoročne prichádza do Petrovca a prechádza sa chodníčkami svojho otca. Keďže Milan s posvätnou úctou ochraňuje pozostalosť svojich rodičov, časť z toho veľkého bohatstva venoval Gymnáziu Jána Kollára pri príležitosti osláv jeho storočnice a tie dokumenty boli využité pri inštalácii gymnaziálnej Spomienkovej izby.

  • Kroje Slovákov z Bulharska ožili s pesničkami

    Spolok Slovákov z Bulharska v nadväznosti na projekt nahrávania CD piesní Slovákov z Bulharska s podnázvom Ninto od muškátu najkrajší kvet (finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí), ktoré sa uskutočnilo v roku 2021 pod vedením speváčky Danky Sihelskej a hudobníka Milana Verónyho v štúdiu Môlča records, natáčal tento rok v júni klip k trom pesničkám – Volári volári, Šťiri húske biele, Dobre mi je dobre. V klipe vystupovala Danka Sihelská s našimi krajanmi, ktorí spievali aj na CD. Danka vystúpila vo vlastnom kroji z obce Ábelová pri Lučenci jednej z oblastí odkiaľ Slováci koncom 17. storočia odchádzali na Dolnú zem.

  • Prof. Ing. Andrej Červený, CSc. a rodina Červených

    Andrej (Ondrej) Červený sa narodil pred 100 rokmi 12. júla 1922 v Petrovci, kde aj maturoval na Slovenskom štátnom reálnom gymnáziu. Po presťahovaní na Slovensko pracoval v rokoch 1943 - 1945 v Piešťanoch, potom sa rozhodol pre štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva - odbor poľnohospodársky, ktoré ukončil v roku 1950 v Košiciach. Počas štúdia v roku 1949 začal pracovať ako pomocný asistent na Ústave všeobecnej zootechniky a živočíšnej technológie. Následne bol poverený vedením Ústavu spravovedy a účtovníctva VŠPLI v Košiciach, z ktorého sa postupne vytvorila katedra ekonomiky a organizácie socialistických poľnohospodárskych podnikov. V období od roku 1952 do roku 1956 a v školskom roku 1958/1959 bol dekanom Zootechnickej fakulty VŠP v Nitre a neskôr prvým dekanom Prevádzkovo-ekonomickej fakulty. Tragicky zahynul v autonehode 1969.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články