Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov

V dnešný deň 18. novembra 1988 sa začalo veľké dvojdňové medzinárodné sympózium na tému Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov. Z iniciatívy Dr. Jána Kišgeciho spoločnými silami ho zorganizovali vedeckí, kultúrni a spoločenskí pracovníci z Vojvodiny a zo Slovenska. Hlavným organizátorom bol Spolok vojvodinských slovakistov, ktorý po prerušení činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii prakticky zachovával národnostnú identitu a pozdvihoval tvorivý duch vojvodinských Slovákov. Založený bol v roku 1969 a počas asi štvrťstoročia organizoval vedecké porady a od roku 1979 vydával aj zborníky. V jeho vydavateľstve pred tromi desaťričiami, roku 1990, vyšiel zborník prác z uvedeného medzinárodného sympózia, ktoré prebiehalo prvý deň v Novom Sade a druhý deň, 19. novembra 1988 v Báčskom Petrovci. Toto významné podujatie bolo zvláštne a jedinečné nielen podľa počtu prednesených referátov (35), ale aj podľa šírky spracovaných tém. Naše poľnohospodárske tradície skúmali poľnohospodárski odborníci, lekári, veterinári, historikovia, kulturológovia, jazykovedci, kunsthistorikovia, spoločenskí pracovníci, spisovatelia... Keď sa združia sily, výsledok takmer spravidla býva reprezentatívny. Redakciu zborníka tvorili Miroslav Krivák, hlavný a zodpovedný redaktor, Dr. Samuel Čelovský a Dr. Ján Kišgeci.

 

Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov

 

Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov

 

Štvrťstoročie predtým ako čo bola obnovená činnosť Matice slovenskej v Juhoslávii (MSJ), resp. v Srbsku (MSS), – ktorá v tomto roku zaznamenáva 30-ročnicu obnovenej činnosti – podnecovateľom rôznych príležitostných osláv, okrúhlych stolov, vedeckých konferencií, či sympózií, bol teda Spolok vojvodinských slovakistov. Piliermi boli pracovníci predovšetkým Slovakistického ústavu Filozofickej fakulty v Novom Sade, ale aj iných inštitúcií , ako aj verejní a odborní pracovníci a entuziasti roztrúsení na pracoviskách v celej našej pokrajine. Oni sa pričinili aj v organizácii sympózia Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov, ktoré zhromaždilo špičku vedeckých, kultúrnych a spoločenských pracovníkov rôznych vedných odborov. Bola to prvá vedecká konferencia na tému poľnohospodárskych tradícii vo Vojvodine, kde sú multietnickosť, spolužitie a roľníctvo postavené na piedestál rovnocennej ochrany a pocty.

Skúsenosť v pestovaní mnohých poľnohospodárskych plodín priniesli na tieto šíre vojvodinské priestranstvá v nemalom počte práve naši predkovia. Migrácia slovenského obyvateľstva na južnejšie územia Uhorska trvala viacero desaťročí a noví osadníci si do nového domova prinášali i poznatky v pestovaní rastlín. Na uvedenom sympóziu sa poukázalo na to, že Slováci, ako dobrí hospodári, svoje skúsenosti v roľníckej výrobe priniesli a potom aj preniesli obyvateľstvu v tých vtedy veľmi zaostalých, spustošených a rabovaných, močaristých a zanedbaných krajoch, ktoré osídľovali polovicou 18. storočia.

 

Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov

 

Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov

 

Zoznam referátov z medzinárodného sympózia Poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov:

-Dr. Ján Kišgeci: POĽNOHOSPODÁRSKE TRADÍCIE V SLOVENSKÝCH OSADÁCH
VO VOJVODINE A ICH PREJAV V SÚČASNOM POĽNOHOSPODÁRSTVE
-Akademik Ján Kmeť: POĽNOHOSPODÁRSKA KULTÚRA SLOVÁKOV VO VOJVODINE.VOĽAKEDY A DNES
-Akademik Novica Vučić: VERBA VOLANT, SCRIPTA MANENT - ŠTA JE STARO 2 000 GODINA U SAVREMENOJ POLJOPRIVREDI
-Ján Sirácky: PRVÉ DESAŤROČIA ŽIVOTA SLOVÁKOV VO VOJVODINE
Z POHĽADU OSADNÍCKYCH ZMLÚV A URBÁRSKEJ REGULÁCIE MÁRIE TERÉZIE
-Michal Sládeček: POĽNOHOSPODÁRSTVO NA VOJENSKEJ HRANICI V BANÁTE
-PhDr. Milan Krajčovič, CSc: REVOLÚCIA V POĽNOHOSPODÁRSTVE A AGRÁRNE HNUTIA VO VOJVODINE A NA SLOVENSKU DO ROKU 1914
-Samuel Jovankovič: PRENIKANIE SOCIALISTICKÝCH MYŠLIENOK MEDZI AGNÁRNY PROLETARIÁT VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV V OBDOBÍ DO PRVEJ SVETOVEJ VOJNY
-Dr. Miroslav Vitéz: O NIEKTORÝCH PRÁVNYCH ASPEKTOCH PRVÝCH FORIEM
DRUŽSTEVNÍCTVA U VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV
-Mr. Samuel Fekete: VZÁJOMNÉ POMOCNICE
-Dr. Nikola L. Gaćeša: VOJV ĐANSKI SLOVACI U AGRARNOJ REFORMI OD 1945. DO 1948.
-Ján Širka: SEDLIACKE PRACOVNÉ DRUŽSTVO NA NAŠEJ DEDINE
-Dr. Daniel Chorvát NAJČASTEJŠIE CHOROBY POĽNOHOSPODÁROV V MINULOSTI
-Dipl. vet. Juraj Pálenkáš ŽIVOČÍŠNA VÝROBA A ZVEROLEKÁRSKA ČINNOSŤ NIEKEDY A DNES
-Ján Brtka VPLYV ARONDÁCIE A KOMASÁCIE NA SÚČASNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO
-Mr. Jarmila Hodoličová ALBERT MARTIŠ AKO POĽNOHOSPODÁRSKY ODBORNÍK
Andrej Myjavec DIELO INŽ. MICHALA HUSÁRA
-Mr. Janoš Berenji SAMUEL TEŠEDIK, PREGALAC NAUCNE MISLI U POLJOPRIVREDI PANONSKE NIZIJE
-Dr. Ján Marko NIEKTORÉ POZNÁMKY O KOVAČICKOM POĽNOHOSPODÁRSTVE MEDZI DVOMA VOJNAMI
-Ján Makan OD BRÁZDY PO ŠUCHOTAVÚ VALUTU...
-Adam Jonáš TRSTINA A JEJ VÝZNAM V BIELOM BLATE
-Mr. Mihal Ključik STOČARSKA PROIZVODNJA U PIVNICAMA
-Slobodanka Gršićová ŽREBČINEC A JAZDECKÝ KLUB V KULPÍNE
-Dr. Mila Bosić AGRARNA MAGIJA U TRADICIONALNOJ KULTURI SLOVAKA U VOJVODINI
-Dr. Daniel Dudok ZMENY V SLOVNEJ ZÁSOBE SLOVENSKÝCH NÁREČÍ
V JUHOSLÁVII
-Mária Myjavcová JAZYKOVÝ ASPEKT NÁŠHO HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA
-Miroslav Dudok SLOVENSKÉ BOTANICKÉ NÁZVOSLOVIE DR. BARTOLOMEJA GODRU
-Michal Babiak LITERÁRNOKRITICKÁ RECEPCIA SLOVENSKÝCH VOJVODINSKÝCH POVOJNOVÝCH ROMÁNOV S DEDINSKOU TOMATIKOU
-Víťazoslav Hronec POKUS O BIBLIOGRAFICKÉ SPRACOVANIE KNIŽNEJ
POĽNOHOSPODÁRSKEJ PRODUKCIE VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV
ZA ROKY 1918–1988
-Pavel Litavský AGRÁRNA REFORMA NA STRÁNACH DOLNOZEMSKÉHO
SLOVÁKA V ROKOCH 1918-1920
-Miroslav Krivák ROZHLAS AKO VHODNÝ PROSTRIEDOK NA PESTOVANIE POĽNOHOSPODÁRSKYCH TRADÍCIÍ
-Vladimír Valentík POĽNOHOSPODÁRSKE MOTÍVY V DIELE ZUZKY MEDVEĎOVEJ
-Ján Cicka POĽNOHOSPODÁRSTVO V DIELACH KOVAČICKÝCH INSITNÝCH MALIAROV
-Milina Ivaničová VÔNA ZEME V TVORBE PAĽA BOHUŠA
-Paľo Bohuš PO BAHRY V ZEMI
-Vladimír Dorča NAMIESTO VINETY

Milina Ivaničová referát o Vôni zeme v tvorbe Paľa Bohuša začala Bohušovými veršami, ktoré objasňujú našu sedliacku spätosť.

Som sedliak
i otec sedliak bol
moja púť odtiaľ začína...

Som silný
ja mám dve sily
s jednou žijem ja
tú druhú polia skryli
nuž poznám každé úvrate
nuž poznám polia ako vlastné dlane

Paľo Bohuš vo svojom vlastnom referáte Po bahry v zemi tú svoju myšlienku z uvedenej básne o našich silných putách s hrudou zeme a sedliackych koreňoch ešte viac zdôrazňuje píšuc: Vravím „po bahry v zemi" náročky, pretože mi z toho zaznieva akási zemitá poézia a nijako nie preto, aby som o niekom z nás tvrdil, že je tak plytko zasadený do našej rodnej hrudy. Kdeže, my sme ešte stále v zemi, ako by povedali naši otcovia, až po samé hlavy kolies, sťaby nás do nej vrazil Valibuk.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články