V dnešný deň 25. októbra 1941 Vojenský súd maďarského kráľovského vojska odsúdil organizátorov a účastníkov pálenia konôp v okolí Petrovca na smrť obesením. Jedným z odsúdených bol aj Branislav Mokić (1918 – 1941), syn srbského učiteľa v Silbaši a matky Eleny, dcéry evanjelického farára Viliama Seberíniho. Mal vtedy 23 rokov, chcel žiť v slobodnej krajine, dokončiť štúdium práva, zamestnať sa a požiadať o ruku Annu Benkovú. Ich láska sa zrodila v mrchavých časoch, keď sa nesmelo a ani nechcelo nahlas ani len zasmiať a niežeby nahlas lásku vyznávať. Nikdy jej to teda neprezradil, no zdôveril sa s tým svojej sestre a matke vo svojom poslednom liste. Písal, keď mu už šibenice viseli nad hlavou: "Drahá sestrička a mama, ja musím zomrieť ako hrdina v boji za spravodlivú vec socializmu. Moja obeť nie je zbytočná, určite príde to, čo musí prísť. V toto buď, moja sestra, presvedčená... Povedz Anne Benkovej, že som ju miloval, a vo svojej duši som si myslel, že ak sa budem ženiť, požiadam ju o to, pretože sme boli rovnako vzdelaní, rovnako chudobní, rovnakí proletári. Bola by to žena, ktorá by mi nedohovárala, čo robím pre ľud, a nikdy som jej to nespomenul..."