Sviatky zblíženia

Dnešným dňom sa podľa gregoriánskeho kalendára uzatvára vianočné obdobie a stromčeky sa rozoberajú, kým podľa staršieho juliánskeho kalendára, ktorým sa riadi pravoslávna cirkev v našej krajine, ako aj jedna časť veriacich rusínskej národnostnej príslušnosti, dnes je Štedrý deň alebo Badnji dan – a teda Vianoce sa iba začínajú. Vo večerných hodinách pravoslávni zapaľujú badnjak, dubové konáre a ich oheň symbolizuje svetlo a teplo, ktoré hreje a zbližuje rodinu. Podľa nášho kalendára dnes je Sviatok Zjavenia Pána, Traja králi. Ich mená sú Gašpar, ktorý je zástupca národov hnedej pleti, Melichár –zástupca ľudí bielej pleti a Baltazár je predstaviteľom ľudí čiernej pleti. To, že sa títo králi, alebo možno mudrci, ktorí aj keď boli pohania, predsa klaňajú narodenému Ježišovi, ako aj to, že sa narodený Ježiš najprv zjavil (dal vidieť) ľuďom iného náboženského presvedčenia, nás vskutku nabáda k ekumenizmu. Nezáleží teda na vierovyznaní, treba byť Človekom a vážiť si blížneho. To by mohla byť hlboká podstata dnešného dňa.

 

Sviatky zblíženia

 

V Selenči mali v minulosti zvláštny trojkráľový zvyk. Tri dievky oblečené ako mladé nevesty chodili po domácnostiach a zvestovali radostnú novinu o príchode spasiteľa na svet. Ďakujúc etnológovi Patrikovi Ragovi, Anne Berédiovej, Kataríne Trusinovej a Ľudmile Ragovej, táto tradícia sa zachováva.

 

 

V pravoslávnych chrámoch sa dnes večer konajú štedrovečerné alebo polnočné sväté služby Božie a pred kostolmi sa zapália dubové konáre – badnjak. Zajtra je pravoslávny Sviatok narodenia Ježiša Krista, Vianoce, alebo Roždestvo Hristovo – Božić. V Srbsku je to deň pracovného voľna. Neodlučiteľnou súčasťou srbských pravoslávnych Vianoc je špeciálne zhotovený chlieb, tzv. „česnica", ktorú lámu na toľko častí, koľko je v rodine osôb. Pri miesení, do nej dajú striebornú alebo zlatú mincu a komu sa ona dostane, tomu prinesie šťastie na celý rok.

Podľa rusínskej pravoslávnej tradície sa na stole má vystriedať deväť jedál. Podáva sa med s chlebom, cesnak, jablká, sušené ovocie, bobaľky s makom, kapustnica bez mäsa, polievka s hubami a ryba a tradične sa varí polievka zo sliviek a pirohy, ako aj niekoľko druhov prívarkov z fazule a šošovice.

V mnohých našich dolnozemských slovenských rodinách sa dnes tiež tradične varí fazuľa a vyprážajú sa pampúchy. Týmto dňom a týmto "všedným" jedlom sa otvára obdobie fašiangov – obdobie, v ktorom sa stoly prehýnajú, obdobie bujarých zábav, karnevalov, alebo aj tých naších starodávnych priadok.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články