Z aromatického literárneho záhonu Viery Benkovej

...nedivte sa, že sa do tohto môjho literárneho záhonu dostala už pomaly zabudnutá a priam do úplného zabudnutia odsunutá vynikajúca rastlina, ktorú sme ako deti volali „parôžky". Hrali sme sa s jej plodmi, robili sme si z nich pečiatky alebo nám to boli poštové listy, do ktorých sme si ukrývali naše tajné sny a slová... A sťa v pravej rozprávke „parôžky" sme potom zjedli; ako deti sme tušili, že tieto plody sú liečivé a po ich prehltnutí naše tajomstvá zostanú naďalej tajomstvami... Slezové plody – koláčiky, pagáčiky či parôžky, liečili nielen telo, ale aj ľudskú dušu... Píše okrem iného Viera Benková, v krátkej próze Slezová ruža, kde opisuje i priaznivé vplyvy slezu pri niektorých zdravotných problémoch. Avšak, do tohto liečiteľsko-spomienkovo-literárneho príbehu mimochodom vsunula aj román Záhrada slezovej farby Branka Ćopića, pestovanie slezovej ruže v záhrade pána učiteľa Alberta Martiša v Padine, niekdajšie prašné cesty v jej rodnom Petrovci... Podobným spôsobom autorka vo svojej najnovšej knihe Z aromatického literárneho záhonu opísala pätnásť rastlín. Knihu v týchto dňoch vydal MOMS Petrovec k spisovateľkinej osemdesiatke.

 

Z aromatického literárneho záhonu Viery Benkovej

 

Z aromatického literárneho záhonu Viery Benkovej

 

„Kniha je výplodom tradície ľudového liečiteľstva , ktoré bolo v minulosti v našich končinách zastúpené v hojnej miere a tradíciu má aj v spisovateľkinej rodine," uvádza v úvodných slovách Katarína Melegová Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec. Otec Viery Benkovej bol totiž liečiteľom a matka pochádzala z malej horskej dediny Čičmany, kde v zimnom období obyvatelia boli úplne izolovaní od iných miest a museli siahať po bylinkách.

„Autorka aj touto knihou dokazuje svoj vrúcny vzťah k prírode, k rodisku, k rodine, ale je to zároveň aj orodovanie, aby sa človek navrátil k svojej podstate, k prírode, lebo v celom literárnom diele Viery Benkovej môžeme sledovať jej silné prepojenie s prírodou," píše ďalej v úvodníku K.M. Melichová, ktorá hodnotí, že sa aj táto Benkovej próza vyznačuje lyrikou, že z nej vanie autorkino prianie dožičiť aj nám z toho blahodarného puta.

Keďže je Viera Benková predovšetkým poetkou, kniha sa začína básňou Materina dúška. Potom už nasledujú krátke prózy: Keď zakvitnú lipy, Slezová ruža, Nechtík lekársky alebo divotvorná lekáreň, Rozprávkové metlíňa, Skorocel kopijovitý – matka rastlín, Fialka (Viola odorata), Stračia nôžka, Zázračný kostihoj, Dlhoveká baza, magická sila kôpru, Dlhoveký cícer, Spagyrická príprava kvintesencia, Drobná pažítka, verná kamarátka, Statočná čakanka a Nostalgická terapia levešťokom.

Kniha má 70 strán a umeleckými fotografiami ju spestrila autorkina dcéra Alena Jelenkovićová. Vreckový formát umožňuje jednoduché nosenie knihy v taške a siahnutie po nej hoci priamo pri rastlinách, v prírode na výlete, v parku na lavičke, v autobuse... Vyšla v náklade 400 kusov a vytlačila ju Alfa–Graf NS.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články