Archív
Filter
  • Petrovčan na európskych majstrovstvách

    V chorvátskom Osijeku v týchto dňoch prebieha Európsky šampionát v športovej streľbe EUROPEAN SHOOTING CHAMPIONSHIP OSIJEK. Súťaží sa vo viacerých disciplínach a zároveň s ME prebieha ešte aj kvalifikácia na účasť na Letných olympijských hrách v Tokiu. Okrem seniorov, v Osijeku súťažia aj juniori a juniorky. Medzi nimi je aj mladý športovec z Báčskeho Petrovca, junior Zoroslav Brtka, ktorý súťažil v olympijskej disciplíne trap, čiže v streľba do hlinených terčov. Zoroslav Brtka je už tri roky reprezentantom Srbska v strelectve a toto mu je druhá účasť na európskom šampionáte.

  • IN MEMORIAM: Pavel Pálik

    Pavel Pálik, novinár z Kysáča, nás opustil v 74. roku života, po ťažkej chorobe a predsa nečakane. Nedožil sa prezentácie knihy „Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 — 2020", ktorú vydala Matica slovenská v Srbsku MOMS Kysáč a ktorá vyšla tlačou pred mesiacom, pod ktorú sa podpísal ako zostavovateľ. Pavel Pálik bol roky športový kronikár futbalových udalostí v Kysáči a v ostatných slovenských dedinách, ako i početných matičných turnajov v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Belehrade. Prispieval do redakcií: Rádia Kysáč, Hlas ľudu, Dnevnik, TV Petrovec, Novosadský rozhlas, TV Vojvodina, Petrovský rozhlas...

  • Hložianska nová kuchárka

    „Milé kuchárky, veríme, že vás potešíme s novým receptárom tradičných jedál. Je to vlastne súhrn receptov z troch kuchárok, ktoré sme vydali v predchádzajúcih rokoch. Recepty sú zapísané po slovensky a po srbsky. Je to receptár tradičných varených, pražených a pečených jedál a koláčov. Jedál, ktoré sa kedysi často pripravovali v slovenských domácnostiach v Hložanoch a v iných slovenských osadách," uvádza sa v predslove novej kuchárskej knihy Spolku žien Slovenka z Hložian. Kniha vyšla pod titulom Kuchárka/Kuvar a jej prezentáciu usporiadali včera v hložianskom Dome kultúry. Predsedníčka hložianskych žien Viera Miškovicová na úvod ozrejmila, že sa na tento spôsob snažia starodávne recepty vytrhnúť zo zabudnutia. Zdôraznila tiež, že zdravé potraviny pripravené na tradičný spôsob sú prvým krokom pri zachovaní zdravia členov domácnosti.

  • Úvaha o mesiaci máji

    Lúčime sa s májom. Je to azda najkrajší mesiac roka. Celá príroda sa prebúdza k životu. Všetko kvitne, príroda ukazuje svoju krásu a nádheru. Záhrady a lúky sú posiate všetkými farbami, čo je bezpochyby nádherná pastva pre naše oči. Krása prírody má svoje čaro. Na rozkvitnutých stromoch poletujú včely, ktoré svojou usilovnosťou prinášajú úžitok nielen pre seba, ale hlavne pre nás. Bez nich by život na našej planéte snáď ani nemohol existovať. Všetko žije novým životom Spev vtákov nám spríjemňuje každodenný život, ktorý sa snažíme prežiť podľa svojich predstáv.

  • Kovačica, originálna dedina

    Na originalitu Kovačice poukazujú v seriáli Originály Maja Martinovićová a Vladan Jočić, ktorí v produkcii Mediapont natočili zaujímavú reportáž o dvoch dedinách. V prvej časti filmu priblížili krásy azurového pobrežia a odviedli diváka na virtuálny zájazd do Francúzska a krásnej starobylej dedinky Èze neďaleko Nice a v druhej časti reportáže ponúkli návštevu Kovačice. Rozprávku o tejto našej dedine insity avizujú slovami: „Ak vám predchádzajúca rozprávka vyrazila dych, nasledujúca vám vyčarí úsmev na tvári..." Kovačický príbeh začínajú v generálnom sídle UNESCO, na oslave svetového dňa materinského jazyka, kde majiteľ Galérie Babka Pavel Babka pred kompletným diplomatickým zborom hovorí o tom, ako sloboda v spolunažívaní v multikultúrnej Kovačici splodila slobodu v umení: „Kovačica možno niečo nové povedala svetu, to, že sa tradícia môže ochraňovať aj štetcom." Tú slovenskú, štetcom ochránenú tradíciu, Republika Srbsko v budúcom roku, pri príležitosti 220. výročia založenia Kovačice, na znak pevného priateľstva medzi Srbskom a Slovenskom, kandiduje na UNESCO listinu nehmotného kultúrneho dedičstva. Kovačica sa tak stane jedinečnou, skutočnou, svetovou metropolou insity.

  • Váľanie „májov"

    Tradícia „stavania májov" je veľmi stará, bola známa už v antike. Strom – takzvaný „máj", alebo stĺp - „májové drevo", sa najčastejšie stavia v posledný aprílový deň, alebo v poslednú aprílovú noc. Môže sa však stavať aj na Turíce, alebo aj pri iných príležitostiach. Májové drevo symbolizuje víťazstvo jari nad zimou a v prenesenom zmysle víťazstvo života nad smrťou. Aj keď táto pekná tradícia stále viac upadá do zabudnutia, sú ešte nadšenci, ktorí tradíciu stavania májov zachovávajú. Ochotníci SKUS Jednota zo Šídu pred Slovenským domom aj tohto roku postavili „máj", podobne urobili aj členovia KUS Zvolen z Kulpína. Šíďania ho zbúrali pred týždňom a dnes to urobili aj Kulpínčania. „Máj" má vraj chrániť pred zlými duchmi a chorobami. Tento kulpínski v sebe ukrýval akési tajomstvo života a mesiac po spílení ešte vždy bol živý a mal svieže zelené listy.

  • Rodný list Slovenska

    Od Memoranda národa slovenského z roku 1861 sa odvíjali ďalšie politicko-emancipačné dokumenty Slovákov v 19. a 20. storočí. Môžeme ho preto právom považovať za rodný list Slovenska. A prečo je v dejinách Matice slovenskej toto memorandum také dôležité? Pretože obsahovalo požiadavku na jej vznik. To sa stalo realitou už v auguste 1863. Pozývame Vás na kultúrno-spoločenské podujatie 6. a najmä 7. júna 2021 do Martina pri príležitosti 160. výročia prijatia Memoranda národa slovenského.

  • Personálna riaditeľka v spoločnosti Henkel

    Na Alicku Šefčíkovú si mnohí Kulpínčania s láskou spomínajú. Usmievá, usilovná, dobrá žiačka. S najvyšším vyznamenaním zakončila základnú školu a paralelne aj hudobnú školu v Novom Sade. Potom už pokračovala v školení na Evanjelickom lýceu v Bratislave, kde zakončila aj vysokú školu. Po ukončení štúdia na Univerzite Komenského so zameraním na filozofiu a politológiu získala titul PhD. na Filozofickom ústave SAV, kde sa venovala téme náboženskej skúsenosti a jej ,,romantickej" úlohe v demokratickom svete z pohľadu pragmatizmu. Hovorí plynule po anglicky a srbsky. Alica Štepánová Kolárová je v súčasnosti personálnou riaditeľkou v spoločnosti Henkel v Bratislave, kde pracuje od roku 2018.

  • No Jab = No Job č. II

    Nie, nemyslite si, že som posadnutý s touto pliagou, pandémiou Covid – 19, lebo som o tomto písal 14.4 2020, ešte akože farmár. Od vtedy už prešlo hodne vody popod most v Echuca-y, my sme sa presťahovali na vysunuté predmestie Melbourne-a, severne od Keiloru East, kde nám bol prvý rodinný dom a teraz tam býva dcéra. Vynikajúca poloha. Blízo sú nemocnice a aj cintorín. Nuž tu sa v Sunbury nejak udomácňujeme... (ide to pomaly), ale bude to. Mimo záhrady, opiľovaniu kríkov, stromov, betónovaniu, stavaniu tých cieň... už hádam bude čas aj na etymológiu. Som pri konci. Veď som už vypísal vyše tisíc strán. Už v tomto novom dome som 1. mája napísal aj článok „No Jab..." http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11244-no-jab-no-job a teraz je tu, pod rovnakým názvom aj „No Jab...II."

  • K nedožitej sedemdesiatke Martina Benku

    ...a k dvadsaťročnici jeho úmrtia. Martin Benka 25.05.1951 - 27.02.2001.

    Počas svojho krátkeho života sa Martin Benka nielen novinárskym remeslom, ale aj umeleckým písmom, tvorbou a hrou na harmonike natrvalo zapísal do dejín vojvodinských Slovákov a širšie. Narodil sa 25. mája 1951 v Kovačici, kde navštevoval základnú školu. Po skončení gymnázia v Pančeve študoval právo v Belehrade, aby sa následne celou bytosťou zasvätil novinárskej profesii. Vyštudoval novinársky odbor na univerzite v Záhrebe... Tieto biografické údaje zapísala do knihy Na vlnách jubilea jeho manželka Kvetoslava Benková, rod. Čániová, ktorej nedožité sedemdesiatiny si pripomenieme o dva mesiace a ktorá tiež už sedem rokov nie je medzi nami. Ich dve dcéry Slovenka Benková Martinková a Margaréta Benková zachovávajú „živú" spomienku na svojich rodičov – spievajú a hrajú ich piesne a oprašujú ich niekdajšie nahrávky.

  • Ústredný spolok československých žien v Kráľovstve Juhoslávii

    V tomto roku si pripomíname 100. výročie Ústredného spolku československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktorý založili 11. mája 1921 v Novom Sade. Takouto formou ženského aktivizmu sa pokrokovejšie ženy snažili vzdelať a vymaniť zo stáročnej podradenej úlohy naše dedinské ženy. „Treba putá uvoľniť žene, veď ona i v dnešných pomeroch na mnohých miestach žije ešte vždy ako otrokyňa, len povinnostiami obťažená, ale nepoužívajúca nijakých práv," písala tak pred deväťdesiat rokmi Zlata Porubská rod. Jesenská z Kysáča. Po desiatich rokoch pôsobenia spolok sa mal čím pochváliť. Desaťročnicu pôsobenia oslávili 24. mája 1931 v Kysáči a v Národnej Jednote, ktorá vyšla na Vianoce 1931, číslo 101–102 Zlata Porubská napísala: „Sme tu — žijeme – pracujeme a napredujeme. Prekonaly sme v tomto desaťročí to najťažšie..." Po desiatich rokoch už aj muži v spolku prikladali ruky k dielu. Oslavy decénia pôsobenia boli veľkolepé.

  • Svätodušná nedeľa

    Dnes a zajtra svätíme Svätodušné sviatky, sviatky Svätého Ducha, Turíce, alebo aj Letnice, Päťdesiatnicu, Zoslanie Ducha Svätého, Zostúpenie Svätého Ducha, Zelené sviatky...Ide o sviatky venované tretej božskej osobe – Duchu svätému. Svätodušnú nedeľu svätíme v 50-ty deň po Pánovom vzkriesení, keď sa stal div: vyliatie Ducha svätého na apoštolov. Zároveň bola v tento deň cirkev zjavená svetu. Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života.

  • Cesta spomienkami 2021

    Možnože slnko je všetkému na príčine... No, blíži sa hodina rozlúčky. So školou, s internátom, so spolužiakmi, s učiteľmi, vychovávateľmi, internátnym personálom... Školský rok sa končí. Maturanti Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci počítajú posledné stredoškolské dni. Čoskoro všetci vykročia do nového života. Tí, čo boli roky ubytovaní v internáte, si pomaly balia veci a sebou si odnášajú plný kufor spomienok. Pred nimi je nový začiatok. Smútok z rozlúčky a obavy z nového neznámeho života. Aby spomienky nevybledli uložili ich na bezpečné miesto. Nahrali video a do neho uložili všetko, čo najsilnejšie poznačilo ich gymnaziálne obdobie. „Aby nás nerozlúčili prichádzajúce roky..."

  • Múzeum vojvodinských Slovákov

    Múzeum vojvodinských Slovákov so sídlom v Báčskom Petrovci je ustanovizeň, ktorá sa stará o kultúrne dedičstvo Slovákov v Srbsku. Idea o založení múza sa zrodila ešte pred sto rokmi, po I. svetovej vojne, keď sa Slováci ocitli v novom štátnom zriadení a zakladali slovenské gymnázium a slovenskú kníhtlačiareň. Otvorené však bolo až po II. svetovej vojne, v roku 1949. Hovorí Anna Sečová Pintírová, kustódka a riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov a ozrejmuje, že sa v tejto našej kultúrnej inštitúcii starajú o tri zbierky: historickú, etnologickú a umeleckú. Pod správu múza patrí tiež Galéria Zuzky Medveďovej a Komplex ľudovej architektúry s najstarším domom. Dom má 222 rokov, vystavaný bol v roku 1799, keď sa ešte robili prevažne nabíjané domy z hliny, čiastočne vkopané do zeme a so strechou pokrytou trstinou. K Medzinárodnému dňu múzeí (18. máj) naše slovenské múzeum svoju činnosť prezentovalo v súlade s pandemickými opatreniami vo video správe a tiež virtuálnou prehliadkou Komplexu ľudovej architektúry.

  • Slovenský veľvyslanec navštívil Futog

    Na konci 18. storočia sa mal podľa plánov viedenského dvora a rímskokatolíckej cirkvi stať Futog jedným z väčších európskych miest, o čom svedčí skutočnosť, že pápež Pius VI. poslal vtedajšiemu futockému grófovi, inak najvyššie postavenému vojakovi slovenského pôvodu všetkých čias, poľnému maršalovi Andrejovi Hadíkovi relikvie svätého Eugena, rímskeho ranokresťanského mučeníka. Telesné ostatky sv. Eugena sú dodnes uložené v katolíckom kostole vo Futogu ako tichí svedkovia dávnych čias a nenaplnených plánov. Takéto pamiatky majú iba väčšie európske centrá a skutočnosť, že taká dôležitá pamiatka bola zaslaná z Ríma cez Viedeň do Futogu, svedčí o tom, že gróf Hadík dostal za úlohu splniť plán, podľa ktorého cisárovná Mária Terézia tu chcela urobiť veľké európske centrum. Ozrejmuje Antun Kopilović, farár futockého rímskokatolíckeho kostola Srdca Ježišovho. Tento chrám včera navštívil veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku Fedor Rosocha so svojim zástupcom Igorom Vencelom a za sprievodu Dr. Jána Kišgeciho.

  • Dbajme na svoje životné prostredie

    "Príroda nehovorí ani anglicky, ani žiadnym iným jazykom, ale hovorí. Kľúčom je rozpoznať, čo nám hovorí." (Boyd Bushman). Týmto výrokom sa riadili žiaci v základnej škole Bratstvo v Aradáči, ktorí jazyk prírody tlmočili obrazom, pohybom, zvukom, hudbou, znakmi, hrou...ale aj v dvoch nám blízkych rečiach: srbčinou, ktorá je ich materinským jazykom a slovenčinou, ktorú sa učia s prvkami národnej kultúry. Za pomoci svojej profesorky slovenčiny Adely Obšustovej nahrali kratšie video s apelom: Dbajme na svoje životné prostredie. V ňom zobrazujú krásnu prírodu, ale aj to čo ju špatí, znečisťuje a tým aj ničí. Preto sa pýtajú: „Prečo?! Prečo je ťažko byť lepším?"

  • Deň Kovačice a jubileá Pavla Hajka

    V sobotu 15. mája, v Deň Kovačice a Deň Galérie insitného umenia si impozantnou výstavou rozdelenou do dvoch galérií pripomenuli dve významné jubileá insitného maliara Pavla Hajka – 50 rokov umeleckej tvorby a 40 rokov členstva v Galérii insitného umenia. Vo všetkých piatich veľkých výstavných miestnostiach kovačickej Galérie insitného umenia riaditeľka Anna Žolnajová Barcová so svojimi spolupracovníkmi nainštalovala výstavu Pavla Hajka a časť umeleckých diel je vystavených v Galérii Babka Kovačica. Celkovo ide 87 Hajkových diel, z čoho je najviac olejomalieb, 15 olejov na dreve a dve práce olej na skle. Vystavené obrazy vznikli počas posledného päťročného obdobia. Jeden z najznámejších a najuznávanejších maliarov druhej maliarskej generácie kovačickej insitnej školy Pavel Hajko v nasledujúcom roku oslávi životnú sedemdesiatku. Narodil sa roku 1952 v Kovačici.

  • Republiková súťaž zo slovenského jazyka

    Na gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci včera prebiehala republiková súťaž zo slovenčiny pre žiakov tretieho a štvrtého ročníka strednej školy. Podľa mienky predsedníčky komisie prof. Dr. Anny Makišovej žiaci preukázali veľmi dobré vedomosti, dobre boli pripravení na súťaž a niektorým z nich veľmi málo chýbalo k získaniu maximálneho počtu bodov. Prvé tri miesta v oboch kategóriách obsadili žiaci Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Z tretieho ročníka najúspešnejší boli Teodora Šimoniová, Nina Marčoková a Martin Zvara, kým prvé tri miesta v kategórii štvrtého ročníka získali Daniel Miháľ, Sára Obuchová a Valentína Hudecová. Blahoželáme!

  • Branislav Kulík – nový predseda MSS

    Dnes v Báčskom Petrovci 62 delegátov z 23 MOMS (tri miestne odbory sa ospravedlnili) si za nového matičného predsedu väčšinou hlasov zvolilo Branislava Kulíka, evanjelického farára cirkevného zboru Pančevo-Vojlovica. Voľba predsedu MSS, podpredsedov a členov a zástupcov členov Dozornej rady na tomto 26. riadnom výročnom a zároveň aj volebnom zasadnutí nasledovala po pozdravných príhovoroch odchádzajúceho matičného predsedu Jána Brtku a predstaviteľov lokálnej samosprávy, národnostnej rady a veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade. Ján Brtka podal stručnú správu aj o tom, čo počas štvorročného mandátu urobil, ktoré aktivity začal a s akými problémami zápasil a po rozlúčkovom príhovore sa svojim najbližším spolupracovníkom zavďačil vecnými darčekmi. Novozvolenému matičnému predsedovi Branislavovi Kulíkovi prisľúbil pomoc z pozície pokrajinského poslanca (poslanec SPS od júla 2020 a člen Výboru pre určovanie totožnosti pokrajinských predpisov v jazykoch v úradnom použití) predovšetkým v aktivitách v súvislosti s prinavrátením konfiškovanej matičnej pôdy a niekdajšieho matičného objektu v strede Petrovca – bývalého obecného súdu.

  • Národopisné zbierky dolnozemských Slovákov v MS

    Práca Krajanského múzea Matice slovenskej (KM MS) v Martine ako ústredného pracoviska Matice slovenskej pre styk a spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí je orientovaná aj na budovanie krajanského dokumentačného strediska. Ak sa zameriame na tematiku národopisu dolnozemských Slovákov, fond KM obsahuje 1 škatuľu k téme Slovákov z Bulharska, 115 škatúľ archívneho materiálu k štátom bývalej Juhoslávie, 100 škatúľ k dejinám Slovákov žijúcim v Maďarsku, 33 škatúľ s obsahom, ktorý sa týka krajanov z Rumunska. Krajanský fond Slovákov žijúcich v Bulharsku nie je orientovaný iba národopisne, avšak pre jeho malý rozsah si ho dovolíme predstaviť v celosti.

  • Záhada Nanebovstúpenia Pána Ježiša

    Vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha, Otca všemohúceho... Dnes je významný cirkevný sviatok Vstúpenie Pána, sviatok, ktorý spája nebo so zemou. Nad touto záhadou sa neraz zamýšľajú veriaci, ale aj vedci. V Biblii sa to takto opisuje: Pred ich očami vzniesol sa hore, až im ho vzal oblak z dohľadu. Stalo sa to v 40. deň po vzkriesení. Syn odchádza k Otcovi. Pán Ježiš fyzicky odišiel z tohto sveta, nad ktorým však stále bdie. Nikola Tesla hovoril, že človek nezomiera, iba sa premení na svetlo. A ak si dokážeme racionálne vysvetliť zázraky, to znamená, že sa ony skutočne mohli stať. Teda, aj v Biblii opísaná udalosť o Ježišovom odletení, či v Jeho zdanlivom premenení sa v oblak, sa skutočne mohla udiať. Vladimír Obšust, farár novosadského cirkevného zboru túto udalosť vysvetľuje plazmatickým stavom hmoty.

  • Výstava o Dubčekovi v Novom Sade

    V Archíve Vojvodiny v Novom Sade dnes slávnostne otvorili výstavu Alexander Dubček – humanista, demokrata, Európan. Výstavu pripravila Spoločnosť slovenských velikánov (SSV) zo Slovenska, ktorá sa zaoberá rozširovaním a skúmaním odkazov troch velikánov slovenského národa – Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika a Alexandra Dubčeka. V tomto roku 100. výročia narodenia veľkého československého štátnika Alexandra Dubčeka (1921 – 1992) SSV sa snaží s jeho dielom bližšie oboznámiť širšiu medzinárodnú verejnosť. Výstava z Nového Sadu poputuje do Českej republiky, Nemecka, Slovenskej republiky a na záver aj v Bruseli bude dokumentovať a na vystavovaných paneloch približovať život a dielo tohto humanistu so širokým srdcom Slovana a Európana. Na dnešnej vernisáži sa prihovoril riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović, ktorý podčiarkol vyše dvesto ročnú nanajvýš srdečnú srbsko-slovenskú spoluprácu, o Dubčekovi a šírení dobra medzi ľuďmi hovoril prezident SSV JUDr. Jozef Škultéty a výstavu otvoril zástupca veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Igor Vencel.

  • 100. výročie Ústredného spolku československých žien

    Na dnešný deň 11. mája 1921 v Novom Sade založili Ústredný spolok československých žien v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, podľa vzoru na ženský spolok Živena na Slovensku. Na ustanovujúcom zhromaždení sa stretlo vyše sto žien a slečien, ale i mužov, zoskupivších sa tu na rozposlané vyzvanie do všetkých osád obývaných Slovákmi a Čechmi v Báčke, Banáte a Srieme. Hlavnou iniciátorkou a organizátorkou tohto podujatia bola Štefánia Mičátková, manželka Dr. Ľudovíta Mičátka (brata Eržiky Mičátkovej). Začali sa zakladať aj pobočky tohto ústredného spolku v našich dedinách a tak storočnicu tohto roku oslávi aj Spolok petrovských žien a Spolok kysáčskych a pazovských žien, ktoré založili v ten istý deň – 9. októbra 1921. Píše o tom Ľudmila Berediová Stupavská v Národnom kalendári 2021 a tomu bola venovaná aj včerajšia schôdza Spolku kysáčskych žien.

  • V.K. Kulpín bez porážky na baráži

    Volejbalisti V.K. Kulpína od 6. do 9. mája odohrali barážový turnaj na obsadenie miest v Prvej lige Srbska (prvá zväzová liga) v Prokuplji a to s V.K. Topličanin (Prokuplje), V.K. „FAP livnica" (Prijepolje) a V.K. "Laki star" (Belehrad). Bolo to namáhavé, ale Kulpínčania hrali mimoriadne dobre a všetkých troch súperov presvedčivo porazili. Prvý zápas odohrali s tímom V.K. „Fap livnica", ktorý je dobre financovaný, disponuje s veľkým rozpočtom a dobrými a vysokými volejbalistami. Ale, aj Kulpín má mimoriadne dobrých a vysokých volejbalistov, ibaže náš klub je s najmenším rozpočtom zo všetkých a napriek tomu presvedčivo vyhral s dobrou hrou s výsledkom 3: 1 (25: 21, 25: 19, 21: 25, 25: 15).

  • Veľký úspech VK Kulpín

    Volejbalový klub Kulpín postúpil do prvej „B" ligy Srbska. Dnes podvečer v strede Kulpína bolo teda radosti, bolo spevu, v očiach sa leskli slzy dojatia... Početní občania prišli privítať favoritov. Aj keď vyčerpaní z namáhavej cesty a troch dynamických a ťažkých dní, pre nejedného aj troch takmer neprespaných nocí, srdečné privítanie spoluobčanov hráčom a vedeniu klubu dodalo novú energiu a oslava v Kulpíne dlho pokračovala.

  • Víťazstvo a strata

    8. mája 1945 bola ukončená II. svetová vojna. Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu krátko pred polnocou o 23:01 stredoeurópskeho času. V Moskve vtedy už bolo po polnoci a preto sa Deň víťazstva nad fašizmom v niektorých krajinách oslavuje 9. mája. Slávime teda víťazstvo nad hrôzou, ale smútime aj nad veľkou, neopísateľnou stratou. Žialime za zmárnenými miliónmi životov. Druhá svetová vojna bola najkrvavejší a najbrutálnejší konflikt v novodobých ľudských dejinách. V Európe zomrelo asi 40 miliónov ľudí a na celom svete asi 65 miliónov ľudí - najväčší počet boli civilisti. V tieto dni mnohí smútia aj za stratenou Juhosláviou. Pred štyridsaťjeden rokmi 8. mája 1980 v Belehrade bol pochovaný juhoslovanský prezident Josip Broz Tito. Titov pohreb bol aj pohrebom Juhoslávie, tej skutočnej, hrdej a významnej, veľkej v pravom slova zmysle. Smútiac za Titom smútime aj za Titovou érou, ktorá zostala synonymom mieru, poriadku, spravodlivosti, sociálnych istôt.

  • Kukurica posadená „do Ďura"

    „Aj dnes si na svoje detstvo a na voľakedajšie sadenie kukurice zaspomína náš spolupracovník Pavel Maglovský," ohlásil tak v nedeľu „ po Ďurovi" moderátor v Rádiu Petrovec, novinár a náš známy herec Miroslav Babjak. Potom už ďalej pokračoval v čítaní príspevku Pavla Maglovského o sadení kukurice. Ide vskutku o sejbu kukurice, ktorá sa však v Petrovci a okolí od nepamäti „sadievala". A kto je vlastne ten uvedený Pavel Maglovský, ktorého príspevky už dlhšie odznievajú na vlnách petrovského rozhlasu?

  • Bratstvo a jednota

    Po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikol v jeho južnej časti štát Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov skrátene Kráľovstvo SHS, ktorý existoval medzi rokmi 1918 – 1929. Od 3. októbra 1929 bol názov štátu zmenený na Juhoslovanské kráľovstvo. Keďže štát bol utvorený z viacerých národov, bratstvo a jednota boli veľmi dôležité. Aj preto vznikali podujatia, na ktorých sa bratstvo a jednota upevňovali. Z masových udalostí, ktoré mali aj etnologickú, folkloristickú alebo etnografickú povahu, určite zostala v spomienkach najstarších generácií Kmečká ohcet a jej neskorší nástupca Ohcet v Ľubľane. Bola to príležitosť na upevňovanie spolunažívania, ale aj na predvádzanie krojov a zvykov. Na podujatie do Slovinska v tridsiatych rokoch minulého storočia cestovala aj väčšia skupina mládežníkov z Petrovca v slovenských krojoch. Neskôr z Ohcet vyrástlo tradičné turistické podujatie v Ľubľane. Druhá svetová vojna to podujatie prerušila a v šesťdesiatych rokoch bolo slávnostne a veľkolepo obnovené za účasti 60.000 krojovaných účastníkov.

  • Zborníky MSS k jubileám

    Medzi naše najvýznamnejšie vlaňajšie jubileá možno zaradiť 30. výročie oživotvorenia Matice slovenskej v Srbsku. Jubileum sa malo dôstojne pripomenúť počas tradičných Slovenských národných slávností sériou kultúrnych i vedeckých podujatí v Báčskom Petrovci, avšak rok 2020 priniesol nečakané zmeny, ktoré určila pandémia koronavírusu. Jubilujúca Matica slovenská v Srbsku (MSS) ostala tak bez tradičných osláv i bez účasti hostí, ktorí by si jej významnú činnosť radi uctili i osobne. V týchto dňoch tlačou predsa vyšli referáty, ktoré mali byť prednesené na sympóziu. Zborník prác Matica – nosný pilier slovenskosti pripravili Dr.h.c. prof. Dr. Ján Kišgeci a prof. Dr. Miroslav Vitéz. Okrem uvedenej publikácie MSS predtým s opozdením vydala tiež aj zborník práca Sto rokov slovenských národných slávností, do ktorého je zaradená časť referátov z medzinárodného sympózia z dňa 8. augusta 2019.

  • No Jab = No Job

    Slogan používaný v očkovacej kampani v anglicky hovoriacich krajinách: „No Jab, no Job" vo voľnom preklade znamená: Nie si ďobnutý = Nemáš robotu. V bližšom ozrejmení zmyslu sa to môže rovnať: Ak ťa neďobneme ihlou (vakcínou), tak ťa vyďobneme zo zamestnania. V celej tejto vete je zaujímavé, že odrazu sa oprášilo slovko „JAB" = ďobnúť, lenže dosiaľ som ho nikde nepočul v bežnej angličtine a Etymologický slovník angličtiny o jeho pôvode, príbuznosti s inými Ie. jazykmi nemá ani šajnu. Ako vždy, keď sa jedná o príbuznosť s jazykmi Slovanov. Obyčajne tam nájdete, že „pôvod neznámy", či aby nevypadli „laici", dali tam poznámku, že asi to bude z jazyka Škandinávskych národov a pôvodne jeho význam bol asi JOB = robota, zamestnanie, lenže jeho pôvod nám je neznámy. Aká múdrosť zabalená do sprostosti. Ako vždy. Ak je tu náhodilá konekcia s jazykmi Slovanov, to sa ignoruje. Spústa prípadov, že len o tomto by sa mohol napísať seriál kníh. „Zrak" im siaha len do slovanského cirkevného jazyka a ďalej, ani na piaď, lebo by objavili našu príbuznosť ku jazyku Peržanov (Avesta), ku sanskritu a tým pádom by padla „teória" o Indogermánskych jazykoch.

  • Svetový deň slobody tlače 3. máj

    Srbsko je krajina so slabými inštitúciami, v ktorých sa falošné správy šíria médiami podporovanými vládou. Nezávislí novinári sú vystavení takmer každodenným útokom, ktoré čoraz viac prichádzajú od vládnucej elity a proštátnych médií. Uvádza to organizácia Reportéri bez hraníc. A podľa najnovšej správy medzinárodnej mimovládnej organizácie Freedom House Srbsko za posledné desaťročie zaostalo v oblasti politických práv a občianskych slobôd, a je preto klasifikované ako iba „čiastočne slobodný štát." Možno teda dodať, že je Srbsko čiastočne aj neslobodnou krajinou, alebo nie je celkom demokratickým štátom. Demokracia by sa mohla definovať: Vláda ľudí a pre ľudí. Presnejšie, v demokratickom štáte vládnu väčšinou vybraní politici v mene väčšiny, väčšinového záujmu, väčšinového zamerania, väčšinových hodnôt. A väčšina má v demokracii právo výberu, tiež aj právo necenzurovanej informovanosti. Opakom demokracie môže byť oligarchia, čiže vláda úzkej skupiny (najbohatších) osôb v štáte, inými slovami: diktatúra menšiny. Oligarchovia si iste neželajú mať novinárov s vlastným názorom.

  • Pascha Christova 2021

    «Dnes je všetko naplnené svetlom: nebo, zem, i samo podsvetie, nech teda oslavuje celé tvorstvo Christovo Vzkriesenie!» – Christovo Vzkriesenie je dôkazom toho, že Svetlo svieti v tme, ale tma ho nepohltila (Jn 1, 5). Uvádza sa to v Pasche Christovej – posolstve Posvätnej synody pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Pascha je u pravoslávnych druhé pomenovanie pre sviatok Vzkriesenia Ježiša Krista, čiže Veľkú noc, ale aj pre koláč, ktorý sa pečie na Veľkú noc. Pascha, čiže Pesach je aj židovský sviatok – pripomienka vyslobodenia Židov z egyptského otroctva.

  • Stavanie májov

    Tradícia „stavania májov" bola rozšírená v mnohých kútoch sveta, je veľmi stará a bola známa už v antike. Symbolický strom – takzvaný „máj", alebo stĺp, či „májové drevo", sa najčastejšie stavia v posledný aprílový deň, alebo v poslednú aprílovú noc. Môže sa však stavať aj na Turíce, alebo aj pri iných príležitostiach. Májové drevo symbolizuje víťazstvo jari nad zimou a v prenesenom zmysle víťazstvo života nad smrťou. Aj keď táto pekná tradícia stále viac upadá do zabudnutia, v mnohých našich prostrediach sú ešte nadšenci, ktorí tradíciu stavania májov zachovávajú. Tak napríklad ochotníci SKUS Jednota zo Šídu pred Slovenským domom tradične stavajú „máj", podobne aj členovia SKUS Milana Rastislava Štefánika z Bingule, členovia Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičáteka z Kysáča, matičiari z chorvátskeho Iloku... Máje sa ojedinele ešte vždy stavajú aj v ďalších našich slovenských osadách. Neraz strom cez noc „vyrastie" niekedy pred podnikom, spolkom, na rohu ulíc, pred dievkiným domom...

  • Pohár pre VK Kulpín

    Vo štvrtok 29. apríla volejbalisti VK Kulpín odohrali posledný zápas v tejto sezóne, v poradí už 22. Keďže si prvé miesto zabezpečili ešte skôr a pred tímom na druhom mieste mali 5-bodový náskok, išlo o hru bez významnejšieho ovplyvnenia výsledkov. Kulpínčania začali oslavovať titul už pred zápasom a ich cieľom bolo umožniť hru všetkým 14 hráčom z protokolu a ostatní hráči, ktorí nemohli byť v protokole, boli na tribúnach. Treba poznamenať, že sa táto hra mala hrať v Báči, no hráči VK Partizánu z Báču súhlasili s hraním v Kulpíne, aby Kulpínčania doma dostali pohár a medaily, čo je chvályhodné a volejbalisti Kulpína im to nezabudnú. Zatiaľ čo hráči Kulpína hrali veľmi uvoľnene a netrpezlivo čakali udelenie pohárov a medailí, hostia sa zo všetkých síl snažili poraziť šampióna, čo sa im aj podarilo a zaslúžene zvíťazili 3:1. Oba tímy teda oslavovali, čo bolo pekné vidieť. Súboj sledovali funkcionári Volejbalového zväzu Srbska a Vojvodiny, funkcionári Obce Báčsky Petrovec, členovia správy VK Kulpína a volejbalistky ženského tímu ŽVK Kulpín. Oslava bola veľká a Kulpínčania nevýslovne šťastní.

  • Úloha slovenských stredných škôl v živote dolnozemských Slovákov

    Dolnozemskí Slováci už tri storočia pripisovali a pripisujú adekvátny význam výchove a vzdelávaniu svojich detí v materinskom jazyku. V prvotnej fáze toho základného a neskôr aj vyššieho. Je všeobecne známe, že školstvo a vzdelávanie v autochtónnych komunitách národnostných menšín je kľúčovou oblasťou na udržiavanie a rozvoj tej-ktorej komunity. Úlohe slovenských stredných škôl v živote dolnozemských Slovákov bude venovaná tohtoročná Medzinárodná konferencia v Nadlaku, na ktorú pozývajú Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku. Konferencia sa uskutoční 10. – 11. septembra 2021, ak pandemická situácia dovolí prezentačnou formou, v opačnom prípade online formou. Prihlášky na účasť treba zaslať do 31. mája 2021. Súčasne s konferenciou je naplánované aj udeľovanie Ceny Ondreja Štefanka, ktorá sa od roku 2009 udeľuje dvom žijúcim osobnostiam slovenského sveta.

  • Štátna tajomníčka SR v Srbsku

    Štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ingrid Brocková pricestovala na dvojdňovú oficiálnu návštevu Srbska. Po včerajších rokovaniach na ministerstvách v Belehrade, dnešný deň si vyhradila pre krajanov. V sprievode veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Fedora Rosochu a prvého tajomníka Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade Igora Vencela predpoludním navštívila najprv Kovačicu. Prihovárajúc sa z Galérie Babka povedala: „Dnešný deň začíname v Kovačici. Splnil sa mi sen, pretože sledujem najmä umenie, na Slovensku všetci poznáme obrazy z Kovačice..." a veľvyslanec Rosocha ozrejmil, že do Kovačice prišli, pretože je teraz spoločnou úloha všetkých nás ..."aby sme naplnili záväzok a dostali kovačické naivné umenie do zoznamu Kultúrneho nehmotného dedičstva UNESCO." Prvou popoludňajšou zastávkou slovenskej delegácie bol Báčsky Petrovec a druhou Nový Sad, prostredia, v ktorých by sa mali začať významné investície s podporou Slovenskej republiky – výstavba dvoch reprezentatívnych objektov: Múzea vojvodinských Slovákov v Petrovci a Slovenského domu v Novom Sade.

  • Černobyľ

    Pred 35 rokmi v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktorá sa nachádza v Kyjevskej oblasti Ukrajiny, 26. apríla 1986 došlo k najväčšej nukleárnej havárii a k tragédii, akú ľudstvo dovtedy ani nepoznalo, ani nezažilo. V zlomku sekundy sa Černobyľ – pýcha veľkého Sovietskeho zväzu, pozmenil v oblasť smrti. Výbuch v elektrárni vyniesol rádioaktívne látky do výšky jeden a pol kilometra, tam sa zachytili v oblakoch, ktoré nosené vetrom roznášali ich na stovky až tisíce kilometrové vzdialenosti. Kontaminované mračná rozsievajúce smrť sa nad územie Vojvodiny a Srbska dostali prvého mája. V Srbsku sa inak tento sviatok pracujúcich tradične oslavuje nepracovne, v prírode na výletoch. Aj v tom roku pekné prvomájové počasie využilo státisíce občanov a hneď ráno sa vydalo do prírody na takzvaný „prvomajski uranak". O rádioaktívnom oblaku prichádzajúcom nad naše územie nik ani len netušil, keďže informácie o černobyľskej havárii boli prísne zatajované. Preto som aj sama bola veľmi zmýlená, keď som toho 1. mája v popoludňajších hodinách z rádia počula akúsi nesmelú a nie veľmi presvedčivú správu, ktorou sa všetkým radí zostať doma a nevychádzať von z bytov.

  • Konfirmácia 2021

    V poveľkonočnom období vo väčšine našich cirkevných zborov prebieha slávnosť konfirmácie. Avšak, nie vždy, nie všade a nie každoročne. V niektorých prostrediach, pre malý počet konfirmandov, sa táto slávnosť organizuje iba každý druhý-tretí rok, alebo iba príležitostne. Počet detí, ktoré idú – ako to hovoríme „ku spovedi", neustále klesá. Napríklad v roku 2009 v Padine ich bolo 70 a v Petrovci 57. V roku 2010 najviac konfirmandov bolo v Kysáči – 59, v Padine 47, v Báčskom Petrovci 40, v Starej Pazove 39. A v súčasnej dobe je počet konfirmandov v priemere o polovicu nižší v tých našich najväčších cirkevných zboroch v tomto roku ich bolo 20 – 30. Dnes v Starej Pazove konfirmačnú prísahu zložilo 18 detí.

  • Sabo a Kráľ

    V dnešný deň pred sto rokmi sa narodil Paľo Sabo Bohuš (24. apríla 1921 – 21. septembra 1997) a pred 199 rokmi Janko Kráľ (24. apríla 1822 – 25. mája 1876). Dvaja velikáni slovenskej a dolnozemskej poézie sa teda narodili v rovnaký deň s 99 ročným odstupom. Dielo a osobnosť Janka Kráľa boli v roku 1972 zaradené do kultúrneho kalendára UNESCO a univerzitný profesor vo výslužbe a literárny kritik Michal Harpáň o Paľovi Bohušovi napísal, že je "...erbovým znakom slovenskej literárnej tvorivosti nielen vo Vojvodine, lež aj mimo hraníc našej krajiny". Aj Kráľ a aj Sabo písali revolučne, vlastenecky, ale aj romanticky, lyricky... Paľo Sabo Bohuš lekársku kariéru začínal na Slovensku a Janko Kráľ bol zasa istý čas našim dolnozemským činiteľom – pred 175 rokmi pobudol medzi vojvodinskými Slovákmi, kde iste našiel aj nejednu inšpiráciu pre svoje verše, tu vyučoval, odtiaľto informoval...

  • Deväťdesiatka maliara Jaroslava Šimoviča

    Jaroslav Šimovič sa narodil 24. apríla 1931 v Kysáči a základné a stredoškolské vzdelanie získal v Báčskom Petrovci. Pracoval ako výtvarný pedagóg a od roku 1992 je na dôchodku. Realizoval vyše 35 samostatných výstav. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1954 v Petrovci a jedna z jeho posledných samostatných výstav bola tiež v Báčskom Petrovci v roku 2012 v Galérii Zuzky Medveďovej. Predtým, pri príležitosti autorových osemdesiatin, v auguste 2011 počas Slovenských národných slávností, samostatnú výstavu mu usporiadali v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Takmer štyri desaťročia tvoril vo svojom ateliéri na Petrovaradínskej pevnosti.

  • Z Benkovej aromatického záhonu

    Naša poetka, prozaička, spisovateľka pre deti a novinárka Viera Benková (23. 04. 1939) vo svojej útlej knihe Z aromatického literárneho záhonu (MOMS Petrovec 2019) opísala pätnásť rastlín, ktoré poznačili jej detstvo. Práve na toto aprílové obdobie, keď spisovateľka oslavuje svoje narodeniny, sa vzťahuje jej spomienka pod názvom: Magická sila kôpru, ktorú v pokračovaní v úplnosti ponúkame.

  • Zem nepatrí človeku, človek patrí zemi...

    „...Povedzte svojim deťom, že je zem naša príbuzná, aby si ju vedeli vážiť. Učte svoje deti, ako my učíme naše, že zem je naša matka. Všetko, čo postihne zem, postihne i synov zeme... My vieme: zem nepatrí človeku, človek patrí zemi... Všetko je navzájom spojené ako krv, ktorá spája jednu rodinu. Všetko je spojené. Čo postihne zem, postihne aj synov zeme. Človek nestvoril pohyb života, on je v ňom iba vláknom. Čo urobíte tomu pohybu, urobíte sami sebe..." (Z listu indiánskeho náčelníka americkému prezidentovi roku 1854). Deň našej planéty – 22. apríl, je príležitosťou, znovu preanalyzovať vlastné správanie sa voči svojmu okoliu – pôde, vzduchu a vode, ako aj voči živým bytostiam, príležitosťou, aby sme si znovu pripomenuli, že planéta Zem má prísne limity, ktoré sa v žiadnom prípade nesmú prekročiť.

  • Kulpínsky kaštieľ 195-ročný

    Veľký zámok alebo kaštieľ je ústredným objektom muzeálneho komplexu v Kulpíne. Postavený bol na začiatku 19. storočia a stavba bola dokončená v roku 1826. V tom čase sa už hercegovská rodina Stratimirovićovcov, ktorá majetok v Kulpíne dostala od cisárovnej Márie Terézie roku 1745 značne rozrástla a získala si medzi Srbmi v Habsburskej monarchii veľké renomé. Okrem veľkého kaštieľa dodnes je zachovaný aj malý kaštieľ, ktorý je vo veľmi zlom stave a oba kaštiele postavila druhá a tretia generácia tejto rodiny, narodená už v Kulpíne. Spravidla si k rodinnému priezvisku Stratimirović pridávali priezvisko Kulpinski a od hercegovského priezviska Vučković úplne upustili. V týchto generáciách Stratimirovićov boli aj významní jednotlivci a najvýznamnejším z nich v tom čase bol určite Stefan Stratimirović, ktorý až 46 rokov, v období 1790 – 1836, bol metropolitom karloveckým, čiže najvyšším pravoslávnym hodnostárom.

  • „Na čaru" - zo spomienok Paľa Bohuša

    Zo spomienok nášho nebohého básnika a lekára Paľa Saba-Bohuša zostala malá noticka, v ktorej básnik spomína na svoje detstvo a pripomína, že ako žiak gymnázia, aby sa rýchle naučil po nemecky, lebo cudzí jazyk sa mu v živote môže veľmi „zísť", na radu svojho otca odchádza do susedného Buľkesu (Maglić), k rodičom svojho spolužiaka Nemca Johana a tento zasa na oplátku prichádza do Sabov, k básnikovým rodičom, na tzv. čaru – výmenu. Chlapci zostali u nových rodičov celé roky, Paľo Bohuš v rozhovore neraz spomenul aj veľkého básnika Sládkoviča, ktorý mal dve dcéry a tieto poslal do výchovy k známej maďarskej rodine, kde sa mali priučiť nielen maďarčine ale i spoločenskému správaniu, úprave domu, stolovaniu a vôbec aby takto získali dobré mravné správanie v spoločnosti a medzi ľuďmi.

  • In memoriam – Ján Kaňa (9.3.1933 - 16.4.2021)

    Vo veku 88 rokov sa z tejto časnosti do večnosti vydal Ján Kaňa. Štyridsať rokov pôsobil ako učiteľ triednej výučby na Základnej škole Branka Radičevića v Boľovciach, kde sa aj vďaka nemu vyučovali a vychovávali deti Slovákov v slovenskom duchu a jazyku. Okrem toho, mimoriadne úsilie vynaložil v rámci školy na mimoškolských aktivitách žiakov. Bol neúnavným ochotníkom: organizoval folklórne súbory a úspešné divadelné inscenácie v rámci Kultúrno-umeleckého spolku Sládkovič. Ján Kaňa sa narodil 9. marca 1933 v Petrovci, kde ukončil základnú školu a gymnázium. Dvadsaťročný sa presťahoval do Boľoviec, ktoré do konca života vnímal ako svoje vlastné.

  • Štefan Boleslav Roman sa narodil pred sto rokmi

    Pred sto rokmi sa narodil významný predstaviteľ krajanov v zahraničí, ktorý celý život bojoval za práva Slovákov a samostatnú, demokratickú Slovenskú republiku. Štefana Boleslava Romana si pri tejto príležitosti pripomenula Matica slovenská prvým životopisným historickým dokumentom. Matica slovenská pripravila prvý ucelený životopisný historický dokument, ktorý je oddnes voľne dostupný na internete. Historické dokumenty MS slúžia aj ako vzdelávacia pomôcka pre školy, vďaka ktorej mladá generácia lepšie spoznáva osobnosti a udalosti našich národných dejín.

  • Ivan Križan - žiak prvej generácie petrovských maturantov

    V dnešný deň 16. apríla 1908 v Báčskom Petrovci sa narodil profesor, riaditeľ gymnázia v Petrovci a knihovník Matice slovenskej v Juhoslávii Ivan Križan. Ivan Križan patrí do prvej generácie maturantov petrovského gymnázia, ale zároveň aj k jeho najstarším profesorom. Maturoval roku 1927 a už 25. októbra 1928 začal pracovať ako profesor na gymnáziu. Po maturitných skúškach okvalifikoval sa za odborného učiteľa telesnej výchovy a už v roku 1928 nastúpil do práce na gymnáziu a tu pôsobil s prerušením počas vojny a jeho pôsobenia v Novom Sade až do septembra 1967. Diaľkove získal vysokoškolské kvalifikácie na štátnom inštitúte Fyzickej kultúry v Belehrade. Ako telovýchovný pedagóg sa zaslúžil o prenikanie telesnej výchovy nielen medzi žiakov, ale aj na širšom pláne.

  • Biskup SEAVC v Srbsku navštívil RTV

    Na pozvanie generálneho riaditeľa Rádio-televízie Vojvodiny Miodraga Koprivicu novú budovu RTV na Mišeluku dnes navštívil biskup Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku Mgr. Jaroslav Javorník, PhD. V priestrannom feajé ho privítal zástupca generálneho riaditeľa RTV József Klemm a Sanda Pelagićová z kabinetu generálneho riaditeľa, ktorí pána biskupa sprevádzali po budove a spolu si obzreli nové rozhlasové a televízne štúdiá, réžie, ústredný desk a navštívili aj Slovenskú redakciu Rádia Nový Sad. Na rokovaní u generálneho riaditeľa sa zúčastnili aj zodpovední redaktori televíznej a rozhlasovej redakcie Milan Kulík a Martin Prebudila. Hovorilo sa predovšetkým o zveľadení vzájomnej spolupráce a nových duchovných obsahoch v slovenských redakciách televízie a rádia. Stredobodom pozornosti bola rozhlasová náboženská relácia Pohľady k výšinám a jej prípadné reprízovanie, čoho sa poslucháči dávnejšie dožadujú a tiež uvádzanie novej duchovnej päťminútovky v televíznom programe.

  • Predseda ÚSŽZ so Slovákmi vo Vojvodine

    Milan Ján Pilip, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) z Bratislavy pricestoval do Srbska na svoju prvú oficiálnu cestu, v rámci ktorej navštevuje naše slovenské prostredia. Na úvod návštevy, v pondelok predpoludním v Belehrade, rokoval s JE Fedorom Rosochom, veľvyslancom Slovenskej republiky v Srbsku a potom sa presunul do Nového Sadu, kde sa na cirkevnom pozemku a z prostriedkami Slovenskej republiky čoskoro začne stavať veľký slovenský dom. V utorok predseda ÚSŽZ pricestoval do Báčskeho Petrovca, kde Slovenská republika plánuje podporiť ďalší významný projekt – Múzeum vojvodinských Slovákov. Návštevu Petrovca Milan Ján Pilip ukončil dnes predpoludním v matičnom ústredí, kde po rokovaniach s predstaviteľmi MSS odovzdal odmeny účastníkom vlaňajšej literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko.

  • Tridsať rokov od začiatku rozpadu Juhoslávie

    Občianska vojna v (bývalej) Juhoslávii je súhrnný pojem pre skupinu ozbrojených konfliktov, ktoré v rokoch 1991 až 2001 - či už vo vzájomnej súvislosti alebo na sebe relatívne nezávisle - prebiehali na územiach republík čí autonómnych oblastí Juhoslávie. Jednou z hlavných príčin vojny bol nárast nacionalizmu. Účinok nacionalizmu bol znásobený faktom veľkej etnickej a náboženskej rôznorodosti obyvateľstva Juhoslávie. Dôležité bolo, že táto rôznorodosť existovala nielen v rámci celej Juhoslovanskej federácie ale aj vo vnútri samotných jej republík. Ani jedno etnikum sa nevyhlo extrémnemu nacionálnemu poňatiu svojho sebaurčenia (wikipedia.org). Koniec oázy slobody a blahobytu – obdivovaná Juhoslávia sa rozpadla za cenu krvavých konfliktov.

  • Tradičná architektúra Slovákov vo Vojvodine

    „Najzložitejším javom slovenských ľudových domov vo Vojvodine je pôdorys domu. I tie najstaršie domy sú trojpriestorové: izba, pitvor, komora. Iba v ďalšom štádiu sa dom rozvíjal tak, že sa komora zmenila na zadnú izbu a ku nej sa pristavala komora." Uvádza v referáte pod názvom Ľudová architektúra Slovákov vo Vojvodine Ján Kantár zo Slovenského národného múzea z Martina. V knihe Slováci v Juhoslávii Rudolfa Bednárika sa okrem iného opisujú aj zvláštne druhy bývania, vnútorné zariadenie miestností a osobitný dôraz je venovaný štítom na murovaných domoch.

  • Ekologická vzbura

    V Európe je zalesnených 45, v Srbsku 30 a vo Vojvodine iba asi 6 percent plôch a až v 14 vojvodinských obciach (zo 45) zeleň zaberá iba jedno percento, ba aj menej! Podľa medzinárodných štandardov na zdravý vzduch treba zabezpečiť minimum 14-percentné zalesnenie. Ako sa dostať z toho nášho jedného percenta po tých potrebných 14, keď si aj sami pílime konár na ktorom sedíme. Vieme, že v našich chotároch pred komasáciou boli remízky, husté hájiky v poli ako úkryt zveri, no v procese komasácie stromy boli vyklčované a tie parcely sa niekam akoby „zapotrošili". Poľné zvieratá zostali tak bez úkrytov, pôda bez „ochrancov" pred vetrom a eróziou a ľudia bez značnej časti „zelených pľúc". Dnes, 11. apríla, si v Srbsku pripomíname Deň ochrany prírody, ktorý je príležitosťou poukázať na význam chránenej prírody pre prežitie živého sveta a kvalitu životného prostredia a ľudského života. Včera v Belehrade, v ústrety tomuto dňu, ochrancovia prírody zo Srbska a regiónu v centre Belehradu na protestnom zhromaždení uviedli, že „sa začalo ekologické povstanie". Básnik Ljubivoje Ršumović sa početným protestujúcim pred zhromaždením Srbska prihovoril slovami: „Dnes potrebujeme ekologický patriotizmus".

  • Aprílová vojna

    Termín Aprílová vojna pomenúva inváziu mocností Osi pod krycím názvom Direktíva 25 na Kráľovstvo Juhoslávie. Vojnové akcie Tretej ríše sa začali skoro ráno 6. apríla 1941, čím sa tiež začala druhá svetová vojna na území Kráľovstva Juhoslávie. Obsiahlejší referát Invázia nacistického Nemecka do Kráľovstva Juhoslávie pre slovenský dvojtýždenník antifašistov Bojovník napísal Dr. Nebojša Kuzmanović, riaditeľ Archívu Vojvodiny v Novom Sade, z ktorého vyberáme výňatky.

  • Lude Krawe & Industrijski kombinat

    Najprv 27. marca na YouTube bolo spustene video s hudobnou novinkou Soba (Izba) kulpínsko-petrovskej skupiny Industrijski kombinat s vokálnou sólistkou Dubravkou Stjepanović Dudou a iba o týždeň 5. apríla 2021 milovníkov tvrdšieho zvuku príjemne prekvapila nahrávka Gde su ljudi (Kde sú ľudia) naspievaná niekdajšou známou regionálnou skupinou Lude Krawe. Oba tieto bendy vedie Svetozar Zare Govorčin, ktorý o príležitostnom comebacku skupiny Lude Krawe hovorí: „Aj keď skupina nie je aktívna už 6 rokov a hoci sme sa interne dohodli do ďalšieho zastaviť aktívnu prácu, predsa sme chceli touto novou piesňou opísať situáciu, v ktorej sme sa všetci, – celá spoločnosť, – ocitli. Tým však neohlasujeme náš opätovný návrat k normálnej práci, to len svedčí, že všetci štyria sme zostali verní hudbe, ktorú sme hrávali a týmto okamihom inšpirácie sme chceli ponúknuť niečo nové nášmu početnému publiku v celom regióne."

  • Spisovná slovenčina – rodinná srdcová záležitosť

    „V našej rodine sme vždy boli obkolesení peknou slovenčinou a matka sa vždy snažila nasugerovať nám používanie spisovnej slovenčiny, " hovorí PhD. Samuel Koruniak a s úsmevom dodáva, že matka, Zuzana Medveďová Koruniaková, stále svoje deti zavracala a poukazovala na chyby a ak bolo treba tak aj so zdvihnutým prstom prikazovala. „Dnes som jej vďačný za to," pokračuje mladý doktor slovenčiny a dodáva, že tie gény zdedil. A nielenže ich zdedil, ale ich aj zveľadil a v slovenčine sa zdokonalil. No, jazyk je živý organizmus, ktorý sa neustále mení a treba ho v tom jeho rozvoji sledovať a neprestajne si ho cibriť.

  • Akcia Zasaďte svoj tieň

    Ulice vysadené stromami sú v lete o niekoľko stupňov chladnejšie a v zime o pár stupňov teplejšie. Každý strom je aj jedinečným zeleným respirátorom, tak potrebný našim pľúcam. Majme to na mysli a všade, kde je to možné saďme stromy. Vojvodina je inak výrazne chudobná na zeleň a každý strom je preto nanajvýš dôležitý. Zdôrazňujú to predovšetkým uvedomelí odborníci a ekologickí aktivisti a organizácie. Tak sa aj nemecká organizácia pre medzinárodnú spoluprácu (GIZ) zapojila do akcie „Plant your shad", ktorej cieľom je v roku 2021 distribuovať 300.000 sadeníc jaseňa štíhleho. V piatok 9. apríla 2021 v rámci tejto akcie budú zdarma rozdeľované sadenice jaseňa štíhleho v Báčskom Petrovci a tiež aj v Kovačici. Zasaďte teda svoj chládok a zaistite čistý vzduch pre seba a svoju rodinu! Počet sadeníc je obmedzený, jedna osoba môže získať najviac jednu sadenicu! V Petrovci si ich záujemcovia budú môcť vyzdvihnúť o 12. h na parkovisku obecnej budovy, ulica Kolárova č.6 a v Kovačici aktivisti Ekologického hnutia Obce Kovačica sadenice budú distribuovať pred kultúrnym domom v Kovačici od 14. do 15. hodiny.

  • Žalm 23. Paľa Bohuša

    Bard našej poézie Paľo Sabo Bohuš, občianskym menom MUDr. Pavel Sabo, sa narodil pred sto rokmi 24. apríla 1921 v Báčskom Petrovci v poľnohospodárskej rodine. Do základnej školy chodil v rodisku a v Buľkesi, dnešný Maglić, zatiaľ čo gymnázium vychodil v rodisku. Medicínu študoval v Segedíne (1941 - 1944) a v Bratislave (1945 – 1950). Vo februári 1950 sa zamestnal v Liečebnom ústave pre tuberkulózu vo Vyšných Hágoch v ČSSR, kde ho v júli zatkli a po vykonštruovanom procese v októbri 1950 v Bratislave ako usvedčeného člena „sprisahaneckej skupiny" projuhoslovanských „revizionistov" odsúdili na osem rokov väzenia, z čoho si odpykal plných päť. Vo väzení (Leopoldov, Ilava) ťažko ochorel na pľúcnu tuberkulózu.

  • Očkovaná 107 ročná Novosadčanka

    Ilona Kovač z Nového Sadu vo veku 107 rokov dostala obe dávky vakcíny proti koronavírusu. Zdravotné stredisko "Nový Sad" na Facebooku oznámilo, že ich tím preočkoval 2. apríla 2021 Ilonu Kováčovú, narodenú roku 1914. Babka Ilona sa narodila 15. októbra 1914 v Báčskej Topole. Do Nového Sadu prišla ako 19-ročná za prácou. Pracovala ako tkáčka a naučila sa aj krajčírstvu. Má dve deti, dve vnúčatá a štyri pravnúčatá. Hovorí, že dlho nespí, sleduje svoje stravovacie návyky, počúva rady lekára a lieky berie až vtedy, keď musí. Veľmi miluje ruže a stále si udržiava plnú záhradu týchto kvetov. Je na dôchodku a užíva si svoj skromný domov, kde jej pri každodenných povinnostiach veľmi pomáha osemdesiatročný syn, ktorý s ňou žije.

  • 85. narodeniny Alžbety Čížikovej

    Alžbeta Čížiková sa narodila 7. apríla 1936 v Kovačici a patrí do prvej generácie insitných maliarov v Juhoslávii. Bola medzi zakladateľmi Galérie insitného umenia v Kovačici.

  • Večera Pánova

    Dnes bola v našich evanjelických chrámoch prisluhovaná Večera Pánova. Ona je druhou sviatosťou, ktorú evanjelická cirkev využíva ako prostriedok Božej milosti. Pán Ježiš ustanovil svoju Svätú Večeru pred svojou smrťou, keď posledný raz jedol so svojimi učeníkmi. Evanjelickí veriaci mali od samotného vzniku Evanjelickej cirkvi túto sviatosť vysoko v úcte. „ Do Báč-Bodrogskej stolice za panovania Márie Terézie roku 1740 začali sa Slováci osádzať. Hneď zpočiatku sa neorganizovali v cirkevné sbory, ale len tak roztratení boli pod správu rim. kat. fary vo Futoku privtelení, ale svojej evanjelickej viery sa tak húževnate pridŕžali, že k Večeri Páne až do evanj. cirkve v Pešťanskej stolici chodili," uvádza to Gustáv Klobušický, senior Báčanského seniorátu v knihe Slovenská evanjelická kresťanská cirkev a.v. v kráľovstve Juhoslovanskom, ktorej zostavovateľom bol biskup Adam Vereš a ktorá bola vydaná v roku 1930.

  • Rekonštrukcia kostolov v Jánošíku a Hajdušici

    V ústrety veľkonočným sviatkom sa vo všetkých našich cirkevných zboroch usporiadalo jarné upratovanie a riadenie kostolov a cirkevných záhrad. Po tom nasleduje očistenie nás samých. Dnes sa v rámci bohoslužieb prisluhovala aj Večera Pánova a zajtra sa v tom bude pokračovať. V Jánošíku zajtra, na Veľký piatok, služby Božie Pašiové s Večerou Pánovou budú prebiehať vo vynovenom kostole. Prvá lavica na ženskej strane vyhradená bude pre nevládnych, ktorým Večera Pánova prislúžená bude v lavici... Napísal Sladjan Daniel Srdić, senior Banátskeho seniorátu, farár janošícky a administrátor cirkevného zboru v Hajdušici, kde boli na sklonku vlaňajšieho roka tiež vykonané práce na maľovaní interiéru chrámu Božieho ako aj práce na osvetlení kostola.

  • Sládkovič

    Milí čitatelia, pred Vami je ďalšie, jarné číslo časopisu Sládkovič. Toto číslo sme sa rozhodli sčasti venovať pandémii koronavírusu a sčasti vlastnej próze a poézii našich žiakov, tiež odmeneným prácam našich žiakov... píše v úvodníku šéfredaktor Sládkoviča, časopisu žiakov a profesorov Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci, Damjan Kalko. Najnovšie číslo prináša veľa pekných príspevkoch s peknou grafickou úpravou. Z časopisu sa možno dozvedieť aj to, že na petrovskom gymnáziu majú šampióna z angličtiny. Je ním Andrej Dudáš z I.b triedy - nesie titul aktuálneho štátneho majstra.

  • Srbské národné divadlo v Novom Sade

    Srbské národné divadlo (SNP) v Novom Sade si dnes slávnostnou akadémiou pripomenulo 160 rokov existencie. Založené bolo roku 1861 a prvým riaditeľom bol Jovan Đorđević, ktorý v tejto funkcii zotrval až do roku 1867, keď reagoval na pozvanie kniežaťa Mihaila a s polovicou hercov odišiel do Belehradu a tam založil Národné divadlo. V roku 1981, 28. marca, získalo Srbské národné divadlo novú budovu, a tak vznikol Deň SNP, deň, v ktorom sa sumarizujú jednoročné umelecké výsledky a oceňujú sa najlepšie individuálne a kolektívne umelecké počiny.

  • Kebab

    Brutalita, násilie, vulgarizmy... čoraz viac poznačujú našu každodennosť a dnes boli hojne prítomné aj na doskách Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Mladá kysáčska režisérka Svetlana Gašková s trojicou mladých hercov: Shaili Poniger Forero, Ivanom Privizerom a Aleksandrom Kolárom nacvičila náročnú predlohu Kebab mladej rumunskej dramatičky Gianiny Cărbunariu. Inscenácia zobrazuje mladých ľudí, z ktorých životov sa čoraz viac vytráca láska a blízkosť a prevláda odcudzenosť a materializmus, ktorému sa podraďuje všetko ostatné. Do dramatickosti deja divákov uvádza hudba Jaroslava Zimu a svetelný dizajn Petra Čániho. Premiéra sa uskutočnila dnes podvečer za prítomnosti päťdesiat divákov, koľko v týchto prísnych pandemických podmienkach mohlo byť prítomných vo veľkej sieni SVD. No, aby si toto „trpké" predstavenie zobrazujúce v určitom slova zmysle aj nás samých, mohlo pozrieť čo najviac divákov, prvá repríza bude už 10. apríla a ďalšia koncom apríla.

  • Mária Struhárová aj ďalej v čele petrovských výtvarníkov

    Staronová predsedníčka Združenia petrovských výtvarných umelcov (ZPVU) Mária Struhárová na piatkovej tlačovej konferencii informovala predstaviteľov médií o výročnom zhromaždení, ktoré bolo 12. marca, na ktorom pozitívne zhodnotili minuloročnú činnosť, vytýčili si ciele na tento rok a zvolili čelných ľudí, ktorí budú združenie viesť v nadchádzajúcom období. Mária Struhárová bola opätovne zvolená za predsedníčku, podpredsedom je Savo Spremo, tajomníčka Anna Legíňová, pokladníčka Miluška Hendlová, do Správnej rady sú zvolení Juraj Beredi, Ondrej Benka a Tatiana Milina Turanová a v čele Dozornej rady bude Ján Makan.

  • Výstava Miroslava Hraška v Novom Sade

    V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) v Novom Sade, za prítomnosti predstaviteľov našich médií, otvorili dnes výstavu obrazov mladého insitného umelca Miroslava Hraška z Hajdušice. Prítomných privítal riaditeľ Ústavu Vladimír Francisty a kratšie o Hraškovej tvorbe hovoril spoluorganizátor výstavy – Pavel Babka, majiteľ Galérie Babka z Kovačice. Poukázal pritom aj na niektoré spoločné prvky a styčné body v tvorbe Zuzany Chalupovej a Miroslava Hraška. Osobitne vyzdvihol, že sa na pohľadnice Unicefu dostali obrazy Zuzany Chalupovej a v roku 1972 jej pohľadnicu s motívom zimy vydali v náklade dva milióny výtlačkov a bola najpredávanejšou z tohto artiklu umenia. V súčasnej dobe Unicef v Srbska vydal kalendár do ktorého zaradil jediného maliara z celého Srbska a ním je Miroslav Hraško. Tak ako čo ani Zuzana Chalupová nemiešala farby, podobne maľuje aj Miroslav Hraško. Výstavou v Novom Sade Galéria Babka štartovala cyklus výstav, ktorý bude pokračovať 15. mája v Kovačici, 1. októbra v Európskej komisii v Bruseli, štvrtá výstava bude 15. novembra v Moskve a posledná by mala byť 15. decembra v Kalabe v Bratislave.

  • Láska z gymnaziálnych lavíc prvých maturantov?

    Obaja sa narodili v decembri 1906, ona 17. decembra v Petrovci, on osem dní skôr v Hložanoch. Spolu chodili do gymnázia v Petrovci a spolu maturovali s prvou generáciou žiakov petrovského gymnázia. Na tablo sú tiež takmer spolu, jeden vedľa druhého. Akoby im osud úporne dával znamenia, že patria k sebe. On, Samko Šeprák, ona Katarína Kaňová. No, oni si išli svojou cestou. Ona do Nového Sadu, kde zakončila učiteľský kurz a on do Belehradu na štúdiá na Právnickej fakulte. Obaja sa neskôr presťahovali na Slovensko. A tam sa napokon „našli" a tam sa začala ich láska. Potom už životom kráčali vedno. Samuelovi Šeprákovi pribúdali tituly.

  • Adolf Svätopluk Osvald

    V stredu 31. marca budú členovia obecnej rady Sriemskej Mitrovice rozhodovať o zriadení pamätnej busty Adolfa Svätopluka Osvalda v Sriemskej Rači. Finančné prostriedky na výstavbu a postavenie pamätnej busty poskytol „Výbor pre postavenie pamätníka Adolfa Svätopluka Osvalda–Nový Sad". Koncepčné riešenie určí Výbor na implementáciu rozhodnutia v súlade s rozhodnutím o zriaďovaní a údržbe pamiatok na území mesta Sriemska Mitrovica. Riaditeľ Archívu Vojvodiny z Nového Sadu Nebojša Kuzmanović predložil sriemskomitrovickej Mestskej správe pre kultúru a šport Iniciatívu na postavenie pamätnej busty a pamätnej tabule a v iniciatíve uviedol, že v polovici roku 2021 si pripomenieme 145. výročie úmrtia Adolfa Svätopluka Osvalda, slovenského básnika, ktorý je dôležitý pre slovenskú literatúru a kultúru, ale aj pre srbský ľud a Srbskú republiku. Osvald Svätopluk sa ako dobrovoľník zúčastnil oslobodzovacích vojen, ktoré Srbi viedli proti Turecku, a zomrel ako člen dobrovoľníckych jednotiek v srbskej divízii Drina 4. júla 1876 v bitke pri Sriemskej Rači.

  • Nezabúdať a spomínať

    Pred 22 rokmi zaútočila organizácia NATO, bez súhlasu Rady bezpečnosti OSN na Juhosláviu. Nálety sa začali 24. marca 1999 o 19:45 SEČ. Aby sa nezabudlo a aby sme si pripomenuli, prikladám dva moje texty z roku 1999 zverejnené v Evanjelickom posli spod Tatier (EPST) zo Slovenska. Článok s titulkom Internetom z Juhoslávie bol napísaný 25. 3. 1999 a text V jednom koncentračnom tábore vyšiel v tomto slovenskom týždenníku 15. 4. 1999.

  • Pro Cultura Slovaca 2021

    V sobotu 20. marca 2021 sa uskutočnila schôdza sedemčlennej poroty na udelenie ceny Pro Cultura Slovaka. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (Srbsko), Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku (Maďarsko) a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (Rumunsko) v záujme rozvoja a prezentácie kultúry dolnozemských Slovákov od roku 2018 spoločne udeľujú cenu Pro Cultura Slovaca. Zriaďovatelia každoročne udeľujú dve ceny, výnimočne, v opodstatnených situáciách, môžu rozhodnúť o udelení ešte jednej ceny. Totoročnými laureátmi sú: Dagmar Mária Anoca z Rumunska, Mária Katarína Hrkľová zo Slovenska a SKC Pavla Jozefa Šafárika zo Srbska.

  • IN MEMORIAM – Michal Hasík

    „So svojimi prácami sa ťažko lúčim. Viem, že keď odídu odo mňa, je to tak, ako keď deti odídu od svojich rodičov. Viem, že raz aj ja odídem bez návratu, ale predsa niečo zostane po mne. Lebo, linajka hovorí viac ako tisíc slov. Všetko jedno, či je nakreslená, alebo vystrihnutá. Linajky pre mňa znamenajú mnoho, nimi môžem vyjadriť to, čo slovom nemôžem." Hovoril tak Michal Hasík, ktorý sa portrétovaním nožničkovým výstrihom stal známym doma a v zahraničí a ktorému sa tá linajka, čiara života, po dlhšej chorobe a náročnej operácii, z ktorej sa však úspešne zotavoval, dnes nečakane pretrhla. Alebo, možno, nožničkami prestrihla. Michal Hasík sa narodil 27. apríla 1946 v Kulpíne a pochovaný bude zajtra 22. marca 2021 o 16,30 h na kulpínskom cintoríne.

  • Poézia moja milá

    Svetový deň poézie sa oslavuje 21. marca a vyhlásený bol medzinárodnou organizáciou UNESCO s cieľom propagovania, čítania, písania a publikovania poézie po celom svete. „Poézia je niečo, čo ľudskú dušu drží a dvíha..." – mieni ev. farár vo výslužbe Vladimír Lovás st., ktorého druhá kniha duchovných básní má názov Poézia moja milá. Autor sa v nej vyznáva: „Tak, ako čo kňaz nemôže nedeľou zvesť o Bohu zakončiť bez teba, slovo AMEN, tak ako čo mladý horár, a trebárs aj erdevícky, nemôže urobiť výsad mladých líp a agátov bielych, ktoré potom pútnikovi ponúknu tôňu v cestnej páľave, tak ani ja, poeta v sedemdesiatke, nemôžem do sféry života uviesť túto zbierku básní bez pár slov..." A tie slová sú vďakou poézii, že jeho dušu držala a dvíhala. Veršami sa tak spovedal, radil, komentoval. Upozorňoval na krivdy, na úpadok mravných hodnôt, na odcudzovanie sa blížnych. Keďže mal blízky vzťah aj k prírode, horám, stromom...v jeho poézii sú prítomné i ekologické odkazy.

  • Jozef a góľa

    Na Jozefa góľe prilietajú. Keď deti prvý raz v roku uvidia góľu (bociana) zaspievajú: „Góľa letí, nemá detí, my jich máme, nepredáme." Na tie zašlé časy si mnohí z nás ešte pamätajú. Dnes sa už „góľa" postupne vytráca z nášho slovníka, aj keď sa pred storočím tento výraz ešte bežne používal aj v čítankách. Detskú riekanku Góľa letí možno nájsť zaznamenanú medzi Slovákmi v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku a v Čítanke pre 3.-4. tr. ev. a. v. ľud. škôl z roku 1915, ktorej zostavovateľom bol Štefan Kvas sa nachádza dlhší opis „góľe".

  • Jaroslava Járošiová (1851 – 1877)

    Prvá poetka vojvodinských Slovákov Jaroslava Járošiová, vlastným menom Františka Jozefína, energická bojovníčka za práva žien a zachovanie slovenskej identity, žila veľmi krátko, avšak po sebe zanechala stopy. Nazývali ju „perlou Dolnej zeme" – podľa dobových pamätí Félixa Kutlíka, alebo aj „tá najpeknejšia" – podľa Viliama Paulínyho Tótha. Narodila sa 17. marca 1851 v Aradáči. Jej otec bol Pavel Jároši a matka Juliana, rodená Oršovská, zatiaľ čo jej brat Pavel Jároši bol učiteľom v Jánošíku. Niet údajov o tom, že chodila do školy, iba svedectvo, že ju súkromne vzdelával Leopold Branislav Abafi. Uvádza to Víťazoslav Hronec v Chrestomatii slovenskej vojvodinskej poézie, ktorú v roku 2010 vydalo SVC a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Tá krásna Aradáčanka sa vydáva veľmi neskoro na tie časy, mala už 26 rokov. Svadba bola 3. apríla 1877 a vydala sa za novosadského učiteľa Jozefa Vozárika. Manželský život si však dlho neužili, iba 2 mesiace, a 4. júna 1877 v Novom Sade zomrela. Napriek tomu je zaradená medzi významné ženy z minulosti Nového Sadu.

  • Dotácie ÚSŽZ 2021

    Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí oznamuje všetkým žiadateľom o dotácie na rok 2021 konečné výsledky – protokoly schválených, neschválených a nerozhodnutých žiadostí o dotácie na rok 2021, ktoré svojim podpisom v stredu 17. marca 2021 potvrdil Milan Ján Pilip, predseda ÚSŽZ.

  • Reflexie Miry Brtkovej

    Život ju neláskal a po tom, ako v leteckej havárii odrazu stratila manžela a syna, sebe a im prisľúbila, že musí tu, v tejto časnosti, dokončiť ich dielo. Teda, nielen umenie, lež aj životná filozofia a vnútorné svetlo a sila Miry Brtkovej, našej a svetovej umelkyne, vzbudzovali obdiv. To dielo, o ktorom hovorievala 18 rokov, dokončila v roku 2014, kedy sa potíšku vydala za svojimi najmilšími. No reflexia jej života a tvorby, ako odraz svetla, sa dodnes javí. Retrospektívna výstava „Reflexie" Miry Brtkovej (1930-2014) v Múzeu mesta Belehrad, organizovaná v spolupráci so základinou tejto všestrannej umelkyne, obsahuje viac ako 300 diel, ktoré svedčia o bohatej práci maliarky, sochárky, filmovej režisérky, módnej návrhárky... Výstava „Reflexie" ponúka dôkladné oboznámenie sa s rozmanitým a multimediálnym opusom staropazovskej umelkyne Miry Brtkovej, a to z nového pohľadu, 50 rokov po jej prvom samostatnom vystúpení v Múzeu súčasného umenia v Novom Sade a v Salóne múzea súčasného umenia v Belehrade (1971).

  • Sirôtka

    Sirôtka – jeden z najkrajších jarných kvietkov hýriacich celou škálou farieb. S kvetmi sirôtky sa príroda akoby hrala. Mieša farby, mixuje, hľadá najkrajšiu kombináciu. Každý kvietok je iný, jedinečný, krásny, no vari najkrajšie sú tie plyšové, či zamatové. Tie sú nie iba oku krásne, ale aj pod nežným dotykom prstov sťaby tiež chceli odpovedať svojou nežnosť. Prečo tento skromný kvietok pomenovali sirôtka, čiže malá sirota? Akoby nemala nikoho, akoby ju nik nechcel. A to nie iba v slovenčine má zvláštne pomenovanie. V chorvátskom jazyku ju tiež nájdeme ako „sirotica", ale aj „maćuhica". Srbi ju pomenúvajú „dan i noć" (deň a noc), ale aj „maćuha" a „sirota". Poliaci ju krstia „sestra a brat" (siostra i brat), Česi „maceška", Slovínci „mačeha". Že vraj kedysi sirôtka bola symbolom vernosti a preto dievčatá dávali pri svadbe svojmu ženíchovi tento kvietok.

  • Trstina

    Od dávnych čias a do asi 50-tych rokov minulého storočia sa trstina u nás využívala ako stavebný materiál a používala sa predovšetkým ako krytina na domy. Všetky strechy nabíjaných domov boli pokryté trstinou hrúbky do 40 cm. Táto hrúbka zabezpečovala stavbe dobré tepelnoizolačné a hydroizolačné vlastnosti. Aby však trstinové strechy splnili účel, vyžadovali si údržbu každých desať až dvanásť rokov. Keďže ide o prírodný materiál a keďže v súčasnosti stúpa v stavebníctve záujem o prírodné materiály, trstinové krytiny čoraz častejšie vídame v turistických strediskách a chatkových osadách. Pri rekonštrukciách starých sedliackych domov práve tento typ strechy pekne vynikne, rovnako pri pokrytí altánkov, prístreškov, ale aj rodinných domov či historických objektov. Pri návšteve turistickej osady Kulpin v Nemecku náš známy kulpínsky maliar Michal Hasik vyfotografoval krásne domy s trstinovými strechami.

  • Carving a kraslice

    Sme uprostred pôstneho obdobia. Ľudová tradícia dnešnej 4. pôstnej nedeli dáva názov strednopôstna, keďže tvorí stred 40 – dňového pôstneho obdobia. Je pôst, ale táto nedeľa už hovorí o radosti. Radujme sa! Nech nám jar, ktorá klope na dvere, nespôsobí jarnú únavu, ale práve naopak, nech prinesie dni plné zdravia, energie a radosti. Nech prebúdzajúca sa príroda prebudí aj naše mysle, aby sme hýrili dobrými nápadmi. Kysáčan Pavel Chrťan máva vždy dobré nápady, a to hlavne preto, lebo tvorí v súzvuku s prírodou. Výtvorom prírody pridáva vyššiu, pridanú hodnotu. Skrášľuje ich. Jedlo dekorované jeho rukami tiež získava na hodnote. V ústrety veľkonočným sviatkom skrášľuje aj vajíčka a robí z nich kraslice.

  • Vladimír Mičátek

    Pred 150 rokmi 14.03.1871 v Kysáči, v známej Mičátkovej učiteľskej rodine, narodil sa Vladimír Mičátek, prekladateľ, publicista a učiteľ, prvý tajomník Československého zväzu v Kráľovstve SChS, zakladateľ Slovenského čítacieho spolku a Hospodárskeho družstva. Uverejňoval pod pseudonymami: Abeceda, Cirkevník, Chmeliar, Kysáčan, V. Revka. Spolu so sestrou Eržikou preložili pozoruhodný počet srbských spisovateľov a aj na ten spôsob, upevňovali dobré vzťahy medzi Slovákmi a Srbmi.

  • Rusnákovci

    V strede Petrovca ešte pred polstoročím stál ošarpaný Rusnákov dom. Po významnej petrovskej rodine Rusnákovcov zostali smutné stopy a potomok, od ktorého všetci bočili. Blažo občas vyšiel na ulicu a jeho dlhá brada a handrový oblek najčastejšie u ľudí vyvolávali odpor. Malé deti sa pri pohľade na neho neraz vystrašili. Vo dvore domu vyrástla malá hora, v ktorej hniezdili rôzne vtáky a v noci sa z nej ozývalo húkanie sov. Blažo údajne spával v jame vykopanej na dvore a vyloženej šúštím z kukurice. A ten spomenutý Samuel-Blažej Rusnák sa narodil 3. februára 1905 v Petrovci a bol maturantom prvej generácie žiakov petrovského gymnázia. Po skončení gymnázia začal študovať na Slovensku, no štúdium nedokončil kvôli zdravotnému stavu. Psychické poruchy sa už vtedy začínali hlásiť.

  • Kráčajúca encyklopédia

    Petrovčan, 58 ročný Vladimír Krnáč, už niekoľko rokov v celom Srbsku známy ako „Kráčajúca encyklopédia", sa zúčastnil v 17. rôznych kvízoch, v asi 120 vedomostných súťažiach, kde zvyčajne získal prvé miesta a stal sa aj najpopulárnejším účastníkom známeho kvízu Rádio-televízie Srbska „Slagalica" – štyrikrát v ňom účinkoval a štyrikrát sa dostal do finále. Je to človek, ktorý všetko vie a do všetkého sa vyzná. Pritom je to aj skromný človek, bez akademických titulov, zámočník, pracujúci na stavbách.

  • Handrovka

    Výraz handrovka mnohí nepoznajú a ani v slovenskom slovníku ho nenájdeme. No, je to asi najvhodnejší výraz pre koberček, či rohožku utkanú z handier. Srbi handrovku pomenúvajú podobne „krpara" - s vysvetlivkou, že ide o prestierku utkanú z handier (prostirka istkana od krpa). Handrovky sa tkali na krosnách a išlo vskutku o ekologické a ekonomické využívanie starého odevu, starých handier. V našich domácnostiach sa v zimných mesiacoch často tkali handrovky.

  • Ročenka Slováci v zahraničí 37

    Ročenka Slováci v zahraničí vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej po tridsiaty siedmykrát. V tomto roku zborník čitateľom prináša kvalitné príspevky autorov z Dolnej zeme a odborníkov na krajanskú problematiku zo Slovenska. Novinkou sú abstrakty a kľúčové slová jednotlivých príspevkov v slovenskom a anglickom jazyku a vizitky kontaktných údajov autorov príspevkov. Ročenku odborne posúdili doc. PaedDr. Pavol Parenička, CSc. a PhDr. Peter Mulík, PhD. Úvodné slovo patrí zostavovateľke ročenky, Zuzane Pavelcovej. Autorskými textami do ročenky prispeli: Ján Jančovic, Ján Babiak, Ján Chrťan, Zuzana Drugová, Miroslav Kmeť, Claud Baláž, Patrik Šenkár, Peter Cabadaj a Katarína Mosnáková Bagľašová. Rozsiahly zborník ponúka širokospektrálne zamerané čítanie pre odborníkov a laikov, ktorých krajanská problematika fascinuje vo rozličných súvislostiach.

  • Sviatok mám

    Keby som bol malé vtáča,
    čo si nôžky v rose máča,
    zniesol by som ako treba,
    tebe, mamka, modré z neba
    Zobkal by som ti z dlane,
    spieval piesne nevídané. ...Týmito veršíkmi Jána Navrátila sa k dnešnému sviatku svojim mamám prihovorili bieloblatskí predškoláci. Aktuálnym dištančným spôsobom a použitím video nahrávok deti sa s vychovávateľkou Adelou Obšustovou hrali a zároveň poúčali. Nejednému z účinkujúcich detí slovenčina nie je materčina a predsa sa na video nahrávke všetky veľmi snažili čo lepšie zvládnuť zverenú úlohu. Na radosť všetkých mám.

  • Bojovníčky XIV. VÚSB

    V XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigáde (VÚSB) bojovalo 86 žien, z Petrovca 42, zo Starej Pazovy 13, z Kysáča 11, z Pivnice 7, z Kulpína 6, zo Selenče 3, Begeča 2 a po jednej z Ľuby a Lalite. Mnohé z bojovníčok mali len 15 či 16 rokov. Svoje mladé životy obetovali Mila Zabunová z Kulpína, Zuzana Sičová z Pivnice, Zuzana Šuľanová z Kysáča, Anna Kubečková z Ľuby a dve Petrovčanky: Anna Víziová, ktorá zahynula keď mala iba devätnásť 21. marca 1945 od výbuchu míny, kým mladučká, 16-ročná Mária Nôtová vytúženú slobodu zaplatila životom 19. mája 1945 v našickej nemocnici, ktorú ustaši vyhodili do vzduchu, desať dní po podpísaní kapitulácie Nemecka... Obe tieto dievčatá mali v brigáde aj otcov. V Kysáči bolo zvykom, že sa do odbojového hnutia akosi automaticky zapájali aj manželky partizánov. Nejedna matka sa do vojny vybrala za svojim synom. Dozvedáme sa to z referátu Anny Dudášovej zo sympózia Revolučné odkazy XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády, uskutočneného 10. novembra 1979 v Petrovci, z ktorého v roku 1980 Obzor vydal zborník prác. Mnohé ženy sa z vojny vrátili s rôznymi zdravotnými problémami... Ich ruky a nohy boli omrznuté a spuchnuté od mrazu a predčasné vrásky na ich tvárach dlho rozprávali o hrôzach vojny.

  • Bon-Bun kolonizátor a zakladateľ Starej Pazovy?

    V genealogicko-heraldickom časopise HLAS, ktorý od roku 1990 vychádza pri Matici slovenskej v Martine, zverejnili zaujímavý príspevok bádateľa Zdenka Ďurišku o zakladateľovi Starej Pazovy profesorovi Novosadskej latinskej školy Bonovi vlastne Eliášovi Bunovi (Bohnovi, ako ho po latinsky zapisovali úrady), ktorý v roku 1770 priviedol ako lokátor prvých Slovákov do sriemskej St. Pazovy. Mnohí bádatelia našich radov, ale aj na Slovensku, vyjmúc historika Slavka Gavrilovića, ktorý uviedol, že na srbskej novosadskej škole pracoval prof. Bun, nie Ján, ale Eliáš, netušili, že tento profesor bol pôvodom Martinčan, ktorý sa vybral po oslobodení južných krajov od Turkov zrovna do slobodného kráľovského mesta Neoplanta, teda Nového Sadu.

  • SDM: Stavajte na pevnom základe

    Na tropickom súostroví Vanuatu v južnom Pacifiku, ktoré je často postihované zemetraseniami, cyklónmi, sopečnými výbuchmi a ohrozuje ho aj stúpajúca hladina oceánu, treba starostlivo zvážiť terén aj vplyv podnebia. Preto si ženy z Vanuatu za tému tohtoročného Svetového dňa modlitieb (SDM) zvolili tému: Stavajte svoj dom na pevnom základe." (Mt 7, 24-27). Ženy z Vanuatu chvália Boha za úrodnú zem, za radostný spev vtákov, za detský džavot. Spoločne uvažujú nad svojím životom, nad každodennými zápasmi pri zabezpečovaní obživy, pri starostlivosti o životné prostredie a vzdelávaní detí. Ich problémy sú pre ne dôvodom chváliť Boha za to, že On je zdrojom ich sily, keď sa usilujú uchrániť deti pred podvýživou a vytvoriť mladým ľuďom príležitosti. To prvé, čo sa môžeme naučiť od žien z Vanuatu, je, že pre Vanuatčanov je zem tým, čo je pre dieťa matka. Za ženy Vanuatu sa dnes, ale aj v predchádzajúcich niekoľkých dňoch, modlil ženy z našich slovenských cirkevných zborov.

  • Túlavý život K. M. Lehotského

    Karol Miloslav Lehotský, prvý školený maliar z radov vojvodinských Slovákov, zomrel 4. marca 1929 v Brne (Česká republika), kde bol aj pochovaný. Jeho rodina pochádzala zo Slovenska a mala šľachtické korene. On sa už narodil v Laliti, kam jeho otca povolali za učiteľa. K. M. Lehotský žil akýsi svoj život, bol podivínom, vždy niečím nespokojný a túlavý. Sťahoval sa do viacerých prostredí a tak aj jeho maliarske dielo nachádzame „roztrúsené" po svete. V Petrovci na neho pripomína napríklad oltárny obraz Večera Pánova v evanjelickom kostole a portrét Jána Amosa Komenského na petrovskom gymnáziu. Múzeum vojvodinských Slovákov vlastní niekoľko Lehotského obrazov, podobne i Etnografické múzeum v Martine, Galéria mesta Bratislavy, Slovenská národná galéria z Bratislavy a ďalšie.

  • Kvety Zuzky Medveďovej

    Namiesto kytice na jej hrob, dnes kladieme na stránku kvetinové zátišia našej prvej akademickej maliarky z radov vojvodinských Slovákov Zuzky Medveďovej. Urna s jej popolom bola uložená do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne 3. marca 1985. Jej umelecké dielo v Petrovci ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej.

  • Slovenská evanjelická a.v. cirkev

    V tomto roku Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Srbsku oslavuje storočnicu osamostatnenia. Ešte pred storočím sme totiž žili v Rakúsko Uhorsku a s hornozemskými Slovákmi sme mali jednotnú Evanjelickú cirkev. Podobne aj Evanjelická cirkev na Slovensku oslavuje 100 rokov svojich moderných dejín a 18. januára si jej prčedstavitelia pripomenuli 100 rokov prvej synody v evanjelickom kostole v Trenčíne, teda najvyššieho zákonodarného zhromaždenia Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku. Tento dátum sa považuje za začiatok existencie ECAV, mimo rámca Uhorska, v Československu a na Slovensku. Dovtedy mala evanjelická cirkev za sebou 400-ročnú históriu v Uhorsku. Aj dejiny našej dolnozemskej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi sa začínajú so sťahovaním našich predkov na Dolnú zem, teda sú takmer 300-ročné, avšak samostatnosť naša cirkev získala pred 100 rokmi. O tom viac TU: http://www.kulpin.net/o-kulpine/spolky-a-kluby/spolok-zien/22-aktuality/aktuality/11141-slovenska-evanjelicka-krestanska-cirkev-a-v

  • Marec 1941

    Pred 80 rokmi v marci 1941 sa nad Juhosláviou už nebezpečne vznášala hrozba vojny a aj vo Vojvodine sa začali demonštrácie vlastencov a antifašistov. „ Ani jednu marcovú noc v osudnom roku 1941 Petrovec nedospal. Rachot rútiaceho sa kolesa vojny, neistota, obavy, napäté vyčkávanie, hroziaca príšera vojny, fašistické hrozby, predtucha, že zapredanecká belehradská vláda snuje zradu – všetko to celou svojou ťarchou doliehalo na dušu ľudí, ktorí deň čo deň presedeli pri rozhlasových prijímačoch, načúvajúc prívalu správ a spočitujúc hodiny, minúty, sekundy, ktoré veštili, že sa bude písať pamätná história /.../ Čochvíľa sa po dedine bleskurýchle rozletel chýr, že tisícové zástupy obyvateľov slobodymilovného Belehradu demonštrujú na uliciach hlavného mesta proti zradcovskej vláde Cvetković – Maček a proti pripojeniu Juhoslávie k Trojnému paktu. Bleskurýchle sa ozvena belehradských ulíc niesla do všetkých kútov pobúrenej krajiny." Písal tak dvadsať rokov neskôr 25. marca 1961 v Hlase ľudu Samuel Miklovic. V Petrovci sa demonštrácie začali 27. marca a pobúrený zástup tiahol z gymnázia. Dva dni predtým sa vzbúril aj Zreňanin a Stará Pazova.

  • Daniel Pixiades – Zápisky bez poradia (úryvok)

    Narodil som sa 5. júla roku 1931 v slovenskej dolnozemskej dedine Kysáč. Matka ma porodila keď mala šestnásť rokov. Vážil som vraj asi sedem kilogramov, čo bolo rekordom nielen v Kysáči, ale aj vo Vojvodine a možno aj v Juhoslávii. V tlači ma nazvali cisárom a pôrodná babka Macáková mi neskôr povedala, že vo svojej praxi nikdy nevidela tak veľké dieťa. Rodičia dlho spolu nevydržali, rýchlo sa rozišli a ja som zostal u otcových rodičov. O mňa sa ďalej starala otcova matka. Kŕmila ma bielym chlebom a kozím mliekom. Od toho som sa stal poriadne tučný a mal som aj problémy s dýchaním. Doktor ma chodieval zachraňovať niekedy až trikrát denne. Neviem, ako ma vyliečil, ale, hľa, tu som, prežil som. Neďaleko nášho domu bol aj dom s niekoľkými bytmi. V jednom z nich sa usadil mladý maďarský manželský pár. On pracoval na železnici a ona zostávala doma. V prednej izbe bývali Bagoňovci, rodičia môjho spolužiaka Jána. S Janom sme sa každé ráno škárou vo dverách pozerali, ako sa maďarský pár, pred manželovým odchodom do práce, miluje. Tak sme získali prvé poznatky o sexe.

  • Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií

    IV. kongres matíc slovanských národov a inštitúcií, ktorý usporiadala Matica slovenská pri príležitostiach 100. výročia oživotvorenia Matice slovenskej a podpísania Memoranda národa slovenského, 4. – 7. júna 2019 v Martine, priniesol začiatkom nového roka významný rezultát. Je ním unikátna pamätnica z vydavateľskej dielne Matice slovenskej pod názvom Kongres matíc slovanských národov a inštitúcií. Pod zostavenie publikácie sa podpísali: Marián Gešper – predseda Matice slovenskej a Zuzana Pavelcová – riaditeľka Krajanského múzea MS.

  • Dary spoločnosti Marbo Product

    Spoločnosť Marbo Product ako súčasť multinacionálnej spoločnosti PapsiCo podniká už 13 rokov na trhu západného Balkánu a v obci Báčsky Petrovec, totiž v Maglići a v rámci svojho spoločensky zodpovedného prínosu lokálnemu spoločenstvu dotovala počítačové a iné technické vybavenie a zariadenia verejným ustanovizniam obce Báčsky Petrovec. Dotáciu dostali Dom zdravia Báčsky Petrovec, Predškolská ustanovizeň Včielka, Gymnázium Jána Kollára, Základná škola Jána Čajaka, Základná škola Jána Amosa Komenského v Kulpíne, Základná škola Jozefa Marčoka Dragutina v Hložanoch a Základná škola Žarka Zrenjanina v Maglići. Ide o vybavenia, ako sú notebooky, tlačiarne, monitory, desktopové počítače a tablety, ktoré v spolupráci s Obcou Báčsky Petrovec boli darované týmto ustanovizniam, ktoré pôsobia pod jej príslušnosťou.

  • Deň ružového trička

    Jedného dňa v roku 2007 v Kanade, jeden chlapec prišiel do školy v ružovom tričku... Stal sa preto predmetom šikany svojich rovesníkov, utrpel posmech, keďže si žiaci mysleli, že chlapcom sa ružové tričko nehodí a že je to dievčenská farba. Neskôr vyšlo najavo, že si chlapec ružové tričko obliekol na podporu svojej matky, ktorá trpela rakovinou prsníka. Odvtedy je ružové tričko symbolom boja proti násiliu v škole. Stanovený je aj Deň proti šikanovaniu a je to deň, keď si deti oblečú ružové tričko, aby ním podporili postoj proti šikanovaniu, čo je myšlienka, ktorá vznikla v Kanade. Oslavuje sa po celom svete, no v rôznych dátumoch. U nás je posledná februárová streda „Međunarodni dan borbe protiv vršnjačkog nasilja", kým v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, je prvý novembrový štvrtok Medzinárodným dňom proti násiliu a šikanovaniu v škole, vrátane kyberšikany. V ústrety dnešnému dňu v kulpínskej základnej škole Jána Amosa Komenského celý týždeň prebiehal v znamení ružovej farby.

  • Čo chceme dosiahnuť s dirigovaným informovaním?

    Sloboda prejavu je zaradená medzi najvyššie ciele ľudstva, pretože je nevyhnutná... Novinári sú dôležití v každej demokratickej spoločnosti a oni sú aj tí, čo majú kontrolovať, napomínať, ba aj kritizovať tých, čo sú pri moci, aby omámení mocou nezabúdali, že pracujú pre svoj národ a jemu zodpovedajú. To je úloha novinárov! Mylne sa novinármi nazývajú tí, čo sú v službe režimu, lebo oni novinármi byť nemôžu. Preto v novinárstve politika nemá miesto! Predsa sa, trebárs aj násilne, do neho domáha. Aj preto v hlasľudovskom hrnci opäť vrie, alebo možno lepšie povedané: ešte stále vrie. A tomu je tak už vyše desaťročie. Spomeňme si na leto 2009 keď Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vedená Annou Tomanovou Makanovou akýmsi „blitzkriegom" (rýchlym, prekvapujúcim rozhodnutím) odvolala riaditeľa nášho týždenník Hlas ľudu a vymenovala zodpovedajúci stranícky káder. Samuel Boldocký sa vtedy nemohol na to mlčky dívať a napísal text Tragikomická procedurálna ekvilibristika s podtitulkom Riaditeľ Hlasu ľudu „odstavený," lebo šetril v časoch hospodárskej krízy?! Vtedy sa politika usadila do hlasľudovského kresla.

  • Panónsky námorník

    Včera a dnes sa v celej bývalej Juhoslávii spievalo a plakalo v rytme piesne „Slovenska". „Ak umriem mladý, zasaď na môj hrob iba rozmarín." Spieva v piesni Đorđe Balašević a v ďalšom texte výslovne si želá nedovoliť, aby sa z jeho pohrebu urobilo smutné tretie dejstvo. Rodina nášho známeho speváka to rešpektovala a dnes v popoludňajších hodinách za prítomnosti najužšieho kruhu rodiny a hudby jeho tamburášov ho pochovali na Mestskom cintoríne v Novom Sade. Aj Slováci v Srbsku si viacerými podujatiami uctili pamiatku na tohto nášho a svetového „panónskeho námorníka". Tak napríklad novinár Ján Filip sa podelil o spomienku na Đoleho, na rozmarín a pieseň Slovenska. Na námestie v Báčskom Petrovci včera začali prinášať kvety a sviečky a vo večerných hodinách Ondrej Maglovský, ktorý roky hrával v Đoleho orchestri, spolu s Lego duo, spievali Balaševićove piesne. V kovačickom kostole dnes tiež zneli balaševićovské baladické tóny a známy kovačický insitný maliar Ján Glózik si spomienku na Đoleho natrvalo zachováva obrazom "Panónsky námorník".

  • In memoriam: Samuel Poniger (1954 – 2021)

    Po takmer troch desaťročiach, koľko ohnutý kráčal pozemskou púťou s ukrutným bôľom zo straty syna, v nedožitom 67. roku svojho života sa pobral za svojim Igorkom. Profesor telesnej výchovy Samuel Poniger zomrel v novosadskej nemocnici, dvanásť dní po mozgovej príhode.

  • ...odídem, keď zamrmle vietor zimné otčenáše...

    Đorđe Balašević (11. máj 1953 – 19. február 2021) „...Iba sa presťahoval, viem!... na nejaké lepšie miesto, pretože toto už nie je svet, v ktorom sa pekne žije! A všetko sme spolu prekonali i všeličomu nás naučil, ten náš úžasný panónsky námorník so sedliackym srdcom, jeden z posledných ambasádorov dobrej vôle z bývalej Yugy.." Takto sa s Đorđem Balaševićom lúčia jedni, iní uvádzajú, že im bolo cťou žiť v jeho čase... Bol súčasťou mnohých nás. Generácie s nim odrastali, spievali, v deväťdesiatych pískali... Na námestí v Novom Sade množstvo mladých a starších prichádza zapáliť sviečku, znejú tam celý večer Đoleho piesne. A on spieva: „Nemám rád február"... „odídem, keď zamrmle vietor zimné otčenáše"... „Dobrú noc, dámy a páni, hľa aj táto šou sa skončila"...

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články