100 rokov tlačiarne v Petrovci

Po roku 1918 v novoutvorenom Kráľovstve SCHS centrom kultúrneho života dolnozemských Slovákov sa stal Báčsky Petrovec. Preto aj tu vznikla myšlienka založiť vlastnú slovenskú kníhtlačiareň. Dňa 22. 12. 1918 sa stretli na porade v Petrovci poprední občania na čele s predsedom porady Jánom Čajakom. Dohodli sa o založení kníhtlačiarne ako účastinárskej spoločnosti v Petrovci a vyzvali občanov na upisovanie účastín. Výzva našla medzi Slovákmi odozvu, a tak sa stali účastinármi nielen obyvatelia Petrovca, ale aj ďalších osád — Kulpína, Hložian, Silbaša, Pivnice, Kysáča, Starej Pazovy a Erdevíka. Kníhtlačiareň finančne podporovali aj juhoslovanskí Slováci v Amerike a vďaka všetkým im už 8. 2. 1919 sa konalo v Petrovci ustanovujúce valné zhromaždenie. Kníhtlačiareň, účastinárska spoločnosť v Petrovci bola slávnostne uvedená do činnosti počas národných slávností 28. 8. 1919. Uvádza v autorskom texte Kníhtlačiareň v Báčskom Petrovci — významný faktor vydavateľskej činnosti juhoslovanských Slovákov Ľubica Bartalská.

 

100 rokov tlačiarne v Petrovci

 

100 rokov tlačiarne v Petrovci

 

100 rokov tlačiarne v Petrovci

 

Od samého začiatku roku 1919 sa v kníhtlačiarni tlačili slovenské noviny Zora a slovenský politicko-spoločenský dvojtýždenník Dolnozemský Slovák, v tom prvom roku pôsobenia vyšiel i Šlabikár pre 1. triedu elementárnych škôl, Čítanka pre 3. a 4. triedu základných škôl (zost. Štefan Kvas), Malý katechizmus, Obrázkový šlabikár pre slovenské ľudové školy (zost. Mária Rusnáková a Ján Podhradský ml.), Slovenská čítanka pre 2. triedu ľudových škôl (zost. Darina Viestová a Vladimír Mičátek). Úlohou kníhtlačiarne bolo zabezpečiť slovenské tlačené slovo pre vojvodinských Slovákov. Prvým správcom kníhtlačiarne sa stal prokurista petrovskej sporiteľne Andrej Labáth, ktorý si priniesol tlačiarske skúsenosti zo Slovenska, z Ružomberka, kde sa učil u Karola Salvu za sadzača. V čele podniku Labáth zotrval do svojej smrti v roku 1934.

V tom roku 1934 sa už začala výrazne cítiť kríza tlačeného slova a preto Matica slovenská zbierkou finančných prostriedkov svojich členov a podporovateľov odkúpila väčšiu časť účastín Kníhtlačiarne Kultúra v Báčskom Petrovci. V zakreslenej úlohe tlačenia novín a literatúry pre vojvodinských Slovákov pokračovala do svojho zaniknutia roku 1947. Od roku 1948 sa kníhtlačiareň stala samostatným podnikom.

V povojnovom období sa však veľa toho menilo. Krajina sa obnovovala a poštátňovalo sa všetko čo sa mohlo. V tých zmenách bola budova pôvodnej tlačiarne pridelená Obecnému súdu a oproti nej sa už hrdo vzpínala nová budova tlačiarne. Obecný súd tam sídlil pokým sa nevybudoval nový objekt Obecného zhromaždenia. Po vysťahovaní súdnej administratívy pôvodná budova kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci zostala prázdna. Nik sa už potom o ňu veľmi nestaral, keďže súdne objekty boli vo vlastníctve AP Vojvodiny a dodnes sa to majetkovo-právne nedoriešilo. Či je budova obecná, alebo pokrajinská? Novinovo-vydavateľský podnik Hlas ľudu ju však chápe sčasti ako svoju, keďže roku 1953 bol založený samostatný slovenský vydavateľský podnik Kultúra a jeho súčasťou bola kníhtlačiareň, vydavateľstvo a redakcia Hlasu ľudu. Aj Matica slovenská v Srbsku (MSS) si na ňu nárokuje, keďže v minulosti ona za ňu zaplatila a bola väčšinovým vlastníkom Kníhtlačiarne Kultúra.

 

Po sto rokoch budova v ktorej bola slávnostne do prevádzky daná Kníhtlačiareň účastinárska spoločnosť

 

Po sto rokoch budova v ktorej bola slávnostne do prevádzky daná Kníhtlačiareň účastinárska spoločnosť

 

Po sto rokoch budova v ktorej bola slávnostne do prevádzky daná Kníhtlačiareň účastinárska spoločnosť

 

Po sto rokoch budova v ktorej bola slávnostne do prevádzky daná Kníhtlačiareň účastinárska spoločnosť

 

Budova v Petrovci, v ktorej tlačiareň stále funguje, ibaže ako...

 

Budova v Petrovci, v ktorej tlačiareň stále funguje, ibaže ako...

 

Budova v Petrovci, v ktorej tlačiareň stále funguje, ibaže ako...

 

V roku storočnice sa snáď rieši záhada vlastníctva a konečne sa vykoná renovácia tejto budovy, ktorá by mohla byť ozdobou centra mesta a je na hanbu všetkých občanov. Rovnako smutný pohľad vzbudí aj o polovicu mladšia budova niekdajšieho vydavateľského podniku Kultúra, ktorý na týchto turbulentných priestoroch prechádzal rôznymi transformáciami, reorganizáciami, združovaniami... potom štiepaním, rozkladom, rozpadom...

K storočnici kníhtlačiarne aj tento dojímavý príbeh o Pavlovi Lazarovi:
http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/10483-storocnica-petrovskej-knihtlaciarne-a-pavel-lazar

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Víťazoslav Hronec (1944)

BÁSNIK

Sedí za stolom,
   na konci sveta:
vábi ho belosť
   papiera;
dohára sviečka,
   plameň sa zmieta,
ako keď človek
   zomiera.

Vonku na daždi,
   modlia sa všetci
pred tvárou boha
   -vinníka:
zovšadiaľ striehne
   mlčanie vecí
a zmyslu slov sa
   vymyká.

Posledné komentáre

Posledné články