Sme uprostred Veľkého, Svätého, alebo aj Tichého týždňa, ktorý predchádza Veľkej noci. V ňom má každý deň osobitné pomenovanie: Modrý pondelok, Žltý utorok, Čierna streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Dnes je teda Čierna streda alebo aj Škaredá streda. O takýto názov sa pričinil Judáš, ktorý za príslovečný Judášov groš zradil Ježiša. Predtým na neho škaredo zazeral. Túto dnešnú stredu si neraz mýlime s Popolcovou stredu. Popolcová streda už bola pred vyše mesiacom a ňou sa začína 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Židia sa na začiatku pôstu zvykli posýpať popolom a preto je Popolcová. Zajtra bude Zelený štvrtok, deň keď Ježiš sedel so svojimi učeníkmi pri Poslednej večeri.
Bilbord v kulpínskej cirkevnej záhrade
Prečo sa deň poslednej Ježišovej večeri s učeníkmi nazýva práve Zelený štvrtok? Názov je podľa jednej verzie odvodený zo spomienky na sviežu zeleň pre Ježiša takej osudovej Getsemanskej záhrady, v ktorej v ten štvrtok, deň pred Jeho ukrižovaním, ešte sedel so svojimi učeníkmi. Najrozšírenejším symbolom tohto dňa je však ticho. Práve v tento deň mlčia na kostolných vežiach zvony, ktoré, ako hovorí ľudová tradícia, odlietajú do Ríma, aby sa vrátili po západe slnka až na Bielu sobotu. Namiesto zvonov sa používali rapkáče.
V tomto roku máme Tichý týždeň skutočne tichý a zvony v mnohých našich mestách a na dedinách utíchli ešte skôr a už tretí týždeň nezvolávajú veriacich do chrámov. Kvôli núdzovému stavu, koronavírusu a zákazu vychádzania a zhromažďovania sa, služby Božie sa v našich kostoloch nekonajú.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)