Archív
Filter
  • Júl a jubileá Kovačice

    V dejinách Kovačice bol začiatok júla poznačený viacerými udalosťami, ktoré sa zapísali do dejín tejto našej banátskej osady, ktorá si v tomto roku pripomína 220 rokoch príchodu Slovákov na tieto končiny. Ide predovšetkým o "Kovačický proces", ktorým sa Kovačičania vzopreli maďarizácii. Odmietanie používania maďarského jazyka bolo tvrdo trestané. Až 97 osôb bolo uväznených vo vyšetrovacej väzbe a proti nim sa súdny proces začal 1. júla 1907. V rovnaký deň, avšak pred 220 rokmi sa narodila prvá Kovačičanka. V tom prvom roku po osídlení Kovačice sa v novom domove narodilo 10 detí. Pred 90 rokmi bol v Kovačici založený Dobrovoľný hasičský spolok a pred 30 rokmi v tomto banátskom mestečku protestovali poľnohospodári. V pokračovaní textu uvádzame výňatky z príspevkov Jána Jonáša a Mgr. Jána Chrťana o júlových udalostiach v dejinách Kovačice zverejnených v Kovačickom kalendári 2022.

  • Cesty a zablúdenia kultúrnej politiky pre slovenskú národnostnú menšinu

    Po získaní najnovšej informácie o tom, že jeden z organizátorov (okres Báčsky Petrovec) Slovenských národných slávností v roku 2022 naplánoval v súvislosti s týmto veľkým, ak nie aj najväčším kultúrnym podujatím Slovákov v Srbsku celovečerné vystúpenie Nedy Ukradenovej, kladie sa otázka, či existuje hocijaká kultúrna politika slovenskej menšiny a kto ju vedie. Prinášajú niektoré z inštitúcií Slovákov v Srbsku, akými sú napr. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny alebo Matica slovenská v Srbsku, ako združenie občanov, samostatné rozhodnutia a vytvárajú kultúrnu politiku, alebo niekto iný, napr. vládnuca strana, resp. štátna a regionálna moc riadia kultúrnu politiku pre slovenskú národnostnú menšinu? Alebo je možno kultúrna politika pre Slovákov v rukách okresných činiteľov a referentov pre kultúru, spoločenské aktivity, mládež, šport atď. v miestnych samosprávach so slovenským obyvateľstvom? Vtedy sa môže ľahko stať, že napr. člen obecnej rady alebo úradníci v Báčskom Petrovci, pobádaní predsedom okresu, pridelia určitú sumu z okresnej pokladnice na koncert hviezdy šoubiznisu Nedy Ukradenovej.

  • Legenda medicíny MUDr. Andrej Leňo

    Andrej Leňo sa narodil v Báčskom Petrovci 9. júla 1908 rodičom Andrejovi Leňovi a Márii rod. Husárovej. Pochádzal zo zámožnej zemianskej rodiny. Keď mal iba 18 rokov odišiel do Prahy na štúdium medicíny. "Okamžite sa zaradil medzi najlepších študentov. Čoskoro získal štipendium a absolvoval dva semestre na parížskej Sorbonne," povedal pre Korzár vnuk Andreja Leňa Humenčan Tomáš Leňo, známy fotograf, laureát mnohých ocenení na Slovensku a v zahraničí. Ďalej dodal, že jeho starý otec na tejto prestížnej univerzite zložil všetky skúšky vo francúzštine na výbornú a v roku 1946 už bol primárom chirurgického oddelenia štátnej nemocnice v Humennom. "O Srbsku, vôbec o Balkáne, sa u nás v rodine často hovorilo. Na starej volge z času na čas smeroval dedo s rodinou do starej domoviny. Do svojho Báčskeho Petrovca." V Prahe roku 1968 minister zdravotníctva udelil MUDr. Andrejovi Leňovi titul „Zaslúžilého lekára" a stal sa legendou československej chirurgie. Až 30 rokov viedol oddelenie chirurgie v humenskej nemocnici a po ňom je od roku 2000 táto nemocnica aj pomenovaná.

  • Konope a konopáreň v Kulpíne

    Konopa sa pomaly vracia na naše polia. Dnes v Báčskom Petrovci, na Oddelení pre zeleninárstvo a alternatívne plodiny, usporiadali prvý Konopný infodeň. Projekt „Budúcnosť pestovania priemyselnej konopy u vojvodinských Slovákov – spojenie tradičných poznatkov a moderných výrobných postupov" má za cieľ informovať verejnosť o pestovaní a úlohe konopy v rozvoji ekosystému a stimulácii regionálneho rozvoj. Vojvodinskí Slováci boli totiž v prvej polovici 20. storočia známymi pestovateľmi konôp. Výrobu a spracovania dobre poznali a mnohí zbohatli pestujúc túto plodinu. Možno však povedať, že tie získané peniaze boli tvrdo zarobené. Pestovanie konôp a zvlášť ich spracovanie bolo veľmi náročné a prebiehalo v ťažkých podmienkach. Napriek tomu, pred druhou svetovou vojnou v roku 1940 v obvode Dunajskej bánoviny bolo vyše 200 konopární a konoprárskych podnikov, z toho v Petrovci boli 3 a po dve v Maglići a Kulpíne a jedna v Hložanoch. Jedna z kulpínskych konopární bola vo vlastníctve bratov Víziovcov a tú druhú, väčšiu, vlastnil zemepán Đoka Dunđerski.

  • Vitaj doma, brate!

    Známa slovenská kapela Horkýže Slíže má nový letný hit Tvojho brata brat má brata. Ide o skladbu k filmu Vitaj doma, brate! slovensko-českého režiséra Petra Serge Butka. Prvýkrát tento profesionálny herec a režisér prišiel do Petrovca pred 23 rokmi a odvteda pravidelne navštevoval dolnozemských Slovákov. Počas letných dovoleniek sústavne pracoval a stále pracuje s tunajšími divadelnými ochotníkmi a zanietencami. Plody tejto dlhoročnej snahy by sa čoskoro mali zviditeľniť aj v profesionálnej filmovej produkcii. Premiéra filmu sa už netrpezlivo čaká a to nielen v Petrovci, kde sa dej odohráva, ale aj na Slovensku, kde sa skladba Tvojho brata brat má brata za iba pár dní stala hitom a zvučne otvára cestu k divákom a úspechu filmu.

  • Deň zahraničných Slovákov 2022

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) aj v tomto roku pozval širokú verejnosť na tradičné oslavy pamätného Dňa zahraničných Slovákov v Bratislave, ktoré prebiehali v utorok 5. júla 2022 v Bratislave, najprv predpoludním v Sade Janka Kráľa a podvečer v Átriu na Hviezdoslavovom námestí. V centre Sadu Janka Kráľa v mestskej časti Petržalka ani v tomto roku nevystala ceremónia kladenia kvetov k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva. Prihovoril sa predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip a predstavitelia z Chorvátska, Veľkej Británie a Kanady. Hudobnú časť programu tentoraz pripravili Slováci z Chorvátska. Záber z osláv pamätného Dňa zahraničných Slovákov v Sade Janka Kráľa nafotil Imrich Fuhl, jeden zo štyroch laureátov pamätnej medaily Nadácie Pamätníka slovenského vysťahovalectva.

  • 24. PDvK

    Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) sa aj v tomto roku uskutočnia v posledný júlový víkend, tentoraz to bude v sobotu a nedeľu 30. a 31. júla. Paralelne budú prebiehať aj ďalšie dve podujatia: Deň Kulpína a 15. Svadba voľakedy a dnes spolu s Tortiádou. Týždeň pred týmto podujatím, v sobotu 23. júla v Kulpíne bude 6. Slovenská výtvarná kolónia, na ktorej účasť prisľúbilo vyše 30 maliarov a v nedeľu 24. júla sa uskutoční Obecný šachový turnaj, na ktorom budú súťažiť šachové združenia z Báčskopetrovskej obce. Miestny odbor Matice slovenskej z Kulpína srdečne pozýva na všetky programy.

  • Cyrilo - metodský večierok

    Už 23 rokov v petrovskom evanjelickom kostole venúvajú osobitný program Cyrilovi a Metodovi a Jánovi Husovi a už tri roky, v prvú júlovú nedeľu, týmto významným osobnostiam našich dejín býva venovaný nielen osobitný program, ale aj predpoludňajšie služby Božie. Tak bolo aj včera a na hlavných bohoslužbách biblické texty a tiež modlitby a piesne boli príležitostne ladené a v podvečerných hodinách v zborovom dome odznel Cyrilo - metodský večierok. Od samotného začiatku úspešne ho pripravuje Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci v spolupráci s petrovským cirkevným zborom. Tohtoročný večierok, rovnako ako aj predpoludňajšie bohoslužby, prebiehali v zborovom dome, keďže sa v kostole konajú rekonštrukčné práce. Úvodom večierka sa prihovoril petrovský pán farár Ján Vida a predsedníčka miestneho matičného odboru a zároveň zborová presbyterka Katarína Melegová Melichová.

  • Pro Cultura Slovaca a Deň Slovákov v Maďarsku

    V Sarvaši včera prebiehal Deň Slovákov v Maďarsku, najväčší sviatok Slovače v Maďarsku, o čom informuje portál http://www.luno.hu. Program bol mimoriadne nabitý a okrem otvorenia výstavy o práci sarvašských slovenských tkáčov, tradičnej ekumenickej pobožnosti spojenej s odovzdaním vyznamenaní Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, galaprogramu regionálnych stredísk ÚKSM a množstva sprievodných programov, v Múzeu Samuela Tešedíka včera predpoludním odovzdali vyznamenania Pro Cultura Slovaca. Ocenení boli Ondrej, Maglovský a Mariena Stankovićová Kriváková zo Srbska, Vlatko Miksád z Iloku a Folklórny súbor Furmička z Maďarska.

  • Slovenská grafika v Srbsku

    V Belehrade, v Kultúrnom klube 4 SE Marina, včera otvorili výstavu "Slovenská grafika v Srbsku" na ktorej svoje grafické listy vystavuje 15 našich grafikov počnúc od Pavla Popa, Jozefa Klátika, Pavla Čániho, Michala Kiráľa, Martina Kizúra... až po naše najmladšie grafičky. Ide o diela, ktoré vznikali počas takmer pol storočie, odkedy sa grafikou začali zaoberať prví naši umelci. Na vernisáži sa prihovoril Boris Konček, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, spisovateľ Martin Prebudila prečítal vlastnú báseň Biele ako farba a o výstave širšie hovoril kurátor Vladimír Valentík. Výstava predstavuje prvý pokus tohto druhu historicky zoradiť a prezentovať tento segment súčasného výtvarného umenia Slovákov v Srbsku. Spoluorganizátorom výstavy je Slovenský kultúrny klub z Báčskeho Petrovca a výstava potrvá do 30. júla 2022.

  • 28. DFF Zlatá brána – Kysáč 2022

    V Kysáči dnes štartoval Detský folklórny festival Zlatá brána. V predškolskej ustanovizni Lienka v podvečerných hodinách usporiadali vernisáž diel insitných maliarov, členov Umeleckého spolku Michala Geržu a v ZŠ Ľudovíta Štúra otvorili výstavu poštových známok filatelistov-mladežníkov – Spoznaj svet filatelie a s filateliou spoznaj svet. Ogranizátorom filatelistickej výstavy je KUS Vladimíra Mičátka a v organizácii Knižnice Michala Babinku otvorili výstavu detských výtvarných prác Zlatá brána. Vo večerných hodinách Na nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány bolo bábkové predstavenie Konôpka v predvedení členov Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom, Slovenská republika. Toto divadielko už zajtra 2. júla o 19.00 h bude hosťovať aj v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci.

  • Veľký umelecký maratón venovaný Pavlovi Popovi

    V Novom Sade sa 30. júna začal veľký umelecký maratón venovaný tretiemu výročiu úmrtia maliara Pavla Popa (1948 - 2019). Z desiatky plánovaných tohtoročných vernisáží, v prvý deň boli zorganizované dve: v galérii „Macut" na SPENSe a v galérii „Sezan Art" na ulici Petra Drapšina 39. V galérii „Macut" je vystavených 25 diel veľkých rozmerov 2 x 1,2 metra, ktoré sú omážom novosadského maliara veľkým umelcom, ktorí poznačili milénium. V galérii „Sezan Art" otvorená bola výstava grafík, ktoré Pavel Pop počas života venoval svojim priateľom a ktoré sú s osobným venovaním. Umelecký maratón bude pokračovať 14. júla v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS).

  • Karađorđeho hviezda prvého stupňa Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku

    V Paláci Srbska v Belehrade včera prebiehal ceremoniál pri príležitosti Vidovdanu spojený s inauguráciou prezidenta Srbska Aleksandara Vučića. Začal sa štátnou hymnou „Bože pravde" a pokračoval príhovorom Aleksandara Vučića, ktorý včerajším dňom začal svoj druhý prezidentský mandát. V druhej časti ceremoniálu prezident odovzdal zaslúžilým jednotlivcom a inštitúciám vidovdanské vyznamenania. Radom Karađorđeho hviezdy prvého stupňa vyznamenal aj Slovenskú evanjelickú a. v. cirkev (SEAVC) v Srbsku pri príležitosti storočnice jej osamostatnenia. Vyznamenanie prevzal Mgr. Jaroslav Javorník, PhD. biskup SEAVC v Srbsku.

  • Vidovdan

    Vidovdan je jedným z najväčších srbských sviatkov, ktorý slávi Srbská pravoslávna cirkev (15. júna podľa juliánskeho kalendára, 28. júna podľa gregoriánskeho kalendára) a tiež Bulharská pravoslávna cirkev. Osud srbského národa v mnohom súvisí práve s týmto pravoslávnym sviatkom. Vidovdan – starobylý sviatok svätého Vida, je to dátum mýtických rozmerov, synonymum veľkého utrpenia, ale aj víťazstiev a národných inšpirácií. Od bitky o Kosovo, cez prvú svetovú vojnu až dodnes zostal Vidovdan hlboko zakorenený v povedomí ľudí. Medzi Srbmi je známy ako Vidovdan a medzi Bulharmi Vidovden alebo Vidov deň. Význam Vidovdanu pre srbský ľud vyplýva z historických udalostí súvisiacich s týmto dátumom a najvýznamnejšou zo všetkých je Kosovský boj, smrť kniežaťa Lazara a pád tzv. Srbskej ríše. Hoci Srbi utrpeli porážku v boji o Kosovo, oslavujú bitku na Gazimestane ako svoje víťazstvo a každoročne si na Vidovdan pripomínajú veľkosť niekdajšej Srbskej ríše. Sviatok svätého Vida považujú za deň, kedy si pravoverné srbské vojsko zvolilo prijatie do kráľovstva nebeského pred pozemským víťazstvom. Od tejto chvíle sa pokladajú za nebeský národ. Vidovdan sa oslavuje dôstojne, pokojne, bez radosti.

  • Daniel Dudok o menách a priezviskách

    Pred deväťdesiat rokmi 26. júna 1932 v Erdevíku sa narodil slovenský vojvodinský lingvista a dialektológ, vysokoškolský pedagóg Daniel Dudok. Keď chceme hovoriť o menách a priezviskách v našom prostredí, siahneme po knihe profesora Dr. Daniela Dudka Priezviská Slovákov v Juhoslávii, ktorú vydal roku 1999 v Novom Sade Spolok vojvodinských slovakistov. Na úvod k téme poznamenávame, že u Slovákov sa ujala dvojmenná úradná sústava osobných mien (krstné meno a priezvisko), ktorá sa u nás stala úradnou od čias rakúskeho cisára Jozefa II. (1780—1790). Keďže sa Slováci na územie dnešnej Vojvodiny začali sťahovať v polovici 18. storočia, vzácnym materiálom na skúmanie priezvisk sú cirkevné matriky. K nedožitým deväťdesiatinám autora uvádzame niekoľko zaujímavostí z tejto knihy.

  • Jubileum Petrovskej družiny

    Kultúrno-umelecký spolok Petrovská družina s takýmto názvom bol založený pred dvomi desaťročiami, roku 2001. No, dejiny tohto spolku ako inštitúcie s významným poslaním v našich osadách siahajú do roku 1891. Petrovčania sa vtedy začali organizovane stretávať s cieľom založiť si spevokol. No oficiálne povolenie na založenie Petrovského spevokolu bolo vydané až v roku 1901, keď úrady schválili stanovy spolku. Dovtedy však jeho členovia nesedeli so zloženými rukami, ale sa aktívne podieľali na tvorbe programov. Zo začiatku spievali iba muži, prevažne cirkevné piesne. Neskôr začali usporadúvať aj divadelné predstavenia a postupne sa ich činnosť rozrastala. https://slovackizavod.org.rs/sr/narodna-kultura/kulturno-umetnicka-drustva/kulturno-umetnicko-drustvo-petrovska-druzina-backi-petrovac/. Počas jestvovania svoje pomenovanie síce menili, ale ochota nikdy nechýbala. Tak sa podarilo zachovať spolok vyše 130 rokov. Oslavy 130-ročnice prebiehali v sobotu 25. júna 2022 v Slovenskom vojvodinskom divadle a fotograficky ich zaznamenal Juraj Spevák.

  • Daniel Pixiades – laureát Ceny Nového života

    Po príhovoroch riaditeľa Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimíra Francistyho, šéfredaktorky Nového života Zdenky Valentovej Belićovej a predsedníčky Výboru pre kultúru NRSNM Anny Čapeľovej dnes predpoludním sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade začalo 66. Literárne snemovanie. Jeho téma tentoraz bola Literatúra v neblahých časoch a venované bolo našim významným literátom, ktorí v tomto roku oslavujú svoje okrúhle životné jubileá: Jarmila Hodoličová (70), Miroslav Dudok (70) , Nebojša Kuzmanović (60) a Annamária Boldocká Grbićová (50) a pripomenuli sa i nedožité narodeniny Zlatka Klátika (100), Andreja Čipkára (90), Daniela Dudka (90), Michala Týra (80) a Jaroslava Supeka (70). Pred začiatkom snemovania udelená bola Cena Nového života, ktorú v tomto roku získal náš exilový spisovateľ žijúci v Kanade Daniel Pixiades. Cenu zdôvodnila predsedníčka komisie Katarína Pucovská, po čom riaditeľ Slovenského vydavateľského centra z Báčskeho Petrovca Vladimír Valentík oznámil, že práve včera tlačou vyšla najnovšia kniha Daniela Pixiadesa Smery a pobrežia – Eseje iných o mne zostavovateliek Zdenky Valentovej Belićovej a Smiljany Pixiadesovej. Následne sa laureát ceny Daniel Pixiades prihovoril prostredníctvom video snímku.

  • Provinčný weltschmerz a Slovenské národné slávnosti

    Slovenské národné slávnosti 2022 sa blížia a ich organizátori: Obec Báčsky Petrovec, Matica slovenská v Srbsku a Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny oficiálne zverejnili, že sa uskutočnia v druhý víkend v auguste, od 12. 08. do 14. 08. 2022. Annamária Boldocká Grbićová vo svojej knihe Provinčný weltschmerz (SVC Báčsky Petrovec 2021) v poslednej z deviatich esejí (na konci bič plieska) uvažuje o posolstve Slávností nášho slovenského života a slávnosti nášho národného charakteru. Konfrontuje roky 1919, 1990 a 2019 a rozjímajúc nad stým výročím Slovenských národných slávností pýta sa či sme ešte charakteroví a zápalistí, alebo tí, čo nás zapaľovali, už dávno zhoreli!? A konštatuje: Pominuli sa hodnoty a ich autori, postupne sa rozsýpajú reprezentanti, intelektuálna kritická masa, rozsýpa sa nám slovenčina, a spomienky obrazoborecky blednú. Národnosť starne, odchádza mládza. Odchádzajú potenciálni predáci ako odídenci od svojeti, kým hlúčik chamtivo berie, čo sa ešte dá. Pechoriacej sa, hlavne nesebakritickej perepúti nie je treba nič hodnotného, okrem materiálneho a upísať sa medzi neofeudálnu elitu! Stačí za priehršť forsírovania pretenzií a bratríčkovania sa s posluhovačmi politických a finančných štruktúr. Jeho výsosť malosť je u nás „navýsosť" spokojná. Upozorňuje, že "ak myslíš, si nepriateľ" a ľudia, ktorí predstavujú kritickú mienku, žijú v nepriateľskom ovzduší. Predátorsky sami seba ničíme. Škandalizujeme!

  • IV. Slovenské rozprávky z celého sveta

    Tento rok sa do medzinárodnej súťaže v literárnej a výtvarnej tvorbe detí a žiakov pod názvom „Slovenské rozprávky z celého sveta IV" zapojilo spolu 29 škôl a centier z 13 krajín sveta. Téma súťaže bola: Moje najobľúbenejšie jedlo a z napísaných rozprávok ocenených účastníkov vznikla už štvrtá kniha. Súťaž prebiehala v kategórii prózy a poézie nižších a vyšších ročníkov základných škôl, tiež vo výtvarnej tvorbe a do tejto kategórie sa mohli zapojiť aj deti v predškolskom veku. Organizátorom súťaže je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Základná všeobecnovzdelávacia škola v Užhorode, Ukrajina a ISELA. Žiakom zo Srbska ocenenia odovzdali na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Belehrade. „Dvadsiatka ocenených detí si u nás na veľvyslanectve prevzala ocenenia Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v medzinárodnej súťaži „Slovenské rozprávky z celého sveta". Ich víťazné literárne a umelecké práce boli publikované v rovnomennej knižnej publikácii. Pre žiakov I. a II. stupňa základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským (z Báčskeho Petrovca, Hložian, Erdevíku, Aradáča a Pivnice) to bola zároveň príležitosť zoznámiť sa s fungovaním a úlohami veľvyslanectva," – uvádza sa to na facebookovej stránke slovenského zastupiteľského úradu v Srbsku.

  • Oslavy storočnice osamostatnenia SEAVC v Srbsku

    Dejiny osamostatnenej Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku sa začínali písať 27. 06. 1921, teda pred 101 rokmi. Vtedy vznikol slovenský dištrikt v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr to už bola Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v Kráľovstve Juhoslovanskom, potom Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Juhoslávii a v súčasnosti sa menuje Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku. Keďže vlaňajšie oslavy storočnice kvôli pandémii vystali, presunuté boli na tento rok a prebiehali dnes v evanjelickom kostole v Novom Sade za účasti štátnych predstaviteľov a najvyšších cirkevných hodnostárov, ako aj vysokých hostí z krajiny a zahraničia.

  • Slovanský obzor

    Vyšlo prvé číslo druhého ročníka Slovanského obzoru 1/2022, informačného spravodajcu Matice slovenskej z Martina pre slovanský svet a slovenské zahraničie. Ono prináša informačné príspevky zo Srbska, Česka, Chorvátska, Ruska, ale napríklad aj z Veľkej Británie. Na titulnej strane je spoločná snímka z rokovania predstaviteľov Archívu Vojvodiny z Nového Sadu, Matice slovenskej, Ústavu pamäti národa z Bratislavy a poslancov NR SR na Úrade vlády Slovenskej republiky vo februári 2022. Na stranách, ktoré prinášajú prehľad zo slovanského sveta, je text riaditeľa Archívu Vojvodiny Nebojšu Kuzmanovića o jeho aktivitách zameraných na zveľadenie srbsko-slovenských stykov. V rubrike Dejiny, v texte Martina Jarinkoviča sa možno dočítať o slovanskej vzájomnosti vo vzťahoch Slovenskej republiky a Kráľovstva Juhoslávie v rokoch 1939 – 1941. V tomto čísle si pripomínajú významných predstaviteľov Matice slovenskej, erudovaných odborníkov s presahom na slovensko-slovanské vzťahy, ktorí nás navždy opustili v rokoch 2020 a 2021, ale aj storočnicu narodenia Tibora Königa z Báčskeho Petrovca. O ňom a tiež o buste Adolfa Svätopluka Oswalda v Sriemskej Rači píše Katarína Pucovská. Časopis prináša aj informácie o činnosti Matice bunjevskej v Srbsku, so sídlom v Subotici, tiež o ich „šlingeri" ako o bunjevskom písme.

  • Jarné nôty, 26. ročník

    Jarné nôty prvýkrát zazneli pred štvrťstoročím 22. júna 1997. Bola vtedy nedeľa, sviatočný deň a skutočný sviatok hudby. Včera tiež bola nedeľa, sviatočný deň a tiež opravdivý sviatok hudby – Jarné nôty zazneli už 26.-krát. Matičiari petrovského miestneho odboru v čele s Katarínou Melegovou Melichovou sa pred 25 rokmi podujali organizovať festival vedomí, že tento žáner je zanedbaný a naši talentovaní mladí hudobníci odrastajú bez podpory širšieho spoločenstva. Krivdilo sa im, boli zatlačení akoby do kúta a keďže sa nemali kde predstaviť, málokto vedel o ich úspechu. Festival Jarné nôty postupne prerástol v jarný slávnostný zjazd našich mladých interpretov klasických hudobných žánrov, ktorý tentoraz predstavil dvadsiatich mladých hudobníkov. Početnému obecenstvu tak ponúkol možnosť zoznámiť sa na jednom mieste s našimi malými, väčšími, či dorastajúcimi hudobnými talentmi zo všetkých našich slovenských prostredí, ale aj s budúcimi hudobnými odborníkmi, ktorí sa školia, či zdokonaľujú na doktorandských štúdiách vysokých hudobných škôl.

  • 50. FF Tancuj, tancuj...

    Absolútnym víťazom 50. Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj je KOS Jednota Hložany. Jeho mladšia tanečná skupina obsadila prvé miesto v kategórii tancov a pre KOS Jednota Hložany získala Cenu a sošku NRSNM. Kultúrno osvetový spolok Jednota z Hložian je aj zakladateľom Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., najväčšej kultúrnej manifestácii Slovákov mimo územia Slovenskej republiky, ktorá každoročne zhromaždí zo tisíc účinkujúcich. Počas 50 festivalových ročníkov sa na tomto festivale obecenstvu predstavilo vyše 40000 ochotníkov, milovníkov slovenského folklóru a piesne. Na tohtoročnej jubilejnej päťdesiatej festivalovej edícii v kategórii speváckych skupín najúspešnejšia bola Dievčenská spevácka skupina Kreatívneho centra Kovačica a v kategórii orchestrov prvé miesto obsadil SKC P.J. Šafárika z Nového Sadu.

  • U patriarchu SPC

    Veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku J.E. Fedora Rosochu prijal vo štvrtok 16. júna 2022 najvyšší hodnostár Srbskej pravoslávnej cirkvi patriarcha Porfirije, ktorý v predchádzajúci deň prijal aj vysokú delegáciu Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi (SEAVC) v Srbsku vedenú d.p. Jaroslavom Javorníkom, biskupom SEAVC. V oboch prípadoch stretnutie prebiehalo v srdečnom ovzduší a účastníci rozhovorov sa zhodli, že je nanajvýš dôležité, aby sa medzi oboma národmi naďalej pestovali a rozvíjali úprimné priateľské vzťahy. Na oboch stretnutiach sa zúčastnil aj episkop marčanski Sava, vedúci kabinetu srbského patriarchu. Patriarcha v srdečnom a priateľskom rozhovore zdôraznil, že vzťahy medzi Srbskou pravoslávnou cirkvou a Slovenskou evanjelickou cirkvou a.v. sú tradične dobré, čo sa odzrkadľuje v úspešnej spolupráci v mnohých otázkach a sú príkladom toho, ako kresťania majú, bez ohľadu na to, do ktorej cirkvi sa hlásia, v každodenných problémoch a výzvach si byť oporou a navzájom sa podporovať. Uvádza sa to na oficiálnej stránke Srbskej pravoslávnej cirkvi http://www.spc.rs/.

  • Združenie športových rybárov v Kulpíne

    Združenie športových rybárov Zubáč/Smuđ Kulpín má peknú chatku vedľa kanála v Kulpíne. O ňu sa roky starostlivo starajú a postupne ju dobudúvajú. Najprv to bola iba jedna malá chyžka a teraz je vedľa nej aj niekoľko zastrešených terás. Počas letných páľav si tam možno v príjemnom chládku posedieť, pobaviť sa, občas sa aj najesť, zahrať sa s deťmi... Kulpínski rybári venúvajú náležitú pozornosť dorastu a preto pravidelne organizujú súťaže v love rýb pre pionierov. Pre menšie deti tam urobili hojdačky, šmýkačky, tobogány... Pre tých starších ponúkajú možnosť posedenia, šachy, nápoje a niekedy aj vyskúšať sa aj vo varení rybacieho paprikáša. Aj v minulú nedeľu sa tam stretlo 22 tímov, ktoré súťažili vo varení, kým domáci rybári pre hostí chystali smaženú rybu. Nepodstatné kto zvíťazil. Dôležité bolo kamarátenie a relax v prírode.

  • Svetový deň darcov krvi

    14. jún si ako Svetový deň darcov krvi pripomíname od r. 2004. Je vyjadrením vďaky dobrovoľným darcom krvi, ktorí dávajú ľuďom v núdzi ten najväčší dar ... V Báčskopetrovskej obce si tento deň pripomenuli včerajšou malou slávnosťou vo Veľkej sieni obecnej budovy. Pri tej príležitosti boli udelené plakety a ďakovné listy za posledné tri roky dobrovoľného darcovstva krvi, teda od roku 2018. Okrem dobrovoľných darcov, prítomní boli tajomník Červeného kríža Vojvodiny Boško Mitrašinović, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, predsedníčka Červeného kríža Báčsky Petrovec Jarmila Davidović a úradujúca tajomníčka Červeného kríža Báčsky Petrovec Mariana Valtner. Za uplynulé tri roky 18 darcov darovalo krv 5-krát, z toho bolo 9 žien, 35 darcov, ktorí darovali 10-krát, z toho 12 žien, 20 darcov, ktorí darovali 20-krát, z toho 4 ženy, 14 darcov, ktorí darovali 35-krát, 6 darcov, ktorí darovali 50-krát, z toho 1 žena, 7 darcov, ktorí darovali 75-krát, z toho 1 žena a 5 darcov, ktorí darovali 100-krát.

  • Koncepcia štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom v zahraničí

    Presný počet Slovákov žijúcich mimo hraníc materského štátu sa ani nevie, no na základe odhadov, ide o 1,8 milióna osôb. Z toho počtu najviac je v USA a na druhom mieste je Česko. Z okolitých krajín je to Rakúsko a Srbsko a zo zámorských a západoeurópskych je to Kanada, Spojené kráľovstvo, Nemecko... Možno teda povedať, že takmer jedna tretina Slovákov žije v zahraničí a preto tejto téme Slovenská republika venúva náležitú pozornosť. V stredu 8. júna 2022 bola na 83. schôdzi vlády SR schválená nová Koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2022 – 2026. V rovnaký deň v relácii Téma dňa s Petrom Bielikom televízie TA3 hosťoval predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Ján Pilip, ktorý bližšie ozrejmil súčasnú situáciu krajanských komunít v zahraničí, pričom poznamenal, že pred asi tromi desaťročiami mimo Slovenska žilo až 2,5 milióna Slovákov.

  • Čaro višieň v Silbaši

    Po dvojročnej prestávke v Silbaši včera prebiehalo v poradí jedenáste podujatie Čaro višieň. Za podpory silbašského MOMS zorganizovali ho členky Aktívu žien zo Silbaša, ktoré pre návštevníkov pripravili špeciality z višieň a tiež aj kultúrno-umelecký program. V predsieni Domu kultúry Silbašanky a hostky z okolitých dedín, z Petrovca, Hložian, Pivnice, Tovariševa... vystavovali višňové dobroty: kompóty, džemy, marmelády, domáce ovocné šťavy a chutné koláče z višieň. V kultúrno-umeleckom programe, ktorý prebiehal v sále Domu kultúry, vystúpili účastníci zo Silbaša a hostia z Kulpína. Zaspievala domáca ženská spevácka skupina, zatancovali žiaci silbašskej základnej školy a s viacerými choreografiami a spevmi sa predstavil KUS Zvolen z Kulpína. Zarecitovali Silbašanka Jarmila Čobrdová, ktorá s prednesom poézie nedávno postúpila na Vansovej Lomničku, a Miriam Murtínová z Hložian. Na úvod sa prihovorila predsedníčka Aktívu žien Anna Lomenová, zástupca predsedu Obce Báčska Palanka Mita Lačanski a zástupkyňa predsedu Miestneho spoločenstva Silbaš Snežana Grbićová. Podujatie otvoril Janko Havran, člen výkonného výboru NRSNM.

  • IN MEMORIAM: Zuzana Kolárovská

    Zuzana Kolárovská, r. Sľúková, prvá ordinovaná žena farárka v SEAVC v Juhoslávii, resp. Srbsku, sa narodila 19. februára 1945 v Silbaši vo vtedajšej Juhoslávii. Po základnej škole maturovala v roku 1964 na Strednej škole technickej v Novom Sade. Rok pracovala ako stavebná projektantka v Novom Sade. Potom začala štúdium na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte (SEBF) v Bratislave. Za evanjelickú farárku bola ordinovaná v Novom Sade 10. januára 1971. V roku 1970 sa vydala za ThDr. Pavla Kolárovského, evanjelického farára v Bratislave – Rači a profesora vyučujúceho cirkevnú históriu na SEBF. Narodili sa im dvaja synovia: Ondrej a Peter. Jej manžel Pavel zomrel v roku 1994 v Bratislave a Zuzana sa za ním vydala 9. júna 2022, vo veku 77 rokov. Pohrebná rozlúčka bude v utorok 14. júna 2022 v evanjelickom kostole vo Sv. Jure.

  • Generácia maturantov šk. roku 1974/75

    Zápasiť treba. Neujsť nikdy z boja,
    nebáť sa rán, že sa snáď nezahoja.
    A milovať.
    (Ján Smrek)

    Takéto motto si pred 47 rokmi zvolila generácia maturantov školského roku 1974/75 Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, ktorá sa včera stretla na pravidelnom, teraz už každoročnom stretnutí. Zápasia a milujú a vzájomnú úctu a lásku si zachovávajú. Vlaňajšie stretnutie bolo v Hložanoch, predtým v Kulpíne, v Ravnom Sele, Maglići... Po dlhšom období stretnutie sa znova usporiadalo v Petrovci. Na ňom sa zišlo 24 spolužiakov, z celkového počtu 60. V budove gymnázia ich privítala súčasná riaditeľka Jarmila Vrbovská. Na stretnutí sa zúčastnila aj niekdajšia profesorka Mária Boldocká.

  • Sokolom do Belehradu

    Rýchlovlakom Soko (Sokol) cesta z Nového Sadu do Belehradu trvá iba 30 – 35 minút. V tomto mesiaci ešte vždy je cena lístku propagačná – v jednom smere sa zveziete za 400 dinárov. Cestovať ním možno iba do Nového Belehradu alebo na hlavné nádražie v Belehrade. Síce, ono ešte nie je dokončené, ale podzemná časť, kam vlaky prichádzajú, je už vo funkcii. Z Nového Sadu sme štartovali o 9:00 a naše miesta boli na poschodí, takže pohľad bol pekný. Na obrazovke sme sledovali rýchlosť, akou sa vlak pohyboval. Najvyššia bola 200 km/h. V Belehrade sme z vlaku vystupovali o 9:32 h. Odtiaľ sa na štvrťhodinku chôdze nachádza chrám Svätého Savu a podobná vzdialenosť, ibaže v opačnom smere, je aj medzi belehradskou hlavnou stanicou a Múzeom Juhoslávie, kde sa nachádza hrobka Josipa Broza Tita a jeho manželky Jovanky Broz. Ak sa vystúpi v Novom Belehrade, v blízkosti je Veľvyslanectvo Slovenskej republiky – k nemu sa pešo možno dostať tiež za asi 10-15 minút. Lístok na vlak si možno zabezpečiť aj online na portáli železníc Srbska https://www.srbvoz.rs/.

  • Juniors Cup 2022

    O vlaňajšom prvom detskom turnaji vo futbale v Kulpíne sa účastníci veľmi pochvalne zmieňovali a tento druhý turnaj už chvália na plné ústa. „Podarilo sa nám zhromaždiť 350 detí a ukázali sme, že so správnym úmyslom, dobrou organizáciou a vôľou dobrých ľudí môže Kulpín ako malá dedina posúvať hranice. Ukázali sme sa ako viac než dôstojní ambasádori našej obce ," takto zhodnotil tohtoročný turnaj predseda FK Kulpín Nenad Zamfirović, ktorý turnaj vlani založil s úmyslom vzbudiť čo väčší záujem detí o šport. „Nie je nič krajšie, ako keď sa dieťa športovaním rozvíja fyzicky a psychicky. Osobne viem, koľko krásnych a nezabudnuteľných chvíľ som pri športovaní prežil, a to najmä v detstve. Benefity, ktoré samotný šport prináša, sú nemerateľné a preto mám srdce plné a hrdé na všetkých týchto chlapcov, predovšetkým na deti z našej dediny, kde som aj ja vyrastal," povedal Nenad Zamfirović a vyjadril vďaku všetkým účastníkom, dobrým ľuďom a rodičom, ktorí sa podieľali na organizácii, ako aj sponzorom a priateľom klubu. Vlaňajší I. detský turnaj priviedol do Kulpína 12 tímov a asi 200 hráčov , kým na tento druhý turnaj sa už prihlásilo 16 tímov generácie detí 2011 a 14 tímov generácie 2013. Druhý futbalový "Juniors Cup" prebiehal v nedeľu 5. júna 2022 na ihriskách FK Kulpína.

  • Na krídlach piesní 2022

    Druhý ročník detského hudobného festivalu Na krídlach piesní, ktorý prebiehal včera v SVD v Báčskom Petrovci, rozveselil a rozospieval mnohé deti a potešil ich rodičov a divákov. Organizátorom podujatia bol komorný zbor Musica viva a jeho umelecká vedúca Mariena Stankovićová Kriváková,. Festival nebol súťažného rázu a najviac účastníkov bolo z Petrovca, no dôstojne zastúpené boli aj Selenča, Kulpín a Hložany. Vlani na prvom ročníku odznelo 17 piesní a v tomto roku ich už bolo 24. Spestrením festivalu bola skupina Peličky z Ymkárne, s ktorou pracuje Mariena Stankovićová Kriváková a tieto deti vo veku 4 až 10 rokov nielenže na úvod krásne zaspievali Hody (hudba Ľuboslav Majera, text Anna Majerová) lež ako sprievodné vokály v značnej miere skvalitnili prvých desať sklatieb. V druhej festivalovej časti rovnako úspešne spevákov sprevádzala spevácka skupina ZŠ Jána Čajaka z Petrovca a ZŠ Jána Ámosa Komenského z Kulpína.

  • Historický ornament na slovenskej mužskej košeli

    V tomto roku boli združeniu Zlaté remeslá z Báčskeho Petrovca schválené prostriedky na dielňu vyšívania, ktorá už dlhšie prebieha a ktorú podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Projekt pomenovali: Historický ornament na slovenskej mužskej košeli a jeho účastníčky ručne vyšívajú tzv. „predky" na košele. Nositeľkami projektu sú Anna Opavská a Ružena Arňašová z Petrovca a Jasna Đogo a Ljiljana Krstanović z Maglića, nositeľky najvyšších uznaní vo výšivkárstve doma a v zahraničí. Po konzultáciách s Múzeom vojvodinských Slovákov a etnológom Marijanom Pavlovim, ktorý bol spoluautorom knihy a výstavy Predok nainštalovanej v Galérii Zuzky Medveďovej (o tom TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11337-predok-symbol-etnickej-identity-vojvodinskych-slovakov) z vystavených exponátov odpísali vzory „predkov" so starodávnych slovenských košieľ a podľa tých vzorov ručne vyšívajú mužské košele.

  • Ivetin predmaturitný sólistický koncert

    S piesňou odrastala. Jej obľúbenými hračkami boli hudobné nástroje, ktorých v ich dome vždy bolo dosť. Lásku k hudbe jej vštepili otec Samuel Kováč ml. a starý otec Samuel Kováč st., obaja zapísaní do dejín našej vojvodinskej hudobnej tvorby. Aj keď si od mala rada zabrnkala na gitare, predsa najradšej udierala po klávesoch. Tie čierne a biele platničky a ich hudobné nuansy počas rokov dôkladne spoznala a dôverne si s nimi potykala, lebo práve ony vedeli do správnych hudobných tónov pretaviť jej emócie. To potvrdil aj včerajší prvý sólistický koncert. Diela, s ktorými sa mladá klaviristka Iveta Kováčová obecenstvu predstavila, technicky bravúrne zvládla, a virtuóznym predvedením ich dokázala pozmeniť na silný odkaz hudby. Po celý čas hrala presvedčivo, bez zaváhania a kontrastné emócie preniesla aj na prítomných, ktorí sa nechali unášať hudbou a spolu s interpretkou prežívali atmosféru napätia, drámy, vzdoru, ale aj lyrickej nálady, radosti a nehy.

  • Spasovdan v Kulpíne s posvätením zvonov

    Na sviatok Nanebovstúpenia Pána – Spasovdan – včera 20. mája podľa pravoslávneho kalendára, čiže 2. júna 2022 podľa novšieho gregoriánskeho kalendára, v Katedrálnom chráme v Novom Sade predpoludňajšiu svätú liturgiu prisluhoval Jeho Eminencia báčsky biskup Dr. Irinej a Jeho Eminencia episkop moháčsky Damaskin a diakoni báčskeho eparchátu. Keďže je Nanebovstúpenie Pána rovnako aj sviatkom kulpínskeho pravoslávneho chrámu Božieho, čiže cirkevnou „slavou", večerné bohoslužby s posviackou kríža a zvonov tiež mal vykonať pán Irinej. Vzhľadom však na jeho pokročilý vek a náročné predpoludňajšie služby Božie, do Kulpína neprišiel, v jeho mene sa modlil a posvätenie vykonal vladyka Damaskin. Po prečítaní evanjeliového úryvku a po príležitostnom príhovore, nasledoval akt požehnania darov, ktoré priniesol tohtoročný „slavski kum" – krstný otec Ivan Zabunov s rodinou. Na ďalší rok „kumstvo" (kmotrovstvo) v mene svojej rodiny prevzala Ksenija Nakić, ktorej domáci kňaz Zoran Regodić odovzdal časť posväteného „slavského koláča".

  • Peter Páleš-Pokladov

    Bol príslušníkom tej generácie, ktorú vojna zasiahla na prahu najkrajších rokov. Keď v Juhoslávii plamene vojny začínali blčať mal iba 16 rokov. Napriek tomu sa aktívne zapojil do protifašistického hnutia – bol ilegálnym pracovníkom a partizánom. Keď sa v novembri 1944 zakladala XIV. Vojvodinská úderná slovenská brigáda (VUSB), v ktorej bojovalo okolo 7% školákov a študentov, mal 19 rokov a za sebou už aj partizánskych skúseností. Vymenovali ho preto za komisára II. roty III. práporu. Keď však brigádu rozformovali a keďže boje za vyslobodenie ešte prebiehali, zapojil sa do XII. brigády. Pred koncom vojny bol ranený, a z tých rán sa úplne nikdy nezotavil, následky trpel do konca života.

  • Osemdesiatiny Jána Kopčoka-Uču

    Ján Kopčok sa narodil 2. júna 1942 v Báčskom Petrovci. Zakončil I. stupeň Filozofickej fakulty v Novom Sade odbor slovenský jazyk a literatúra a stal sa odborným učiteľom slovenčiny. Celú pracovnú dobu pôsobil v Kulpíne v Základnej škole J. Á. Komenského, kde vyučoval slovenčinu a hudobnú kultúru. Lásku k hudbe a piesni prejavoval nielen nacvičovaním spevu a zborového spevu na škole, ale aj komponovaním tematicky ladených piesní. Najznámejšie a rady počúvané sú piesne Kulpín je malá dedinka, Kulpín bude večne žiť, Spomienky na školu a iné. Bol zakladateľom detskej speváckej súťaže pod názvom Letí, letí pesnička, kde mnohé spevácke talenty pokračovali v speváckej kariére v KUS Zvolen a vystupovali v mnohých programoch doma i v zahraničí. Jeho druhou záľubou boli známe divadelné scénky, ktorých sám bol i autorom a nacvičoval ich nielen v škole ale aj v KUS Zvolen. Bol i autorom početných príležitostných recitálov a jedným zo zakladateľov rádio-amatérskeho klubu v Kulpíne tiež jedným z nosných pilierov kulpínskeho rozhlasu. Blahoželáme!

  • Rodinné múzeum Jančovicovcov

    Ctite si otcov mozole krvavé – tento verš zo Sládkovičovej básne Omladinám si za svoje životné krédo, základnú zásadu, zvolil publicista Ján Jančovic plne vedomý starej múdrosti, že poznať boje generácií o ich existenciu, znamená viacej si vážiť aj to súčasné...A pokiaľ budú uctievané „otcov mozole krvavé", bude možné vyťažiť z tohto poznania všetko dobré, pokrokové, demokratické a revolučné... Treba mať v úcte statočné boje našich praotcov, lebo obete boli veľké, – "uctite, čo tí životom dobyli" – veď bojovali za krajší zajtrajšok, za pokrok. O hlbokej úcte k predkom, ich životu a predmetom, ktoré neraz získavali veľmi tvrdou prácou, svedčí množstvo exponátov v rodinnom múzeu Jána Jančovica v rodičovskom dome v Pôtri, okres Veľký Krtíš na strednom Slovensku. „Ctite si otcov mozole krvavé" je vypísané nad dverami do komory. A o hlbokej poklone predkom a koreňom sa návštevník tohto rodinného múzea uisťuje hneď po vstupe do dvora. Tam sa môže zahľadieť do vody murovanej, rumpálovej studne, nazrieť do „letnej kuchynky, pokochať sa aj na tých deravých, no predsa vzácnych, smaltovaných hrncoch. Počet zhromaždených a nainštalovaných predmetov v celom objekte je približne dve tisíc kusov.

  • Váľanie májov

    Májová zeleň je symbolom sily a dobrého rastu, symbol mladosti, lásky a slobody. Strom, ktorý sa v tejto súvislosti označuje ako "máj", alebo aj ženského rodu "mája" (obyčajne borovica), "májové drevo", "májový strom"... symbolizuje tiež víťazstvo jari nad zimou a v prenesenom zmysle víťazstvo života nad smrťou. Strom – takzvaný „máj", sa najčastejšie stavia v posledný aprílový deň, alebo v poslednú aprílovú noc. Môže sa však stavať aj na Turíce, alebo aj pri iných príležitostiach. Aj keď táto tradícia postupne upáda do zabudnutia, sú ešte prostredia, v ktorých tradíciu stavania májov zachovávajú. Ochotníci SKUS Jednota zo Šídu pred Slovenským domom pravidelne roky stavajú „máj", Petrovčania ho stavajú na viacerých miestach, pred niekoľkými rokmi tradíciu obnovili aj v Kultúrno-umeleckom spolku Vladimíra Mičátka v Kysáči a vlani aj v KUS Zvolen v Kulpíne. Medzi chorvátskymi Slovákmi tieto májové zvyky udržiava Matica slovenská Ilok, ktorá včera usporiadala tradičné podujatie „Váľanie májového dreva".

  • Inštalácie zborových farárov

    Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem, a spievať budem svojmu Bohu dokiaľ tu budem (Žalmy 146:2). Tento verš z knihy Žalmov si zvolili tak Slovenský evanjelický zbor v Laliti pre inštaláciu svojej zborovej farárky Zuzany Poničanovej, rovnako ako Slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor v Selenči pozývajúci na inštaláciu zborového farára Miroslava Poničana. Inštalácia v Laliti bola v sobotu 21. mája 2022 a v Selenči o týždeň neskôr, prebiehala 28. mája 2022. Mladej farárskej manželskej dvojici vyprosujeme hojnosť Božieho požehnania v službe na vinici Pánovej a štedrosť Božích milostí v osobnom živote.

  • Vyznania adresované slovenčine i domovine

    Po dvojročnej prestávke Nové Zámky opäť ožili dielom mladých literárnych talentov ocenených v prestížnej celoštátnej súťaži s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Slávnostný ceremoniál, ktorý sa po dva roky nemohol usporiadať kvôli pandémii kovidu vyústil do dôstojného galaprogramu uzatvárajúceho jubilejný 30. ročník tejto súťaže. Od jej počiatkov nemožno uprieť nemalé zásluhy matičiarom, ktorí stáli pri vzniku súťaže a sú dodnes jej významným hýbateľom.

  • MS o neoprávnených potvrdeniach

    Z Informačného ústredia MS z Martina sme dostali upozornenie, podľa ktorého sa Matice slovenskej so sídlom v Martine netýka kauza neoprávnených potvrdení o národnom povedomí v Srbsku. V liste sa uvádza: Vážené matičiarky a matičiari, drahí priatelia a sympatizanti Matice slovenskej, v médiách ste si v posledných dňoch mohli prečítať o kauze, ako cudzinci neslovenského pôvodu mali získavať neoprávnené potvrdenia o národnom povedomí od Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine v Srbsku, vďaka ktorým sa rýchlejšie mohli dostať k slovenskému občianstvu. Ako inak, slovenské médiá sa zachovali predvídateľne a niektoré priamo obvinili z falšovania dokumentov Maticu slovenskú so sídlom v Martine. Naša Matica slovenská však s touto záležitosťou nemá ani okrajovo nič spoločné. S úctou Informačné ústredie MS.

  • K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

    Ján Husárik sa narodil 27. mája 1942 v Padine a v rodisku zakončil aj základnú školu. Maľovaním sa začal zaoberať roku 1958 a prvú samostatnú výstavu mal o dva roky neskôr v rodnej Padine. Členom Galérie insitného umenia v Kovačici sa stal roku 1968. Bol maliarom svetového mena a jedným z našich najvyššie oceňovaných insitných umelcov, bol laureátom Oskara za umenie a techniku z talianskeho Milána a držiteľom Radu Francúzskej republiky za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu... Ján Husárik zomrel pred piatimi rokmi 28. januára 2017.

  • Nedožité 130 narodeniny maršala Tita

    Narodeniny Josipa Broza Tita sme spolu s Dňom mladosti takmer tri desaťročia oslavovali 25. mája. Narodil sa však 7. mája 1892 v Kumrovci a zomrel 4. mája 1980 v Ľubľane, teda tri dni pred svojimi 88. narodeninami. Súdruh Tito bol v rokoch 1953-80 prezidentom Juhoslávie. Štyridsaťdva rokov po Titovej smrti a 32 rokov po krvavom stroskotaní „Titovej Juhoslávie", spomienky na neho sú stále živé a dokonca akoby v týchto rokoch pretrvávajúcej krízy a úpadku morálnych hodnôt ožívali a silneli. Jeho hrobku za 30 rokov navštívilo vyše 20 miliónov ľudí, čo sa počtom vyrovnáva úhrnnej populácii niekdajšej takzvanej Veľkej Juhoslávie a aj po 42 rokoch od maršalovej smrti sa do Domu kvetov v Belehrade, kde už vedľa neho leží aj manželka Jovanka Broz, prichádzajú pokloniť húfy ľudí. V tom dave aj dnes bolo cítiť oduševnenie a vďaku za „Titovu politiku".

  • Deťom zahraničných Slovákov 5-dňova výučba zadarmo

    V Bratislave sa ponúka výborná príležitosť pre deti zahraničných Slovákov. Pri návšteve Slovenska môžu stráviť čas so svojimi rovesníkmi pri vyučovaní aj zábavnom programe na základnej škole na Vrútockej 58. Toto špeciálne vyučovanie môže trvať 1 až 5 dní a je poskytované zadarmo. Deti sa počas neho zdokonalia v slovenčine, spoznajú lepšie Slovensko a jeho hlavné mesto a získajú dôležité kamarátske kontakty na Slovensku. ZŠ Vrútocká je súčasťou pilotného projektu, počet zapojených škôl sa v budúcnosti zvýši.

  • Dni Petrovca

    Pred dvomi desaťročiami – v roku 2002 – Báčsky Petrovec získal svoj deň. Za sviatok dediny zvolený bol 25. máj podľa historického dátumu, keď 25. mája 1747 podpísaná bola zmluva s vrchnosťou o trvalom osídlení Futockého panstva, ktorá Slovákom prisťahovaným v roku 1745 do Petrovca, určovala tak práva ako aj povinnosti. Slávnostná akadémia pri príležitosti Dní Petrovca s príležitostným programom pod názvom Prameň minulosti nevysychá, prebiehala v piatok 20. mája vo Veľkej sieni Zhromaždenia Báčskopetrovskej obce. Prítomných privítal predseda Rady Miestneho spoločenstva Petrovec Ján Lačok a odzneli aj pozdravné príhovory. Zo zahraničných hostí osláv sa zúčastnili predstaviteľky zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Srbsku a delegácie z Babušnice, Nadlaku, Martina a Košíc. V programe vystúpili: mužská spevácka skupina, Andrea Stanivuková a Simona Sýkorová, všetci za hudobného sprievodu Zdenka Makovníka a program moderovali Martina Benková, Andrea Stanivuková a Tatiana Filipovićová.

  • Cena Ondreja Štefanka a medzinárodná konferencia v Nadlaku

    V predvečer Medzinárodnej konferencie v rumunskom Nadlaku, ktorá v tomto roku mala tému Osobnosť dolnozemských Slovákov v literatúre a umení, vo štvrtok 19. mája 2022 na centrálnom sídle DZSČR bola odovzdaná Cena Ondreja Štefanka, ktorú udeľuje Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku so sídlom Nadlaku v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí. Jej tohtoročnými laureátmi sa stali: Pavel Bujtár z Rumunska, za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúre tvorenej v slovenskom zahraničnom svete, Alžbeta Hollerová Račková z Maďarska, za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete a Martin Prebudila zo Srbska, za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúre tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. Uvádza sa to na facebookovej stránke Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

  • Petrovské pohľady 2022

    V poradí 14. výstava Združenia petrovských výtvarných umelcov usporiadaná ku Dňu Petrovca Petrovské pohľady 2022 zhromaždila 26 výtvarníkov z viacerých prostredí: Báčskeho Petrovca, Hložian, Kulpína, Magića, Pivnice, Selenče, Nového Sadu, Rumenky a zo zahraničia. Na nej vystavujú výtvarní nadšenci, amatéri a insitní maliari, akademickí maliari a výtvarní pedagógovia, ktorí vo svojom výtvarnom prístupe používajú rôzne výtvarné techniky: od olejomalieb, malieb akrylovými farbami, akvarelov, kombinácií techník až po digitálnu kresbu, kresbu ceruzkou, maľbu kávou, alebo pyrografiu. Na úvod včerajšej vernisáže prítomných privítala Mária Struhárová, predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov, hudobný bod patril pianistke Simone Anđelićovej a svoju báseň Nikde a všade prečítala Alexandra Muhová, maturantka petrovského gymnázia. Výstavu otvoril predseda Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec Ján Lačok. Včera otvorenú výstavu si záujemcovia budú môcť obzrieť v miestnostiach Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec do 20. júna 2022.

  • Koncert Komorného zboru Musica viva

    Komorný zbor Musica viva počas 22 rokov pôsobenia spevom ozvláštnil mnohé naše podujatia, pričom veľa dával a málo žiadal. Potvrdil nám, že bezpochyby mal a má svoje plné opodstatnenie v mozaike kultúrneho života vojvodinských Slovákov. Jeho zakladateľka, dirigentka a umelecká vedúca Mariena Stankovićová Kriváková vynakladala a stále vynakladá veľké úsilie na afirmácii zboru a zborového spevu a tiež podpore mladých spevákov a hudobníkov. Robí to v záujme nás všetkých – aby kultúra hudobného prednesu neupádala, ale sa dvíhala stále o priečku vyššie. Včerajší koncert a plná slávnostná sieň gymnázia Jána Kollára, kde prebiehal koncert Komorného zboru Musica viva a hostí potvrdili, že nám na kvalite hudby stále záleží. Na úvod večierka odznela pieseň Petrovská skladateľa Ondreja Maglovského v predvedení členiek zboru Musica viva, za klavírneho sprievodu Vladimíra Kováča. Koncertom sa začal oficiálny program tohtoročných Dní Petrovca, ktoré pokračujú aj dnes a potrvajú do nedele.

  • Úspech petrovských filatelistov

    Na Národnej filatelistickej výstave TimFilEx / CANIS 2022 v rumunskom Temešvári sa zúčastnili aj členovia Spolku filatelistov Báčskeho Petrovca Emil Čeman, Ondrej Zahorec a Rastislav Spevak. Celkovo sa zúčastnilo 140 účastníkov z 9 krajín. „Zúčastnili sme sa v kategórii Jednorámových exponátov. Chybou organizátorov bol Emil, hoci mládežník, preradený do kategórie dospelých. Napriek všetkému dosiahol výborný výsledok a s výstavou Krásne zvuky spevavých vtákov získal Pozlátenú medailu. Rastislav Spevák získal tiež Pozlátenú medailu za výstavu Protektorát Česko a Morava. Ondrej Záhorec sa predstavil dvomi exponátmi. Za zbierku Generála Milana Rastislava Štefánika získal Veľkú striebornú medailu a za zbierku Medzinárodný výbor Červeného kríža získal Striebornú medailu," uviedol podpredseda spolku Rastislav Spevák.

  • IN MEMORIAM – Michal Hrušík

    Slovenský diplomat Michal Hrušík sa utopil pri utorkovom splave rieky Una na hraniciach Bosny a Hercegoviny s Chorvátskom v oblasti vodopádov Štrbački buk. Informuje o tom veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku na sociálnej sieti Facebook a bosniansky denník Dnevni avaz. „S veľkým zármutkom sme prijali správu, že včera nás tragicky navždy opustil náš kolega a kamarát Michal Hrušík, ktorý počas svojho pôsobenia v Belehrade zanechal výraznú, jedinečnú a nezmazateľnú stopu. Osudným sa mu stal Balkán, jeho veľká láska, inšpirácia a vášeň, ktorý poznal tak, ako málokto a to nielen po odbornej stránke, ale vďaka svojím častým výletom objavil všetky zákutia prírodnej a kultúrnej rozmanitosti," napísalo slovenské veľvyslanectvo v Srbsku.

  • Galéria insitného umenia ocenená medailou ÚSŽZ

    Pod názvom Kovačica 220-ročná si v dňoch 14. – 15. mája 2022 domáci Kovačičania a ich hostia pripomenuli historický dátum 15. mája v roku 1802, keď si Slováci, ktorí sa po povodniach v Bardáni a nezhodách so zemepánom v Ečke založili novú obec na kovačickej pustatine. Slováci, ktorí sa dostali do Kovačice sekundárnou, resp. terciálnou migráciou, pochádzajú z Novohradskej, Peštianskej a Nitrianskej stolice, niekoľko rodín zo Zvolenskej stolice, zo Zadunajska, z Békéšskej stolice. Potomkovia týchto prisťahovalcov si aj po vyše dvoch storočiach odlúčenia a rôznych historických výzvach zachovali rodnú slovenčinu a slovenské tradície, a tak sa na ich počesť v tento víkend konal rad veľkolepých podujatí. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Ján Pilip sa zúčastnil Slávnostnej akadémie, ktorá sa konala v kovačickom Dome kultúry a pri príležitosti 220. výročia založenia Kovačice a 70. výročia prvej spoločnej výstavy kovačických insitných maliarov udelil Medailu ÚSŽZ Galérii insitného umenia v Kovačici. Píše Milina Sklabinski na portáli ÚSŽZ.

  • Páchnuca bizarná kráska

    Diablov jazyk, voodoo ľalia, leopardia palma, hadia palma, zmijovec... všetky uvedené pomenovania akoby strašili a všetky patria kvetine Amorphophallus rivieri, konjac, alebo konjaku, konnyaku zemiak, či sloní jam. Steblo sa totiž podobá zmiji, alebo aj leoparda a podivné mená pre túto podivnú exotickú rastlinu sú iste inšpirované aj jej odpudzujúcim pachom. Pre človeka je to jedna z najviac zapáchajúcich rastlín, no niektorému hmyzu veľmi lákavo vonia. Podivná kráska pochádzajúca z tropickej džungle juhovýchodnej Ázie práve keď je najkrajšia, keď sa roztvorí jej veľký kvet, pri nej človek takmer nemôže obstáť. V čase kvitnutia táto kvetina totiž páchne ako zdochlina v pokročilom štádiu rozkladu. Taká páchnuca bizarná nádhera rozvinula včera u Dušana Plachtinského v Kulpíne. Pred deviatimi rokmi bol rovnaký zmijovec atrakciou na Departmáne biológie a ekológie Prírodno-matematickej fakulty v Novom Sade. Zamestnanci boli na neho právom hrdí, keďže je táto kvetina u nás zriedkavosťou a ešte väčšou zriedkavosťou je kvitnúca rastlina, keďže kvitne raz za 7-15 rokov. Dušan Plachtinský na jej kvet čakal 8 rokov. Hľuzu si zabezpečil v roku 2014 a už z nej má aj dve ďalšie mladé hľuzy, o ktoré sa roky bude musieť starať, rastliny budú postupne rásť, no pri dobrej starostlivosti rozkvitnúť môžu najskôr o sedem rokov.

  • Noc múzeí a galérií 2022 v Petrovci

    "Po dvoch pandemických rokoch sa konečne uskutočňuje 18. ročník obľúbenej celoeurópskej Noci múzeí a galérií 2022," povedala na úvod včerajšej série podujatí v Báčskom Petrovci Daniela Marková, ktorá v mene riaditeľky Múzea vojvodinských Slovákov Anny Séčovej Pintírovej pozdravila prítomných v Galérii Zuzky Medveďovej na výstave Jubilanti: Škulec – Agarský – Ďurovka (60+60+50) s profesorom Rakidžićom. Po otvorení uvedenej kolektívnej výstavy našich troch tohtoročných jubilantov, akademických maliarov Rastislava Škulca z Begeču, Jána Agarského zo Starej Pazovy a Michala Ďurovku z Kysáča, ktorí boli žiakmi profesora Rakidžića, vo foyer Slovenského vojvodinského divadla (SVD) otvorili samostatnú výstavu koláží Daniely Markovej a v pokračovaní v sieni SVD odznel koncert belehradskej skupiny Vroom. Noc múzeí pokračovala aj 15.mája 2022 a v SVD na Malej scéne vystúpilo Národné divadlo Sombor, Akadémia umenia Nový Sad, Kultúrne stredisko Pančevo, ktoré predviedlo predlohu Ivana Viripajeva Kyslík v réžii Milje Mazarak.

  • Moja jedinečná Kovačica

    Na asi 15 štvorcových metroch až 19 insitných umelcov z Kovačice a Padiny znázornilo príchod Slovákov na tieto končiny v roku 1802. Tak na plátne vznikla dedina, na začiatku ktorej sa vzpína kostol z roku 1803, vedľa neho rozpoznateľný objekt – Galéria z roku 1955, vôkol ktorých sa zhromažďujú Kovačičania. Ústredným motívom na maľbe je svadba, mladomanželia vychádzajúci z kostola, ktorých vyprevádza kňaz, tu je aj starý svat, mladé ženy, družičky... Na obraze si svoj kútik našli aj krstiny, modlitby, žatva, pestré slovenské kroje. Podobný megaobraz pomenovaný Osídľovanie Slovákov vo Vojvodine vznikol pred 26 rokmi a darovaný bol Veľvyslanectvu Slovenskej republiky. Nový obraz znázorňujúci osídľovanie Kovačice Slovákmi, maliari – členovia Galérie insitného umenia venovali 220-ročnej Kovačici. Oslavy sa začali včera, keď prebiehal Deň Základnej školy mladých pokolení a v Galérii Babka Kovačica otvorili výstavu BIBIANA v 220-ročnej Kovačici a dnes sa program osláv naplno rozbehol. Veľkoplošný obraz Moja jedinečná Kovačica dnes slávnostne predstavila riaditeľka Galérie insitného umenia z Kovačice Anna Žolnajová Barcová.

  • Šafárik - prvý riaditeľ novosadského gymnázia

    Pavel Jozef Šafárik sa narodil 13. mája 1795 v malej slovenskej dedinke Kobeliarovo a do Nového Sadu prišiel ako 24-ročný na pozvanie srbského metropolitu, kulpínskeho rodáka Stefana Stratimirovića, ktorý ho čoskoro po príchode do Nového Sadu vymenoval za riaditeľa gymnázia. V Novom Sade si Šafárik založil rodinu, roku 1822 sa oženil s 19 ročnou Júliou Ambrózyovou z drobnej slovenskej zemianskej rodiny z Veľkej Kikindy s ktorou mal päť detí. Pomerne rýchlo sa začlenil do tunajšej spoločnosti a spriatelil sa s významnými osobnosťami, vrátane Vuka Karadžića. Srbom, tiež tunajším Slovákom, zanechal mnoho, avšak nebolo mu odplatené rovnakou mierou. Nový Sad, kde pôsobil v období rokov 1819–1833, predsa zachováva akú-takú spomienku na tohto velikána. V centre Nového Sadu je jeho menom nazvaná ulica a na nádvorí známeho novosadského Zmajovho gymnázia, ako aj v kulpínskom parku, stojí Šafárikova busta a ďalšiu jeho bustu vlastní aj KUS Šafárik Dobanovce. Okrem dobanovského spolku, Šafárikovo meno nesie aj novosadský slovenský kultúrno-umelecký spolok.

  • Janko Čmelík

    Pred 80 rokmi 12. mája 1942 v Sriemskej Mitrovici popravili Janka Čmelíka. Súdili mu na jar v tom istom roku a predtým ho trýznili najsurovejšími spôsobmi, aby prezradil mená svojich spolubojovníkov. No on nič neprezradil. Nezriekol sa ani komunistických ideí a ani v ukrutných bolestiach neklesol duchom. Odsúdili ho na smrť zastrelením a na popravisko ho niesli na nosidlách. Nevládneho a takmer na smrť umučeného popravili ho 12. mája 1942. O rok neskôr, ako jeden z prvých piatich Vojvodinčanov, bol vyhlásený za národného hrdinu Juhoslávie.

  • Pohybom ku zdraviu...

    Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 1 zo 4 dospelých a až 3 zo 4 mladých ľudí vo veku 11 až 17 rokov nie sú dostatočne fyzicky aktívni. Takéto štatistiky, varujú odborníci, nás vedú hlbšie do pandémie obezity, no zároveň zvyšujú počet ľudí trpiacich chronickými neprenosnými chorobami. Fyzická aktivita je niečo, čomu by sme záväzne mali venovať aspoň 30 minút každý deň – odporúča Svetová zdravotnícka organizácia. Prečo? Lebo pohyb priaznivo pôsobí na všetky telesné systémy - zvyšuje pružnosť a výkonnosť srdcovocievneho a dýchacieho systému, metabolizmu, prispieva k rozvoju kostry a svalstva, zlepšuje svalovú silu i ohybnosť kĺbov, znižuje hladinu cukru a tukov, zvyšuje imunitu, predlžuje mladosť a odďaľuje starobu. Pohyb spôsobuje prekrvenie mozgu, lepšiu vnímavosť a zlepšenie pamäte, psychickú vyrovnanosť, emočnú stabilitu a optimizmus. Dostatok pohybu znižuje agresivitu, hnev, strach... Skúste si denne dopriať pohyb vo forme akejkoľvek fyzickej aktivity. Odmení sa vám zato nielen vaše telo, ale aj vaše psychické zdravie.

  • Teta Imreková

    V tieto májové dni si celá Európa a možno povedať, že aj celý svet pripomína 77. výročie porážky fašizmu a ukončenia II. svetovej vojny. Dnešný deň 9. máj oslavujeme ako Deň víťazstva nad fašizmom. V II. svetovej vojny uhasli mnohé životy. Teta Imreková bola bojovnícka matka, ktorá v II. sv. vojne stratila dvoch synov. Jej svet sa zrútil, a aj manžel čoskoro umrel. Pochovala ho spolu so synmi na petrovskom partizánskom cintoríne. Stratu svojich synov teta Imreková nahrádzala materinskou láskou k iným chlapcom v Žiackom internáte v Petrovci i v politicko-verejnej činnosti v obci. Syn Michal, narodený roku 1925 v Pivnici, zahynul 13. apríla 1945 v Josipovci a syn Jaroslav, narodený tiež v Pivnici, žiak petrovského gymnázia, roku 1927, o tri týždne neskoršie, 2. mája 1945 v Podravskom Kloštari. Obaja bratia odišli do boja z Petrovca 11. 11. 1944. Básnik Pavel Mučaji vzdal hold tete Imrekovej v básnickej zbierke Moja Itaka.

  • Lana absolútna víťazka husľovej súťaže v Česku

    Minulý týždeň v Ústí nad Orlicí v Českej republike hostili 64. ročník súťaže Kociánske husle. Po dlhých troch rokoch, keď sa súťaž musela zaobísť bez slávnostného zahájenia, opäť oduševnila so všetkou parádou – s hudobným sprievodom bubeníckeho súboru Co-Bo drums. Tento rok navyše husľovému sviatku prialo aj počasie, a tak sa prvýkrát od jubilejného 60. ročníka začínalo pred Základnou umeleckou školou Jaroslava Kociana. V štyroch súťažných kategóriách sa tento rok zúčastnilo 40 mladých huslistov z 13 krajín sveta. Víťazkou súťaže sa stala Lana Zorjan zo Srbska. Okrem 7-člennej odbornej poroty zloženej z významných hudobných osobností na čele s Pavlom Šporclom, výkony súťažiacich hodnotila súbežne aj detská porota, v ktorej zasadli žiaci a študenti. V rozhodnutí udeliť Lane titul absolútneho víťaza sa zhodli tak členovia odbornej poroty ako aj tej detskej. Našej Lane Zorjanovej z Nového Sadu najsrdečnejšie blahoželáme!

  • Chmeľ a kraft pivovary

    Po rokoch sa chmeľ pomaly znova vracia na naše polia. Vo Vojvodine pred štyrmi rokmi iniciovali program revitalizácie chmeliarstva a s tým cieľom pokrajinská vláda začala s podporou výstavby nových chmeľníc. Prvé výsledky boli skromnejšie a chmeľom bolo vysadených iba 8 ha plôch. No, tí čo sa odvážili zainvestovať, zrejme neľutujú, keďže plochy vysadené chmeľom rozširujú. Jedným z tých úspešných pestovateľov je aj diplomovaný ekonóm Igor Ďuriš z Báčskeho Petrovca, ktorý je aj srbským rekorderóm - súkromníkom v pestovaní chmeľu. Prvú chmeľnicu založil pred piatimi rokmi, v roku 2017, v roku 2019 ju rozšíril a v tomto roku sú už stĺpy postavené aj na ďalšiu časť. Rozhodol sa pre americkú odrodu eureka. Malé „craft" pivovary, ktorých rozvoj v posledných rokoch stúpa a ktoré vyrábajú zdravé prírodné eko pivo, potrebujú stále viac domáceho chmeľu. Tie miny pivovary sú čoraz populárnejšie a vlani ich v Srbsku bolo už 55.

  • Hlboké a Hurban

    Za hrubými stenami pamätnej fary v Hlbokom, kde v súčasnosti pôsobí Juraj Šefčík, sa návštevník odrazu ocitne v slávnej minulosti. O nej svedčia obrazy na stenách a všade vôkol rozmiestnené staré knihy a vzácne predmety. Táto nádherná národná pamiatka vybudovaná pred takmer dvomi storočiami (1833 – 1836), vnímavému a dobre načúvajúcemu poslucháčovi vyrozpráva mnohé rozprávky. Odrazu ožijú rozhovory Hurbana, Štúra a Hodžu o kodifikácii slovenského spisovného jazyka, vynárajú sa dialógy o spolupráci s bratmi Srbmi, začnú sa skloňovať mestá Belehrad, Nový Sad a najmä Stará Pazova... Jozef Miloslav Hurban v tej hlbockej fare, ktorá mu bola 45 rokov domovom a pôsobiskom, spomína na svojho dobrého kamaráta a svojho slovanského brata zo školských rokov v Bratislave Svetozara Miletića, podľa ktorého pomenoval aj svojho najstaršieho syna Svetozára Hurbana Vajanského (1847–1916). Hovorí o Starej Pazove, kam odišiel za farára jeho druhý syn Vladimír, narodený 5. mája 1850... So svojou manželkou, prvou slovenskou profesionálnou herečkou Aničkou Jurkovičovou sa rozprávajú aj o ich najmladšom synovi Bohuslavovi (1862–1889), ktorého tiež poslali na výchovu a školenie do srbského prostredia, do Novosadského srbského gymnázia.

  • Spomienka na Tita a Štefánika

    4. mája sa klaniame dvom významným osobnostiam, dvom politikom svetového formátu, dvom štátnikom, dvom vojenským hodnostárom a bojovníkom, ktorí významne ovplyvnili život Slovákov v Srbsku, dvom velikánom, ktorým sa životná púť skončila 4. mája. V dnešný deň pred 103 rokmi tragicky zahynul generál Milan Rastislav Štefánik a v tento deň pred 42 rokmi zomrel maršal Josip Broz Tito. Obaja štátnici si zaslúžili najvyššiu vojenskú hodnosť, obaja písali nové dejiny, obaja bojovali za slobodu svojho národa, obaja spájali bratské národy do jedného celku, obom záležalo na slovanstve a obaja si zaslúžili veľký rešpekt aj v zahraničí. Obom môžeme byť vďační, že sme dodnes tou „zelenou vetvou", ktorej v miazge pulzuje slovenská krv. Jazyk a národnostnú identitu si Slováci v Juhoslávii, resp. Srbsku dodnes zachovali iste aj vďaka Titovi, ktorý sa 35 rokov zasadzoval za rovnoprávnosť medzi národmi a národnosťami v Juhoslávii a Štefánikovi patrí veľká vďaka, že máme v Petrovci najstaršie slovenské gymnázium mimo hraníc Slovenska a tretie najstaršie gymnázium v Srbsku.

  • Slovenský hovorca v maďarskom parlamente

    Slováci v Maďarsku v minulosti boli tvrdo asimilovaní, prečo sa ich počet v Maďarsku neustále výrazne znižoval. V súčasnosti je situácia úplne iná – všetkým menšinám v tejto našej susednej krajine sa zvýhodňuje postavenie. Je to tým, že Maďarsko zaviedlo unikátny systém menšinových samospráv a umožnilo im mať v maďarskom Národnom zhromaždení v Budapešti svojich hovorcov. Keďže pred mesiacom v Maďarsku prebiehali parlamentné voľby, paralelne s nimi si aj menšiny volili svojich predstaviteľov do maďarského parlamentu. Druhýkrát za sebou dôveru slovenských voličov získal Anton Paulik (1963, Békéscsaba), ktorý bol hovorcom aj v období 2018—2022. Včera 2. mája 2022 po ustanovujúcej schôdzi nového zloženia Národného zhromaždenia zložili sľub pred predsedom parlamentu Lászlóm Kövérom zástupcovia národností, medzi nimi slovenský hovorca Anton Paulik. Všetci tak urobili vo svojom materinskom jazyku. Udalosť sa konala v Gobelínovej sieni budovy Parlamentu v prítomnosti predsedov celoštátnych národnostných samospráv. Píšu Ľudové noviny a oslovma.hu.

  • Evanjelický kostol z 15. storočia

    Navštívili sme región Novohradu, ktorý je kolískou sťahovania Slovákov na Dolnú zem. Odtiaľ odchádzali naši predkovia za chlebom a slobodou na územie dnešného Maďarska, Rumunska a Srbska. O tom hodne písal publicista Ján Jančovic, okrem iného aj TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/3184-novohrad-koliskou-sahovania-slovakov-na-dolnu-zem. Ján Jančovic pochádza z Pôtra a z tejto malebnej obce s asi 800 obyvateľmi odchádzal pred takmer 240 rokmi aj farár Matej Baráni, ktorý zohral významnú úlohu pri osádzaní prvých Slovákov v Banáte, pochádzajúcich prevažne z Novohradu. Matej Baráni do Pôtra prišiel 6. júna 1768, kde potom úspešne pôsobil plných šestnásť rokov. Za jeho účinkovania sa uskutočnila najrozsiahlejšia úprava a modernizácia kostola a zakúpilo sa aj nové zariadenie. Roku 1783 odišiel na odporučenie superintendenta Jána Čerňanského do Banátu (Ban.Komlóš a Bardán), kde sa stal nielen prvým evanjelickým farárom na tomto území, ale aj organizátorom príchodu prvých slovenských evanjelikov do týchto dolnozemských končín. Dnes je kostol, o ktorého rekonštrukciu sa Matej Baráni postaral pred svojím odchodom do Banátu, v štátnom zozname kultúrnych pamiatok.

  • Niekde v máji

    „Som tulák, čo blúdi svetom citov.
    T. j. pri žene a víne
    a pri mandolíne
    zhrievam sa zápalom lásky,
    i vášňou divou, divokou..."

    Vyznával sa tak Juraj Mučaji, starší brat známeho básnika Pavla Mučajiho. Mal v srdci všetky dúhy a dušu prehorúcu...Veď, všetko čo stačil napísať vzniklo v kvete mladosti – osud mu doprial iba 26 rokov života. V II. sv. vojne podľahol tífusovej horúčke v zajatí na Ukrajine. O máji, mesiaci lásky, písal aj jeho o desať rokov mladší brat Pavel Mučaji.

  • Ozvena z Vranova nad Topľou

    Včera v selenčskom Dome kultúry prebiehal Výchovný koncert, na ktorom vystúpil Mládežnícky a dievčenský spevácky zbor Ozvena z Vranova nad Topľou zo Slovenskej republiky a tiež aj Orchestrík ZŠ Jána Kollára, Komorný zbor Zvony a Spevokol Ozvena zo Selenče ako aj Komorný zbor Nádeje z Pivnice a členky spevokolu z Lalite. Hostia zo Slovenska dnes pokračovali v turné a krásnym spevom sa dnes predstavili v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. V hodinovom programe vystúpil Mládežnícky spevácky zbor Ozvena a tiež Dievčenský zbor a Spevácky zbor starších chlapcov. Zbory pôsobia pri súkromnej základnej umeleckej škole z Vranova nad Topľou, ktorej zriaďovateľkou a dirigentkou je Vilma Krauspeová. Okrem nej zborom dirigoval tiež Juraj Libera.

  • Kovačickej insite podpora Pôtra

    V obci Pôtor na Slovensku, v obradnej sieni Obecného úradu, sa v dňoch 28. – 29. apríla 2022 uskutočnil Okrúhly stôl: Slovenské insitné umenie v Srbsku, ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva slovenského a srbského národa. Skadiaľ pochádzajú predkovia 63. maliarov Slovenského insitného umenia v Srbsku. Za okrúhlym stolom sedeli historici, etnológovia, diplomati (honorárni konzuli), vedci, zakladatelia a redaktori mienkotvorných internetových portálov zo Srbska a Maďarska, odborníci kultúry a osvety, majitelia kovačickej galérie, časť mladších insitných maliarov, predstavitelia obce Kovačica.... Po tridsaťročných skúsenostiach, úspechoch a dokumentácii, kovačická insita kandiduje do zápisu na listinu UNESCO, ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva a Pôtor im na tej ceste podal nápomocnú ruku. „Spoluprácu s obcou Kovačica som začal registrovať pri sedemstom výročí našej obce od prvej písomnej zmienky. Bola tu veľká delegácia občanov z Dolnej zeme, ktorým predkovia pochádzajú aj z našej obce. Postupne prichádzali rôzne oficiálne i súkromné návštevy," – zdôraznil starosta obce Pôtor Miroslav Činčura, ktorý spolu s publicistom Jánom Jančovicom, pôvodom z Pôtra, zorganizovali toto medzinárodné dvojdňové podujatie, na ktorom sa prihovárali predstavitelia zo Slovenska, Srbska a Maďarska.

  • Pavel Hajko v Martine

    Slovenské národné múzeum v Martine a Galéria Babka Kovačica v stredu 27. apríla 2022 v priestoroch Etnografického múzea v Martine usporiadali vernisáž diel kovačického insitného maliara Pavla Hajka, ktorý v tomto roku oslavuje životnú sedemdesiatku a 50 rokov tvorby. Na otvaraní sa prihovoril riaditeľ múzea Radovan Sýkora, honorárny konzul Srbskej republiky so sídlom v Martine Mojmír Vrlík a Vuk Radulović, poradca podpredsedníčky vlády a ministerky kultúry Srbska Maji Gojkovićovej, ktorý výstavu aj otvoril. Prítomným a organizátorom sa poďakoval autor Pavel Hajko.

  • Jubilantka prof. Dr Jarmila Hodoličová

    Univerzitná profesorka na dôchodku, literárna kritička a historička prof. Dr. Jarmila Hodoličová sa dnes dožíva významného jubilea 70 rokov. „Vy všetci ste pre nás krásnym dôkazom, že stojí za to prekonať ťažkosti tohto povolania, ktoré prináša ovocie pre celú spoločnosť. Patrí Vám preto veľká vďačnosť zo strany Vašich žiakov a študentov, ich rodičov, ako aj zo strany zriaďovateľov škôl i samotného štátu," tieto povzbudivé slová boli v roku 2017 adresované oceneným Veľkou medailou sv. Gorazda, medzi ktorými bola aj Jarmila Hodoličová. Medailu sv. Gorazda udeľuje minister školstva Slovenskej republiky významným pedagógom a osobnostiam z oblasti školstva a ide o najvyššie rezortné oceňovanie, ktoré sa každoročne udeľuje pri príležitosti Dňa učiteľov. O dva roky neskôr, v roku 2019 v Nadlaku, Jarmila Hodoličová stála na čestnom mieste medzi laureátmi Ceny Ondreja Štefanka. Prvé ocenenie získala za celoživotný prínos k rozvoju slovenského národného školstva v Srbsku a Cenu Ondreja Štefanka jej udelili za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete. Jarmilu Hodoličovú na ocenenie navrhli kolegovia z Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, Katedry slovenského jazyka a literatúry.

  • Jubilantka Jarmila Cinkotská

    Pred osemdesiat rokmi 26. apríla 1942 v Petrovci sa narodila Jarmila Cinkotská. Jej rodičia Katarína Cinkotská rodená Hlaváčová a Michal Cinkotský boli profesormi na petrovskom gymnáziu, otec bol neskôr aj riaditeľom ústavu. Obaja rodičia nastúpili do práce v Petrovci v roku 1938, matka vyučovala srbčinu, slovenčinu, dejepis, ruštinu, nemčinu a francúzštinu a otec matematiku a fyziku. Dcéra Jarmila sa im narodila v čase, keď zúrila II. sv. vojna. Po vojne, v roku 1949, sedemročné dievčatko zostáva sirotou, – matka umrela. Otec sa čoskoro druhýkrát oženil a v roku 1951 bol tiež druhýkrát vymenovaný za riaditeľa gymnázia a učiteľskej školy (predtým bol riaditeľom ústavu od 31. júla 1948 do 26. augusta 1949). Na tomto mieste pôsobil až do svojho predčasného skonu 28. decembra 1962. Jarmila vtedy už mala dvadsať rokov a končila I. stupeň Filozofickej fakulty v Novom Sade. Študovala tiež na Vyššej hudobnej škole v Sarajeve. Za sebou mala aj úspešnú hudobnú kariéru – v Novosadskom rozhlase začala spievať ešte v roku 1959, keď mala 17 rokov.

  • Jubilantka RNDr. Olga Fejdiová, Cs

    V mojom rodnom Petrovci som žila len prvých 7 mesiacov svojho života. Ale ako s obľubou vravievam, pri tých dramatických okolnostiach odchodu na Slovensko mi zabudli „vybrať korene", teda môj vzťah k Petrovcu je veľmi hlboký, – hovorí RNDr. Olga Fejdiová, Cs., narodená v dnešný deň pred 80 rokmi, 25. apríla 1942 v starootcovskom dome, v ktorom dnes sídlia petrovskí hasiči. Zostala teda zakorenená v Petrovci a ku svojim koreňom sa každoročne vracia. Počas Slovenských národných slávností nevynechá takmer žiaden program. Nasáva každú chvíľu, akoby nasávala životodarný vzduch do pľúc. Pozrie si všetky programy, vypočuje prednášky, prihovorí sa na matičnom zhromaždení, zúčastní sa na stretnutiach, posedí s priateľmi, pomodlí sa v nedeľu v kostole... Poďakuje za život... A ten jej od samého začiatku diktoval bojovať. Takmer zahynula, skôr ako sa narodila. Jej tehotnej matke hrozila totiž likvidácia. No, osud jej predsa dožičil...V roku jej narodenia už zúrila 2. svetová vojna, Báčka bola okupovaná Maďarmi, ktorí krutými represáliami na civilnom obyvateľstve naháňali ľuďom strach do špiku kostí. Oľgin starý otec Juraj Fejdi sa nesmel vzoprieť ani mobilizačnému nariadeniu, ktorým jeho syna Pavla odviedli do maďarskej armády. Poslali ho najprv na krátky výcvik neďaleko Budapešti a potom mal ísť na východný front bojovať po boku hitlerovskej armády. Podaril sa mu však útek a už v októbri 1942 bol v Bratislave. Čoskoro prišla za ním aj jeho manželka Viera so 7-mesačnou Oľgou v náručí.

  • Memoriál Sašu Zavaroša

    Včera v Maglići prebiehal volejbalový turnaj Memoriál Aleksandra Sašu Zavaroša, ktorý sa pôvodne mal hrať v Kulpíne, avšak na poslednú chvíľu ho z dôvodu „vyššej sily" presunuli z Kulpína do Magliću. Kulpínsky prvoligový celok riešil situáciu vďaka kolegiálnej pomoci VK Maglić, ktorý im pomohol usporiadať turnaj v ich školskej hale. Na turnaji sa zúčastnili celky súťažiace v Superlige a v Prvej lige Srbska, dva z Nového Sadu: VK Vojvodina II a VK Nový Sad a VK Futog a VK Kulpín. V prvom zápase VK Vojvodina porazila miestneho rivala VK Nový Sad výsledkom 2:0. Druhý zápas vyhrali Futožania, ktorí porazili VK Kulpín výsledkom 2:0. V zápase o tretie miesto Kulpínčania porazili volejbalistov Nového Sadu 2:0 a víťazom turnaja sa stal celok VK Vojvodina, ktorý premohol VK Futog 2:1.

  • 50 rokov Basketbalového klubu Slávia Kovačica

    Aj v Kovačici v šesťdesiatych rokoch 20. storočia tak ako v mnohých prostrediach vtedajšej Juhoslávie základným športom bol futbal. Chlapci vo voľnom čase hrávali futbal na ulici, pasienkoch okolo dediny a snívali, že si raz oblečú tričko svojich futbalových idolov, ktorí hrávali vo FK Slávia. S menšou popularitou, ale nie menším úspechom, v tom čase Kovačicu predstavovali i hádzanári a kolkári, ktorí vystupovali pod menom Partizán. Píše Pavel Jonáš v dvojjazyčnej srbsko-slovenskej brožúrke vydanej pri príležitosti polstoročia pôsobenia kovačického basketbalového klubu Slávia Kovačica . Ďalej uvádza, že to boli časy, keď sa v Kovačici organizovali veľkolepé športové manifestácie s veľkým počtom účastníkov a vždy pred plnými tribúnami. Organizované boli perfektne nacvičené zlety, športové stretnutia mladých z obce a z iných slovenských prostredí, ktoré vrcholili v lete počas prázdnin študentov a stredoškolákov. Oslavy Kovačický október boli vždy bohaté na športové udalosti. Na školskom dvore v roku 1961 dobrovoľnou prácou začala výstavba športového polygónu Mladosť. Upravené bolo basketbalové, hádzanárske a volejbalové ihrisko, dráha pre beh a priestor na skok do výšky a do diaľky. Miestne spoločenstvo Kovačica si v sobotu 23. apríla 2022 pripomenulo jubileum 50 rokov Basketbalového klubu Slávia Kovačica priateľským zápasom a otvorením výstavy.

  • Pravoslávne Veľké trojdnie

    Pravoslávni kresťania, ktorí sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vstúpili v pondelok do Strastného týždňa, počas ktorého si pripomínajú utrpenie, smrť a pochovanie Isusa Christa. Včerajším dňom sa začalo Veľké trojdnie. Zelený štvrtok je prvý z troch dní, ktoré v kalendári Srbskej pravoslávnej cirkvi (SPC) majú prívlastok „veľký": Veliki četvrtak – Veliko bdenije (Veľký štvrtok – Veľké bdenie), Veliki petak – Raspeće Hristovo (Veľký piatok – Ukrižovanie Kristovo) a Velika subota (Biela sobota). Po nich bude nasledovať sviatok vzkrsnutia nového života. Sviatok životného začiatku, radosti, energie, žehnania a nádeje... Sviatok nad sviatkami. Symbol viery v krajší zajtrajšok. Veľkonočná nedeľa je v pravoslávnych kalendároch označená ako Vaskrsenje Gospoda Isusa Hrista – Vaskrs (Vzkriesenie Pána Ježiša Krista – Vzkrs, resp. Veľká noc).

  • Dr. Juraj Struhárik – v službách ľudu

    Biskup SEAVC v Juhoslávii ThDr. Juraj Struhárik veriacich poznal podľa mene a kázal vždy spamäti. Patril medzi osobnosti, ktoré sa v značnej miere pričinili tak o duchovný, ako aj kultúrny rast slovenskej národnosti v bývalej Juhoslávii a Vojvodine. Okrem zásluh v duchovnom a cirkevnom živote juhoslovanských a vojvodinských Slovákov, Juraj Struhárik bol i významným kultúrnym pracovníkom a národovcom. Všade kde pôsobil aktívne sa zapájal do verejného života. Ešte ako gymnazista bol pri zakladaní Kultúrno-umeleckého spolku P.J. Šafárika v Novom Sade a neskôr bol aj predsedom Spravujúceho výboru a tajomníkom tohto dnes už vyše 100-ročného spolku. V roku 1932 stál pri zakladaní Matice slovenskej v Juhoslávii a po II. sv. vojne sa stal aj jedným z jej podpredsedov. Bol prvý externý lektor, hlásateľ a prekladateľ v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, keď sa rozhlasový program začínal vysielať v roku 1949. Počas úradovania biskupa Juraja Struhárika vybudované bolo Evanjelické ústredie v Novom Sade, v ktorom je odvtedy i sídlo Biskupského úradu SEAVC v Juhoslávii, resp. v Srbsku.

  • Anotácia Kovačického kalendára 2022

    píše prof.Dr. Miroslav Vitéz

    Každé dielo, ktoré osvetľuje, objasňuje, prehlbuje naše poznania kultúry života, tvorivej činnosti, hmotných a duchovných hodnôt príslušníkov našej národnosti - treba osobitne uvítať. A medzi také diela nepochybne patrí aj kniha pod názvom Kovačický kalendár 2022 redaktora Pavla Matúcha, ktorú vydalo Memoriálne stredisko doktora Janka Bulíka v Kovačici s jeho zakladateľom Pavlom Balážom.

  • V Pôtri o kovačickej insite

    „Vyrástli z novohradských koreňov, rozvinuli sa v Banáte, dedičstvo predkov zachovávajú"

    V obci Pôtor na Slovensku sa v dňoch 28. – 29. apríl 2022 uskutoční Okrúhly stôl: Slovenské insitné umenie v Srbsku ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva. Slovenské kovačické insitné umenie z tvorby 63 maliarov patriacich ku Galérii BABKA (majiteľa a zakladateľa Galérie Babka a Nadácie Babka Pavla Babku) je dlho známe výstavami na troch kontinentoch, konkrétne v 29. metropolách. Ale najčastejšie výstavy kovačických insitných maliarov sa konajú na Slovensku. Po tridsaťročných skúsenostiach, úspechoch a dokumentácii, kovačická insita v cykle roku 2022-2023 kandiduje do zápisu listiny UNESCO, ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva.

  • Veľká noc 2022

    Združenie vinárov a vinohradníkov z Kulpína aj v tomto roku usporiadalo vydarené podujatie Veľká noc v Kulpíne 2022. Okrem tradičného oceňovania vín a klobás a verejnej degustácie oceňovaných vzoriek, hlavným cieľom manifestácie je ukázať, aké vína sa vyrábajú, zhromaždiť ľudí, cítiť sa v Kulpíne príjemne a trochu spopularizovať výrobu dobrého vína - povedal Michal Dovičin, predseda kulpínskych vinohradníkov. Tohtoročné, v poradí 14. podujatie, spestril bohatý kultúrno-umelecký program a návštevníci mali možnosť oboznámiť sa s veľkonočnými zvykmi a obzrieť si kraslice, ktoré vymaľovali členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov. Ich prvú veľkonočnú výstavu omaľovaných drevených vajec slávnostne otvorili v Petrovci v Kvetnú nedeľu (možno si ku obzrieť v Turistickej organizácii Obce Báčsky Petrovec do konca apríla) a časť tej krásy výtvarníci priniesli aj do Kulpína.

  • Sviatky jari

    Veľkonočný, či Veľký, alebo aj Tichý týždeň sa začína na Kvetnú nedeľu, ktorá je zároveň poslednou, šiestou pôstnou nedeľou. Kvetná nedeľa, kde si kľúče podela? Dala som ich dala...
    ... svätému Ďurovi, aby pole odomykal, aby rástla tráva, tráva zelená, vyše kolená...

  • K storočnici narodenia Tibora Königa

    Tibor König sa narodil pred 100 rokmi v Petrovci a tragicky zahynul pred 69 rokmi 19. apríla 1953. Tibor-Michal König sa narodil 5. júna 1922 v Petrovci, v rodisku zakončil ľudovú školu, na petrovskom gymnáziu maturoval v školskom roku 1939/40. Keď vojna začínala študoval medicínu na Belehradskej univerzite. Počas okupácie mravne a hmotne podporoval národnooslobodzovacie hnutie, ale už vo februári roku 1942 ho okupanti zatkli a odviedli do zlopovestnej navosadskej »Armie«, odkiaľ ho, neskoršie, prepustili, ale bol stále pod dozorom. V septembri roku 1943 ho odviedli do koncentračného tábora do Poľska, ale začiatkom októbra roku 1944 sa mu podarilo prestúpiť k Červenej armáde. Po II. sv. vojne sa vrátil do oslobodeného Petrovca a od roku 1947 vyučoval dejepis a občiansku výchovu na gymnáziu v Petrovci, kde pôsobil do svojej tragickej smrti 19. apríla 1953. Pochovaný je na petrovskom cintoríne a do jeho hrobky neskôr pribudla jeho manželka Zuzana Königová (1927 – 2011) a najnovšie do hrobky uložili aj urnu s popolom ich dcéry Jarmily Königovej (1950 – 2020).

  • Koštovka vín a klobás v Kulpíne

    Dve odborné komisie ohodnotili včera vzorky 47 bielych vín, 19 červených, 11 ružových, ako aj 53 klobás. Ich verejná degustácia sa bude konať vo Veľkonočnú nedeľu 17. 04. 2022 v Poľovníckom dome v Kulpíne, po udeľovaní medailí, ktoré sa začne o 17:00. Na podujatie Veľká noc v Kulpíne a verejnú degustáciu oceňovaných vzoriek vín a klobás povoláva Spolok vinárov a vinohradníkov z Kulpína.

  • Rok odkazu štúrovcov – vedecká konferencia a Matičná esej

    Matica slovenská (MS) z Martina vyhlásila tento rok za Rok odkazu štúrovcov. Matičiari upozorňujú, že v roku 2022 uplynie presne 200 rokov od narodenia viacerých významných štúrovcov, sú medzi nimi Ján Francisci, Janko Kráľ, Ján Rotarides, Ján Kalinčiak a ďalší. „Pre Maticu slovenskú však nemajú význam len ako národní buditelia, ale mnohí z nich boli úplne prvými matičiarmi. Samotný Ján Francisci bol nielen kľúčovou postavou štúrovského hnutia, ale aj vzniku Matice slovenskej v roku 1863, v ktorej bol doživotným čestným podpredsedom," zdôrazňuje predseda MS Marián Gešper. Viaceré tohtoročné podujatia sa preto nesú práve v znamení štúrovského odkazu. V Martine 8. – 9. septembra 2022 usporiadajú vedeckú konferenciu ODKAZ ŠTÚROVSKEJ GENERÁCIE a tiež celoštátna súťaž „Matičná esej" je ladená k roku odkazu štúrovcov. Prihlášky na konferenciu je potrebné zaslať do 15. mája a eseje na súťaž možno poslať do 30. mája 2022.

  • Dankovej Nitrianske štvorce

    Učiteľka a autorka známej dolnozemskej KUCHÁRKY Ľudmila Danková, rod. Starke sa narodila roku 1924 v Petrovci vo farárskej rodine. Jej otec Samuel Starke (narodený r.1888 v Mošovciach), žil a pôsobil v Petrovci v období 1913 – 1957, bol i biskupom SEAVC a predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii a v rokoch 1920— 1925 i zostavovateľom kalendára. Ľudmila teda odrastala v zámožnej rodine, v ktorej sa kultúra pestovala, zbožnosť chránila a správna výchova a pracovitosť vyzdvihovali. Tradícia sa dodržiavala a v tradičnej rodine dievčatám je miesto aj v kuchyni. No podporoval sa aj pokrok a tak sa mladá dievčina usmernila aj na školenie. Vyškolila sa za učiteľku, pracovala na petrovskej základnej škole, no vždy ju akosi lákala aj kuchyňa. Popri zamestnaní sa teda venovala aj kuchárstvu a bola dokonca aj známou petrovskou tortárkou. Rada skúšala nielen tradičné, ale aj nové jedlá a všetky recepty si značila do písanky. Po rokoch z toho vznikla Kuchárka, ktorej prvé vydanie vyšlo v roku 1957, kde zhrnula základné dolnozemské recepty do jednej, prehľadnej kuchárskej knihy.

  • Veľká noc v Kulpíne 2022

    V poradí 14. podujatie Spolku kulpínskych vinárov a vinohradníkov Veľká noc v Kulpíne, po dvojročnej prestávke sa v tomto roku uskutoční v ustálenom termíne, teda vo Veľkonočnú nedeľu. Včera 10. apríla 2022 v Kvetnú nedeľu v Loveckom dome v Kulpíne prijímali vzorky vín a domácich klobás na oceňovanie. V Zelený štvrtok odborné komisie budú hodnotiť kvalitu prijatých vzoriek a vo Veľkonočnú nedeľu 17. apríla 2022 v Loveckom dome v Kulpíne bude slávnostné odovzdávanie ocenení a verejná koštovka vín a klobás.

  • Kvetná nedeľa – Palmarum

    Ježiš Kristus v Kvetnú nedeľu vstupuje do Jeruzalema. Volajú mu na slávu Hosana! Vystielajú mu cestu palmovými ratolesťami. A už o pár dní ho odsúdia ako zločinca a ukrižujú. Na Kvetnú nedeľu bohoslužby v evanjelických kostoloch sa začínajú predspevom: „Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Kvetná nedeľa tak ukazuje, v akej tesnej blízkosti stoja dve také odlišné zvolania: Hosana! a Ukrižuj! „To Hosana Kvetnej nedele nám je vždy také sympatické, povzbudzujúce a povznášajúce. V niektorých našich cirkevných zboroch, najmä v staropazovskom, sa zachovala tradícia, že deti aj dnes vítajú Pána Ježiša ako vchádza do Jeruzalema, tým že sa oblečú do slávnostných krojov a prídu aj do chrámu Božieho a vypočujú si príbeh Kvetnej nedele. Sú to takzvané paničky. Len žiaľ, že toto vítanie, tam niekedy v Jeruzaleme, bolo krátke a rýchlo zamrelo," uviedol Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský vo svojej dnešnej úvahe v duchovnej relácii Pohľady k výšinám Novosadského rozhlasu.

  • Katarína Karlečíková

    Kovačická insitná maliarka Katarína Karlečíková sa narodila 9. apríla 1937. Začala chodiť do osemročnej školy v Kovačici, ale ukončila ju externe v Belehrade. Tiež v Belehrade ukončila aj strednú ekonomickú školu. Keď mala pätnásť rokov, chodievala na hodiny maľovania Martinovi Jonášovi. Tri roky navštevovala Centrum pre výtvarné vzdelávanie v Šumatovačkej ulici na Vračare (Belehrad). V Kovačici pracovala ako účtovníčka. S manželom Pavlom má dcéru Ľudmilu. Maľuje život na dedine, práce (žatva, lámačka, okopávanie kukurice a pod.), oslavy a veselice, tanečníkov. Pre jej obrazy je typické to, že je úzadie na jej obrazoch často jednofarebné, hlavne červené, alebo modré. Namaľovala približne 400 obrazov. Po prvýkrát vystavovala v rámci podujatia Kovačický október, v roku 1957. Prvú samostatnú výstavu mala v roku 1969 v Kovačici. V roku 1981 sa stala členkou Galérie insitného umenia v Kovačici.

  • Ultramaratónec Michal Šuľa prekonáva vlastné rekordy

    V minulú nedeľu 3. apríla 2022 sa v Bratislave konal 17. ročník ČSOB maratónu, kde náš ultramaratónec Michal Šuľa, Padinčan žijúci na Slovensku, dosiahol nový fantastický výsledok 2:40:32, umiestnil sa tak na treťom mieste a prekonal svoj doterajší rekord. Prvé miesta v súťaži mužov a žien získali pretekári z Ukrajiny: Taras Ivanyuta a Julia Tarasov. Druhý v maratónskej súťaži bol Gabriel Švajda a tretí Michal Šuľa, ktorý súťažil za klub Lesky´s Runners. Tento bratislavský maratón Šuľa zabehol len ako prípravu na 6-hodinový maratón v Poľsku, ktorý ho čaká o dva týždne, 23. apríla. Pripomeňme, že pred mesiacom získal zlatú medailu v Slavonskom Brode, kde sa konal 5. ročník Polojska ultra, otvorený šampionát Chorvátska v ultramaratóne na 100 km. V konkurencii viac ako 300 bežcov zo šiestich európskych krajín, šampiónom pretekov sa stal náš ultramaratónec 48-ročný Michal Šuľa, člen AK „Dinamo" z Pančeva. „Banátski Mihalić" 100-kilometrový úsek zvládol za 6 hodín 57 minút, na cieľ dobehol až 23 minút skôr než druhoumiestnený a ním dosiahol nový štátny rekordu Srbska. Týmto výsledkom sa dostal aj na prvé miesto vo svetovom rebríčku najlepších bežcov na 100 km pre rok 2022.

  • Krajanská recepcia na Veľvyslanectve SR

    Veľvyslanec SR v Srbsku J.E. Fedor Rosocha s manželkou Janou Rosochovou a zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Belehrade zorganizovali pre tunajšiu slovenskú komunitu prvú krajanskú recepciu. Fedor Rosocha je už takmer dva roky veľvyslancom Slovenskej republiky v Belehrade, no keďže situácia s koronavírusom nedovolila zhromažďovanie väčšieho počtu osôb, iba teraz sa oficiálne predstavil zastupiteľom slovenských inštitúcií, spolkov, organizácií, ako aj významným jednotlivcom krajanskej komunity v Srbsku. S mnohými kultúrnymi a spoločenskými činiteľmi nášho slovenského spoločenstva sa napriek tomu už skôr stretol, oboznámil sa s ich činnosťou a sledoval diania v našej národnostnej menšine. Veľvyslanec Rosocha sa na včerajšej recepcii prihovoril slovami: „Dovoľte aby som v mojom mene a v mene svojej manželky a v mene celého kolektívu zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v prvom rade vás oficiálne privítal na dnešnej krajanskej recepcie. V máji budú dva roky kedy som odovzdával poverovacie listiny prezidentovi Srbskej republiky." Poznamenal pán veľvyslanec a dodal, že jedným z najdôležitejších bodov pre neho je krajanská agenda.

  • Solidarita a vzájomná podpora

    I napriek obmedzením možnostiam hmotnej podpory krajanov sa Matica slovenská snaží plniť všetky požiadavky, ktoré jej krajania počas roka pravidelne adresujú. Primárne pristupuje k plneniu požiadaviek prijatých na zasadaní jej najvyššieho poradného orgánu pre krajanskú problematiku – Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri MS. Dnes ju tvorí 17 zástupov z desiatich krajín sveta (Čierna Hora, Česko, Francúzsko, Chorvátsko, Kanada, Maďarsko, Rumunsko, Poľsko, Švédsko, Ukrajina). Tieto organizácie spoločne vyslovili návrh, či by Matica slovenská mohla zabezpečiť pre krajanskú mládež nahrávky slovenských ľudových piesní a rozprávok.

  • Zdenkovi Medveďovi Malého princa

    Posledných devätnásť rokov kreativitu mladých umelcov v oblasti drámy, hudby, výtvarného a úžitkového umenia finančne podporuje Nadácia Malý princ, ktorú založili Alexandra Vegezzi Boškov a Antonio Vegezzi, pričom každý rok udeľujú študentom tri ceny. Jedným z laureátov v školskom roku 2021/22 je Petrovčan Zdenko Ivan Medveď, master svetelného dizajnu z Katedry dramatických umení. Pre študentov Akadémie umení je ocenenie Nadácie Malý princ veľkým povzbudením a stimulom k samostatnému rozvoju kariéry a vstupu na umelecký trh. Cena je peňažná v hodnote 1 500 eur v dinároch a odovzdaná bola na dnešnej slávnosti v Kultúrnej stanici „Svilara" v Novom Sade.

  • Keď nás bolí cudzí bôľ...

    „Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života." (Kniha prísloví 4, 23)

    O človeku, ktorý voči blížnym nič necíti, hovoríme že je bezcitný a že má tvrdé srdce. Nemá sa z čoho radovať. Je to človek, do ktorého nepreniká už nič. Jeho myseľ je vzdorovitá, jeho vnútro pyšné, jeho srdce tvrdé. Také srdce nemôže byť uzdravujúcim žriedlom života, lebo z neho vyviera kalná voda a nie číra, žblnkotavá, liečivá. Cvičme preto naše empatické cítenie a strážme si svoje srdcia. Láska a radosť majú uzdravujúcu moc. Humanitárny bazár v Kulpíne, ktorý prebiehal včera popoludní, ešte raz potvrdil, že sú medzi nami ľudia, ktorých srdcia nie sú zatvrdilé, ktorí sa vedia tešiť zo šťastia iných a ktorých bolí cudzí bôľ. Anne Molnárovej z Hložian, ktorá súrne potrebuje liečbu v Turecku, sa zozbieralo 48.200,00. Predajný bazár zorganizovali Anna Horvátová a Nataša Zimanová v spolupráci so Spolkom žien z Kulpína.

  • Kraslice a jarná výzdoba v Nadlaku

    Počas tohto víkendu, 2. a 3. apríla 2022, v rumunskom Nadlaku prebiehala 11. Medzinárodná výstava kraslíc a jarných výzdob. V duchu veľkonočných sviatkov a vítania jari Miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov z Nadlaku, za podpory Kultúrno-vedeckej spoločnosti Ivana Krasku a Spoločnosti pre edukáciu a kultúru v Nadlaku, už roky v predveľkonočnom období organizuje toto krásne podujatie. Aj v tomto roku sa na ňom stretli Slováci z viacerých krajín a ani tentokrát nevystali účastníci z našich vojvodinských slovenských prostredí. Iniciátorkou podujatia bola v roku 2008 Anička Dováľová. V tomto roku organizátor usporiadal tiež dielňu pre deti.

  • DIDA 2022

    Vernisáž troch výstav: plagátov vystupujúcich predstavení, fotografií DIDA dáva divy a obrazov Zachované od zabudnutia Anny Babiakovej, predstavovala úvodnú časť 27. ročníka Festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA v Pivnici. Z jednej strany trúchlivá spomienka na Jozefa Chrčeka a Jána Kmeťka – dva „divy", ktoré mohutneli spolu s týmto festivalom a ktorým sa vlani pretrhla životná púť, v strede osem plagátov súťažiacich predstavení a na druhej strane úplne inak rezonoval priestor, kde boli pestré, výšivkami pospletané obrazy učiteľky výtvarnej kultúry Anny Babiakovej, roky pôsobiacej v pivnickej základnej škole. V druhej časti prvého festivalového dňa, ktorá už prebiehala na javisku, Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM, otvorila festival a herci zo Šuňavy, zo Slovenskej republiky, s predstavením Ženský zákon Jozefa Gregora Tajovského aj oficiálne naštartovali tohtoročný festival.

  • V čele kulpínskych vinárov zostáva Michal Dovičin

    Po dvojročnej prestávke dnes na rybárskej chate v Kulpíne svoje výročné a volebné zhromaždenie usporiadalo Združenie vinárov a vinohradníkov z Kulpína. Prítomných členov spolku a hostí privítal predseda Michal Dovičin. Súvahu činnosti za obdobie rokov 2019, 2020 a 2021 podal tajomník kulpínskych vinárov Radoslav Kolarski. Finančnú správu za uplynulé obdobie a finančný plán na tento rok vypracoval nový pokladník Miroslav Zima a z nej vyplýva, že spolok aj počas pandémie hospodáril veľmi dobre. Vo volebnej časti schôdze jednohlasne na ďalšie mandátne obdobie zvolili doterajšieho predsedu kulpínskych vinárov Michala Dovičina. Výkonná rada zostala v doterajšom zložení, iba namiesto Michala Miškára, ktorý sa vzdal mandátu, do jej radov ako nový člen pribudol mladý kulpínsky vinohradník Vlastislav Chalupka. Do Dozornej rady pribudli Gustáv Petráš a Daniela Plachtinská, ktorá sa zároveň poďakovala za pomoc členom združenia, ktorý jej pomáhali pri výsadbe nového vinohradu. Branislav Plachtinský navrhol do plánu zaradiť aspoň jeden spoločný výlet členov združenia.

  • Dievča, ktoré prežilo Osvienčim

    Bola jednou z väzenkýň v Osvienčime, v nacistickej "továrni na smrť", a jednou z tých málopočetných, ktorí sa z toho pekla na zemi – koncentračného tábora Auschwitz-Birkenaua, dostali von. Boriška Valfish, Židovka, ktorá sa narodila v Kulpíne 4. februára 1932, bola vystrašeným 12-ročným dievčaťom, keď v roku 1944 nechápavo stála s rodičmi pred doktorom Mengelem. On ich rozdelil, pre ňu určil smer vpravo, kým jej rodičom ukázal smer doľava, ktorý končil v plynových komorách. Dievča nechápalo, čo sa deje, prečo sem prišlo a nemohlo pochopiť ani to, čo mu hovoria. Nevedelo, že sa s rodičmi v tej chvíli navždy lúčilo. Nestačili si povedať ani len zbohom, a matke nebolo dovolené ani naposledy zovrieť dcérku v náručí. Vtedy sa dvaja naši spoluobčania, Kulpínčania, manželský pár Izidor Valfish a Eva Valfish, rodená Kohn, stali obeťami nenávisti, aj keď sa ničím neprevinili, životy im boli násilne uhasené pre židovský pôvod. Ich dcéra Boriška Juríková rod. Valfish sa nedávno, pred Vianocami, po 76 rokoch 17. decembra 2021 pobrala za rodičmi.

  • Naduváre

    Chýrečná kulpínska kuchárka, ktorá v minulosti, v šesťdesiatych, sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia varievala na svadbách, teta Anna Koruniaková pre svoju rodinu rada vyprážala "naduváre". Čo je to za špecialitu prezradila novinárom Ľudového kalendára na rok 1988.

  • Odovzdané automobily domu zdravia v Petrovci

    V utorok 29. marca 2022 so začiatkom o 12.00 hodine na nádvorí domu zdravia v Báčskom Petrovci Obec Báčsky Petrovec odovzdala dva automobily značky FIAT PANDA Zdravotníckej ustanovizni Dom zdravia Báčsky Petrovec.

  • Dotácie ÚSŽZ 2022

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým žiadateľom o dotácie na rok 2022 konečné výsledky – protokoly schválených a zamietnutých žiadostí o dotácie na rok 2022, ktoré boli schválené dňa 25.03.2022. Schválených je úhrne 767 žiadostí v celkovej hodnote 1,772.148,60 €. Najvyššia schválená suma je 250.000 €, ktorú získal Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku na 1. etapu rekonštrukcie budovy Slovenského multifunkčného centra v Nadlaku. Keď ide o Srbsko Obec Kovačica získala 100.000 € na III. fázu rekonštrukcie domu kultúry v Padine a 30.000 € je schválených aj na rekonštrukciu a modernizáciu divadelnej sály Domu kultúry 3. októbra v Kovačici.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články