Srbsko – slovenské básnické kolo

„Myslím si, že sa v Kulpíne týmto večerom začala,– a verím, že to bude tradícia, – užšia spolupráca básnikov oboch národov. Nadviazali sme na dlhú tradíciu spolupráce, súčinnosti a kultúrnej výmeny slovensko –srbskej a srbsko –slovenskej," povedal Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov z Bratislavy. Nové podujatie: Srbsko – slovenské básnické kolo, roztočené včera v kulpínskom kaštieli, nanajvýš pozitívne ohodnotil aj Radomir Andrić, predseda Združenia spisovateľov Srbska z Belehradu. „Kolo je kruh, sú to aj tradičné tance dvoch národov, kruh je aj nekonečno a ním chceme vyjadriť želanie, aby aj naša spolupráca pretrvávala," ozrejmil usporiadateľ podujatia Vladimír Valentík, predseda Slovenského kultúrneho klubu z Báčskeho Petrovca.

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Vladimír Valentík, poznamenal, že tento večierok nie náhodou zorganizovali práve v Kulpíne, v kaštieli šľachticov Stratimirovićovcov, kde určitý čas pobudol Janko Kráľ, neskôr v Dunđerskovom kaštieli, kam často chodieval Laza Kostić... "Možno práve v tomto kaštieli vznikla známa báseň Lazu Kostića Santa Maria della salute, venovaná Lenke Dunđerskej, za ktorou do kaštieľa známy spisovateľ často chodieval," povedala moderátorka programu Tatiana Mitićová. Svoje básne hovorili štyria básnici zo Srbska: Radomir Andrić, Jeremija Lazarević, Radovan Vlahović a Miodrag Jakšić a štyria slovenskí básnici: Miroslav Bielik, Miroslav Demák, Ladislav Čáni a Michal Ďuga.

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

„Nie náhodou sa slovenskí a srbskí spisovatelia v posledných rokoch intenzívne družia. Nič nepadá z neba. A tak ani táto družba, porozumenie a láska medzi srbskou a slovenskou kultúrou, medzi srbským a slovenským národom, medzi srbskými a slovenskými básnikmi... nevzišla z prázdna, lež z hlbokých spôn vznikajúcich počas niekoľkých storočí a zvlášť v období romantizmu, zlatej doby srbsko-slovenskej spolupráce. Vtedy na desiatky srbských žiakov z týchto končín, – podľa niektorých údajov ide o asi 2.500 Srbov,– sa školilo v terajších slovenských mestách. A nielenže sa školili, ale sa učili aj jazyk, aby mohli písať básne po slovensky a Slováci sa učili srbčinu, aby mohli písať básne v tomto jazyku," zdôraznil vo svojom príhovore Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie. Na večierku sa zúčastnila aj Milinka Chrťanová, námestníčka pokrajinského tajomníka pre národnostné menšiny.

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

Srbsko – slovenské básnické kolo

 

„V posledných rokoch sme naše akcie zintenzívnili konkrétnou spoluprácou Združenia spisovateľov Srbska a Spolku slovenských spisovateľov. Slovenský kultúrny klub, ktorý začal svoju činnosť, ešte viac zintenzívňuje túto spoluprácu a bude ju iste viesť k ďalšej produktivite. Myslím si, že dnešným večerom sa skutočne začalo niečo, čo oceníme až po rokoch. Verím, že táto iniciatíva bude mať trvácnosť a môžeme na ňu nadviazať podobným podujatím na Slovensku. Kolo sa koná vlastne v predvečer kolokvia o Dunaji, o poézii spojenej s Dunajom. Je to projekt, ktorý vznikol na základe spolupráce našich dvoch spisovateľských združení, ktorého cieľom je vydať antológiu poézie spojenej s Dunajom, klasikov i súčasníkov, všetkých národov, cez krajiny ktorých Dunaj preteká," povedal po ukončení večierka Miroslav Bielik.

Večierok usporiadali Slovenský kultúrny klub a spoluorganizátormi boli Spolok slovenských spisovateľov z Bratislavy a Združenie spisovateľov z Belehradu.

Hrou na husliach večierok ozvláštnila Marína Cerovská a preložené básne zo srbčiny do slovenčiny a opačne čítali Nina Simićová a Tatiana Mitićová.

Prvý ročník tohto medzinárodného podujatia podporili MOMS Kulpín, Spolok kulpínskych žien, Múzeum Vojvodiny a Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, správu, predpisy a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články