Keď zo života život odcvála

Jánovi Kopčokovi, profesorovi matematiky na gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, vyšla tlačou básnická zbierka Keď zo života život odcvála. Autor sa ňou poďakúva svojim rodičom, ktorí tvrdou sedliackou prácou umožnili, aby mohol študovať a ponechali mu čas a možnosť aj na literárnu tvorbu. Venoval ju tiež všetkým jeho inšpiráciám, ktorých mená neodhaľuje, ale vo venovaní uvádza, že natrvalo zostanú zapísané v jeho srdci. Básne vznikli v minulom tisícročí a napísal ich študent a neskôr mladý perspektívny profesor matematiky. Svoje výtvory zverejňoval v gymnaziálnom literárnom krúžku Sládkoviči, vo Vzlete a v Hlase ľudu. Na vzletovsko-rozletovskom Stretnutí pod lipami dvakrát bol odmenený. Napriek tomu, v mladšom veku sa po vlastnú zbierku z rôznych príčin predsa nedopracoval.

 

Keď zo života život odcvála

 

„Uplynuli roky a ten istý Ján Kopčok, už trochu menej mladý a taktiež aj trochu menej perspektívny si uvedomil, že tie básne vôbec neutratili na aktualite. Dokonca, niektoré dožili orwelovskú sebarealizáciu, čo trochu naháňa strach do kostí. Žiaľ, taká je realita," uvádza v predslove autor a ďalej píše, že tá jeho mladícka robota zostala nedokončená. Mieni, že si ten mladý a perspektívny muž zaslúžil svoj moment vo večnosti a že si ten menej mladý a menej perspektívny muž musí zhodiť bremeno z pliec, ktoré roky vliekol a zbaviť sa pocitu , že tomu mladému, perspektívnemu niečo zostal dlžen.

 

Keď zo života život odcvála

 

Hlúposť, slnko, hviezdy...

Rozprávame sa
o nekonečnosti ľudskej hlúposti
na hraniciach umnej konečnosti
a mudrujeme čo je o krôčik ďalej,
lapáme slnko rukami
a chceme ho vyfarbiť do zelena,
zbierame hviezdy do hrstí
a rozsievame ich koľajami úvratí,
aby zaviazli v bahne
ľudskej mysle,
solíme si rozum,
posýpame hlavu popolom
a hovoríme si akí sme utešení,
pritom
nevedomky trochu máme i pravdu.

V tejto 80-stranovej knižočke mäkkej väzby je zverejnených 54 básní zoradených do desiatich básnických cyklov. Knihu vydalo vydavateľstvo Ivana Krasku z Nadlaku v edícii Knižnica dolnozemského Slováka , rok vročenia 2017. Zodpovedný redaktor Ivan Miroslav Ambruš. Na obálke je ilustrácia Ľubky Ergovej, akademickej maliarky z Rumenky.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články