Turíce - slávnosť Zoslania Svätého Ducha –Svätodušné sviatky

Turíce - slávnosť Zoslania Svätého Ducha –Svätodušné sviatky
 
Svätodušné sviatky, ktoré mnohí poznáme aj pod názvami Turíce, Rusadle, Letnice či Zelené sviatky, patria k pohyblivým sviatokom, pretože sa slávia na 5O. deň po Veľkej noci. Preto termín ich osláv môže v jednotlivých rokoch pripadať na dni od 10. mája do 13. júna. S nimi končí 50-dňové veľkonočné obdobie. Je to tretia výročitá slávnosť kresťanskej cirkvi, ktorá sa tak ako aj prvé dve: Vianoce a Veľká noc, oslavuje dva dni.
 
V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Svätého Ducha, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria. Vyliatím Svätého Ducha v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu.
 
Do 4. storočia slávili kresťania na Turíce nielen koniec veľkonočného obdobia, ale aj Nanebovstúpenie Pána uvedené v Skutkoch apoštolov. Keď sa vyvinulo na ďalší sviatok, začali sa Turíce sláviť samostatne. Podobne ako Vianoce a Veľká noc dostal tento sviatok ďalší deň sviatku.
 
Pre kresťanov je v prenesenom zmysle tento sviatok takisto vďakyvzdaním za úrodu - Kristovou žatvou je založenie Cirkvi a Turíce sú jej zrodom - teda "narodeninami“.
 
Tieto sviatky sú opradené mnohými pranostikami: „Do Ducha, nespúšťaj sa kožucha, po Duchu, lež na kožuchu.“ Ľudia nemali veľkú radosť, ak počas Turíc pršalo, pretože: „Svätodušné sviatky s dažďom robia neúrodný rok a predpovedajú biedu.“ Roľníci tieto dni, bohaté na neraz ničivé búrkové dažde, spájali s možnou skazou obilia a tým i nedostatku múky na budúci chlebík. Ďalšou pohromou bývajú mokré Rusadle i na sená. Upršané zelené sviatky majú podľa deduškovských právd aj ďalekosiahlejší význam, keď sa vravieva: “Modré Letnice - bohaté Vianoce, mokré Letnice - pochmúrne Vianoce“.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články