In memoriam – Vladimír Urbanček

Dňa 28. septembra 2020 v novosadskej nemocnici umrel umelec Vladimír Urbanček z Báčskeho Petrovca. Narodil sa v roku 1941 v Petrovci kde ukončil základnú a strednú majstrovskú školu. Existenčné podmienky hľadal najprv doma, ale ich nenašiel. Osud ho z rodiska odviedol do Nemecka roku 1965, o dva roky neskoršie do Kanady, aby sa hneď po tom roku 1967 natrvalo vysťahoval do Spojených štátov amerických. Neďaleko New Yorku v zalesnených krajoch v New Jersey so svojou manželkou Ann a dvoma deťmi žil jedenásť rokov. Avšak jeho túžba za domovom bola taká silná, že sa s celou rodinou vrátil do Petrovca pričom sa zriekol aj veľkého prekrásneho rodinného domu. Keď nenašiel to, čo v rodisku očakával, adekvátnu pracovnú príležitosť, znovu sa vrátil do Spojených štátov, ale teraz na Floridu do mestečka Ocala. Keďže v Petrovci nemohol žiť, začal si ho maľovať. Na Floride začali vznikať maľby zobrazujúce jeho rodisko, zvyky a tradície tunajších Slovákov. V zámorí bol vskutku misionárom petrovského slovenského života, folklóru, národopisu. Po vyše 35 rokoch života v zahraničí vrátil sa do rodiska, kde sa jeho životná púť skončila. Pochovaný bude zajtra 30. septembra 2020 o 14. hodine na petrovskom cintoríne.

 

In memoriam – Vladimír Urbanček

 

In memoriam – Vladimír Urbanček

 

In memoriam – Vladimír Urbanček

 

Petrovský učeň, americký majster a náš umelec, Vladimír Urbanček všade kam chodil, všade obrazmi predstavoval Petrovec. Stolársko-stavebnícke zamestnanie mu umožnilo každodenne kreatívne tvoriť. I keď prvé maliarske pokusy mal ešte počas strednej školy v Petrovci, intenzívne začal kresliť a maľovať po príchode na Floridu z podnetu svojej manželky, ktorá v jeho výtvarnej činnosti videla nielen duchovnú a kreatívnu náplň, ale aj čiastočné naplnenie túžby po domove. Absolvoval aj umeleckú školu Fine Arts na Central Florida Community College. Svoje práce vystavoval na kolektívnych výstavách na Floride a samostatných a kolektívnych výstavách v Petrovci. Osobitne ho lákali petrovské polia, studne vedľa chmeľníc, na lúkach, pestrosť petrovského folklóru, kroje, zvyky, zanikajúce remeslá... Za jeho prácou zostáva svedectvo pre budúce generácie. Technikou fotorealizmu či hyperrealizmu zachytil na plátno časť našich dejín. Preto má jeho tvorba nielen umeleckú, ale aj národopisnú a dokumentárnu hodnotu.

 

In memoriam – Vladimír Urbanček

 

In memoriam – Vladimír Urbanček

 

In memoriam – Vladimír Urbanček

 

Foto Martin Pucovský

 

„Vladimír Urbanček je najlepším misionárom petrovského slovenského života, folklóru, národopisu. Zachytáva úlomky dedinského života ako svedectvo pre budúce generácie, aby si vedeli aspoň predstaviť a vážiť život svojich predkov. Za to mu patrí vďaka všetkých nás," uvádza prof.Dr. Ján Kišgeci v knihe Petrovec Vladimíra Urbančeka.

Vladimír Urbanček mal vlani vo februári poslednú samostatnú výstavu obrazov pod názvom Petrovec v spomienkach. Trefne zapadla do roku veľkých jubileí: stého výročia Slovenských národných slávností, slovenského gymnázia, kníhtlačiarne, prvej výstavy obrazov, ako aj desaťročnice Združenia petrovských výtvarných umelcov (ZPVU), ktoré túto výstavu zorganizovalo. Lebo, každý, bez výnimky, a bez ohľadu na to, či sa v maliarstve vyzná alebo nie, pred obrazmi Vladimíra Urbančeka zastane a zahľadí sa do namaľovaného príbehu. Každý jeho obraz je akoby okienkom do našej minulosti. Každý obraz rozpráva... a rozpráva so slovenským dolnozemským výtvarníckym výkričníkom. O našich dejinách, o nás.

„Nastal čas rozlúčky... S našim členom, jedným zo zakladateľov združenia, náš báči Vladko ktorý bol aktívny člen, člen Správnej rady, člen ktorý finančne podporoval rôzne podujatia, ktoré sa v ZPVU organizovali... Lúčime sa s vynikajúcim maestrom štetca, ktorý rád maľoval Petrovec zvyky a obyčaje... Lúčime sa, ale povieme si iba dovidenia a raz sa zídeme..." napísali členovia Združenia petrovských výtvarných umelcov.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články