Poézia, deti a televízia

Poézia, deti a televízia
 
marina hribova
 
Marína Hríbová z Vojlovice
...................................................
 
Osobný preukaz:
Meno a priezvisko: Marína Hríbová
Narodeniny: 08. 04. 1984.
Bydlisko: Vojlovica
Láska: poézia, práca z deťmi, žurnalistika, náboženstvo a divadlo
...................................................
 
Kto je Marína Hríbová?
 
Nerada hovorím o sebe. Už keď musím, tak iba niekoľko slov. Som moderátorkou a novinárkou v slovenskej redakcii TV Pančevo. Pracujem ako katechétka vo vojlovickom cirkevnom zbore. Som dopisovateľkou Vzletu, Roviny a Evanjelického hlásnika. Okrem toho, píšem poéziu, rada recitujem a hrám v divadle, keď sa mi naskytne príležitosť.
 
Kedy si sa začala venúvať literárnej tvorbe a čo ťa k tomu podnietilo?
 
Asi od roku 2004/2005. Môžem povedať že z terajšieho hľadiska boli to „šialené roky“. V tom čase sa prúd môjho života zmenil. A jediné východisko som videla v písaní. Bol to môj spôsob, ako vyjadriť vlastné city... A ukázať niekomu, že mi na ňom záleží...
 
Máš za sebou úspech aj pri umeleckom prednese. O čo ide?
 
Predseda Slovenského kultúrno - osvetového spolku Detvan Miroslav Oravec sa ma opýtal, že či by som sa chcela zúčastniť na obecnej recitačnej prehliadke. Ide o súťaž „Pesniče naroda mog“. Tak som sa do toho zapojila a na obecnej súťaži v Pančeve som obsadila druhé miesto a postúpila ďalej na regionálnu úroveň, ktorá bola v Kovine. Podarilo sa mi však postúpiť ešte vyššie a dostala som sa aj na pokrajinskú úroveň.
 
Ako sa ti pozdáva práca v televízii?
 
Je to veľmi zaujímavá práca. Byť v televízii je neopísateľné čaro, hoci vie byť niekedy aj namáhavé. Predsa je však krásne. Vždy sa niečo deje, veľa sa cestuje a spoznáva nových ľudí. Musím ešte povedať že MY, Alena, učiteľka Eva, Lehel a ja nechávame bohatú archívu budúcim generáciám ktoré prídu po nás.
Uvidia čo sa to v ich dedine kedysi dialo. Bude to vzácny dokument o Vojlovici, hoci sme mi dnes toho ani nie toľko vedomí. Vďaka TV Pančevo sa mi otvorili aj mnohé iné brány... Pekná je to práca...
 
TV, rozhlas, tlač, internet. Aká je tvoja voľba?
 
Televízia, definitívne. Už teraz pracujem v TV a nechcela by som to zmeniť. Tu je samozrejme aj tlač, aj ona má svoje čaro. V rozhlase som sa ešte nevyskúšala takže neviem ako je, nateraz prednosť dávam televízii. Ale, nikdy sa nevie kde ťa cesta odvedie...
 
Zúčastnila si sa na Žur škole v Báčskom Petrovci. Aké máš dojmy z tohto ročníka?
 
Snažím sa zúčastniť na každej Žur škole, aj ja aj moji kolegovia. Veľmi sa mi páčilo. Tento ročník bol bohatší o prednášateľa zo Slovenska a preto ma zvlášť zaujal.
 
Ako vyzerala tvoja cesta k médiám?
 
V roku 2004 som začala prispievať do Evanjelického hlásnika. Boli to príspevky o Vojlovici a hlavne o našom vojlovickom cirkevnom zbore. Do televízie som sa dostala náhodou v roku 2005. Sám život mi nastolil túto cestu. Netušila som, že skončím v médiách. Moja učiteľka a súčasná redaktorka mi ponúkla túto prácu. Skúsila som a hneď som sa aj nainfikovala médiami. Teraz by sa to už iba horko – ťažko dalo zmeniť. V lete v roku 2005 Alena Gajanová a ja sme boli na letnej škole žurnalistiky v Bratislave, odkiaľ sme si priniesli nezabudnuteľné zážitky. A keď som prišla domov, náš vojlovický herec Michal Kalmár ma spoznal s rodinou Hlaváčovou. Boli u nás vlani na Dožinkách, takže som vtedy, /od septembra/ začala spolupracovať so Vzletom. Onedlho aj s Rovinou.
 
Kde sú tu deti?
 
Deti sú vždy a všade vôkol mňa. Bez detí by hádam ani život nemal zmysel. Sú krásou tohto sveta. Práca s deťmi patrí medzi moje najväčšie životné lásky v tomto zmysle.
Sám Ježiš hovorí: “Nechajte dietky prichádzať ku mne a nebráňte im lebo takýchto je kráľovstvo Božie. Kto by neprial kráľovstvo Božie ako dieťa nikdy nevojde do neho.“
Takže mi spolu Alena, náš pán farár Martin Bajza aj ja sa snažíme tieto naše vojlovické deti viesť tou správnou cestu. Ukázať im hodnoty života, aby nikdy nezablúdili ale kráčali len tým správnym smerom a vždy zostali verný svojej cirkvi a nikdy vieru v Boha nestrácali. Lebo každá situácia v živote sa môže zmeniť a všetko je to pod Božím pohľadom a jeho voľou.
 
Odkaz pre našich čitateľov?
 
Zbožňujem a mám rada príslovia, citáty a myšlienky známych osobností, preto mám na starosti začiatkom každého mesiaca prichystať v relácii „zrnká múdrosti“ pre daný mesiac. Takže môj odkaz čitateľom júnového čísla bude: *„Nevyčítajte životu, čo vám nedal, ale naučte sa ceniť to, čo vám dáva.“
 
marina hrobva
 
marina hribova

 
 
Andrea Speváková

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články