Košeľa s predkom

Výstava Predok - symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov nainštalovaná je v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci a možno si ju obzrieť do 29. októbra 2021. Vznikla spoluprácou Múzea vojvodinských Slovákov a Múzea Vojvodiny z Nového Sadu a autormi výstavy sú Katarína Radisavljevićová z Múzea Vojvodiny a etnológ Marijan Pavlov, spolupracovník Múzea vojvodinských Slovákov. Výstava je venovaná doplnku, ktorého použitie v tradičnom mužskom odeve vojvodinských Slovákov nie je dlhotrvajúce, ale časom sa táto dekorácia na košeli stala rozpoznateľným symbolom ich etnickej identity. Slovenskú košeľu, teda košeľu s predkom, spoznáme podľa vyšívanej prednej časti (predka), ale aj vzpriameného goliera, tzv. ruského, ktorý sa zapínal na boku. Predky sa dali vyrobiť dvoma spôsobmi - vyšívaním a tkaním. Ručná výšivka sa stala národným a zjednocujúcim prvkom a sviatočný ľudový odev znakom, ktorý predstavuje národnú myšlienku. Košele s predkom sa nosili počas rôznych osláv, počas volieb, ale aj počas rodinných stretnutí. Vystavené sú predky a košele s predkom, ktorých výzdoba je vyrobená nasledujúcimi technikami: tkaním, krížikovým stehom, plnou a ažúrovou výšivkou, plochým saténovým stehom a štikovaním.

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

Predky košieľ sú vystavené v skrinkách, za sklom, a na niektorých fotografiách odblesku osvetlenia na skle sa ťažko dalo vyhnúť

 

O predku vyšívanom plochým saténovým stehom autori výstavy píšu:

„Výšivka plochého, alebo tzv. saténového stehu, sa získava pretiahnutím nite cez podklad, ktorý má predkreslenú šablónu. Medzi predkami, ako základ pre tento typ výšiviek, nájdeme saténové plátno a plyš. Popularizácia strojových výšiviek v prvej polovici 20. storočia viedla k vzniku zdobenia plyšových odevov strojovou výšivkou. Niektoré predky sú teda tiež ozdobené strojovou výšivkou. Spoločným znakom vyšívanej ozdoby sú kvetinové motívy, ktoré sú v niektorých prípadoch veľmi realisticky vyrobené, zatiaľ čo iné sú mimoriadne štylizované. U väčšiny predkov však rozpoznáme kvet ruže a jej púčiky. Tieto realistické motívy pochádzajú z európskych buržoáznych interiérových textílií z konca 19. storočia a na dedinu sa dostávajú prostredníctvom tlačených vzoriek. Spomenieme tiež, že kvetinové motívy, najmä ruže boli veľmi obľúbené nielen u vojvodinských Slovákov, ale aj iných etník vo Vojvodine. Motív ruže zanechal viditeľnú stopu aj na dnešných krojoch v Srbsku, a najčastejšie sa nachádza na ženských zásterách. Tento motív je dnes tiež rozpoznateľným prvkom „stapárového tkania kobercov" (srb. staparsko ćilimarstvo)."

Vyšívaný predok na mužskej košeli sa zachováva dodnes ako symbol slovenskej etnicity a naši muži, ktorí sa po 300 rokoch vracajú na Slovensko, alebo odchádzajú do sveta, zase si nosia túto našu košeľu ako symbol, že sú Slováci z Vojvodiny. Vďaka pretrvávaniu vyšívaných košieľ, ako i samotnej výrobe košeľových predkov, kandidujú tieto košele na Zoznam prvkov nehmotného kultúrneho dedičstva Srbska.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články