- Podrobnosti
-
Uverejnené 3. 06. 2009
Poézia, deti a televízia
Marína Hríbová z Vojlovice
...................................................
Osobný preukaz:
Meno a priezvisko: Marína Hríbová
Narodeniny: 08. 04. 1984.
Bydlisko: Vojlovica
Láska: poézia, práca z deťmi, žurnalistika, náboženstvo a divadlo
...................................................
Kto je Marína Hríbová?
Nerada
hovorím o sebe. Už keď musím, tak iba niekoľko slov. Som moderátorkou a
novinárkou v slovenskej redakcii TV Pančevo. Pracujem ako katechétka vo
vojlovickom cirkevnom zbore. Som dopisovateľkou Vzletu, Roviny a
Evanjelického hlásnika. Okrem toho, píšem poéziu, rada recitujem a hrám
v divadle, keď sa mi naskytne príležitosť.
Kedy si sa začala venúvať literárnej tvorbe a čo ťa k tomu podnietilo?
Asi od
roku 2004/2005. Môžem povedať že z terajšieho hľadiska boli to „šialené
roky“. V tom čase sa prúd môjho života zmenil. A jediné východisko som
videla v písaní. Bol to môj spôsob, ako vyjadriť vlastné city... A
ukázať niekomu, že mi na ňom záleží...
Máš za sebou úspech aj pri umeleckom prednese. O čo ide?
Predseda
Slovenského kultúrno - osvetového spolku Detvan Miroslav Oravec sa ma
opýtal, že či by som sa chcela zúčastniť na obecnej recitačnej
prehliadke. Ide o súťaž „Pesniče naroda mog“. Tak som sa do toho
zapojila a na obecnej súťaži v Pančeve som obsadila druhé miesto a
postúpila ďalej na regionálnu úroveň, ktorá bola v Kovine. Podarilo sa
mi však postúpiť ešte vyššie a dostala som sa aj na pokrajinskú úroveň.
Ako sa ti pozdáva práca v televízii?
Je to
veľmi zaujímavá práca. Byť v televízii je neopísateľné čaro, hoci vie
byť niekedy aj namáhavé. Predsa je však krásne. Vždy sa niečo deje,
veľa sa cestuje a spoznáva nových ľudí. Musím ešte povedať že MY,
Alena, učiteľka Eva, Lehel a ja nechávame bohatú archívu budúcim
generáciám ktoré prídu po nás.
Uvidia
čo sa to v ich dedine kedysi dialo. Bude to vzácny dokument o
Vojlovici, hoci sme mi dnes toho ani nie toľko vedomí. Vďaka TV Pančevo
sa mi otvorili aj mnohé iné brány... Pekná je to práca...
TV, rozhlas, tlač, internet. Aká je tvoja voľba?
Televízia,
definitívne. Už teraz pracujem v TV a nechcela by som to zmeniť. Tu je
samozrejme aj tlač, aj ona má svoje čaro. V rozhlase som sa ešte
nevyskúšala takže neviem ako je, nateraz prednosť dávam televízii. Ale,
nikdy sa nevie kde ťa cesta odvedie...
Zúčastnila si sa na Žur škole v Báčskom Petrovci. Aké máš dojmy z tohto ročníka?
Snažím
sa zúčastniť na každej Žur škole, aj ja aj moji kolegovia. Veľmi sa mi
páčilo. Tento ročník bol bohatší o prednášateľa zo Slovenska a preto ma
zvlášť zaujal.
Ako vyzerala tvoja cesta k médiám?
V roku
2004 som začala prispievať do Evanjelického hlásnika. Boli to príspevky
o Vojlovici a hlavne o našom vojlovickom cirkevnom zbore.
Do televízie som sa dostala náhodou v roku 2005. Sám život mi nastolil
túto cestu. Netušila som, že skončím v médiách. Moja učiteľka a súčasná
redaktorka mi ponúkla túto prácu. Skúsila som a hneď som sa aj
nainfikovala médiami. Teraz by sa to už iba horko – ťažko dalo zmeniť.
V lete v roku 2005 Alena Gajanová a ja sme boli na letnej škole
žurnalistiky v Bratislave, odkiaľ sme si priniesli nezabudnuteľné
zážitky. A keď som prišla domov, náš vojlovický herec Michal Kalmár ma
spoznal s rodinou Hlaváčovou. Boli u nás vlani na Dožinkách, takže som
vtedy, /od septembra/ začala spolupracovať so Vzletom. Onedlho aj s
Rovinou.
Kde sú tu deti?
Deti sú
vždy a všade vôkol mňa. Bez detí by hádam ani život nemal zmysel. Sú
krásou tohto sveta. Práca s deťmi patrí medzi moje najväčšie životné
lásky v tomto zmysle.
Sám
Ježiš hovorí: “Nechajte dietky prichádzať ku mne a nebráňte im lebo
takýchto je kráľovstvo Božie. Kto by neprial kráľovstvo Božie ako dieťa
nikdy nevojde do neho.“
Takže
mi spolu Alena, náš pán farár Martin Bajza aj ja sa snažíme tieto naše
vojlovické deti viesť tou správnou cestu. Ukázať im hodnoty života, aby
nikdy nezablúdili ale kráčali len tým správnym smerom a vždy zostali
verný svojej cirkvi a nikdy vieru v Boha nestrácali. Lebo každá
situácia v živote sa môže zmeniť a všetko je to pod Božím pohľadom a
jeho voľou.
Odkaz pre našich čitateľov?
Zbožňujem
a mám rada príslovia, citáty a myšlienky známych osobností, preto mám
na starosti začiatkom každého mesiaca prichystať v relácii „zrnká
múdrosti“ pre daný mesiac. Takže môj odkaz čitateľom júnového čísla
bude: *„Nevyčítajte životu, čo vám nedal, ale naučte sa ceniť to, čo
vám dáva.“
Andrea Speváková
You have no rights to post comments