Mária Terézia

Dnes sú Hromnice a meniny oslavujú Márie. Medzi najvýznamnejšie nositeľky tohto mena celkom určite patrí Mária Terézia (nem. Maria Theresia; 13. máj 1717 – 29. november 1780), cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Jej korunovácia za uhorskú kráľovnú sa konala v roku 1741 v Prešporku – starší názov Bratislavy, v Dóme sv. Martina a o dva roky neskôr sa v Prahe nechala korunovať za českú kráľovnú. Mária Terézia výrazne ovplyvnila aj život dolnozemských Slovákov. Slováci sa totiž na dolnozemské územie sťahovali práve počas jej vlády. V prvých rokoch svojho kraľovania, roku 1745, mladá kráľovná pridelila pustatinu Kulpín hercegovskej rodine Stratimirović za zásluhy v boji proti Turkom. Práve v tom roku 1745 sa prisťahovali Slováci do Petrovca, ako prvej slovenskej osady na území dnešného Srbska, no keďže roku 1764 od kráľovnej Márie Terézie nedostali povolenie na stavbu nového kostola, roku 1783 si vystavali iba modlitebnicu. Skôr než v Petrovci evanjelické chrámy boli tak vybudované v Hložanoch, Kysáči, Selenči, Aradáči, Starej Pazove...

 

Portrét Márie Terézie, českého umelca Jozefa Hikela

 

Portrét Márie Terézie, českého umelca Jozefa Hikela

 

Dokument podpísaný Máriou Teréziou, ktorým pustatinu Kulpín venúva rodine Stratimirovićovej

 

Dokument podpísaný Máriou Teréziou, ktorým pustatinu Kulpín venúva rodine Stratimirovićovej

 

Dokument podpísaný Máriou Teréziou, ktorým pustatinu Kulpín venúva rodine Stratimirovićovej

 

Mária Terézia sa stala kľúčovou postavou v politike 18. storočia v Európe a Habsburskej monarchii priniesla jednotnosť. Bola považovaná za jednu z najschopnejších panovníkov vtedajších krajín a aj v súčasnosti sa o nej hovorí ako o jednej z najvýznamnejších panovníkov z Habsburského rodu. Jedno z jej detí, ďalšia známa Mária, Mária Antoinetta sa stala francúzskou kráľovnou.

 

Katarína Pucovská