Ondrej Peťkovský oslávil 75. narodeniny

Evanjelický farár Ondrej Peťkovský pred mesiacom oslávil 75. narodeniny, no v kňazskej službe pokračuje. V decembri 2018 nastúpil ako námestný farár do cirkevného zboru Beckov na Slovensku. Uvádza sa to v decembrovom dvojčísle Evanjelického posla spod Tatier a rozhovor s jubilantom urobila kantorka v Beckove Darina Jarábková. Vďaka iniciatíve Oľgy Fejdiovej z Liptovského Mikuláša, vnučky zakladateľa petrovského gymnázia Júliusa Kubányho, ponúkame výňatky z textu.

 

Ondrej Peťkovský s manželkou Zuzanou

 

Ondrej Peťkovský s manželkou Zuzanou

 

„-Narodil som sa 15. decembra 1946 v obci Savino Selo (predtým Torža) v Báčke, bývalá Juhoslávia, dnes Srbsko. Základnú školu som navštevoval v Kysáči, kde sme bývali od jesene roku 1947. Po maturite na Strednej ekonomickej škole v Novom Sade a krátkom zamestnaní v drevospracujúcom podniku „Javor" v Kysáči, som bol v októbri 1966 zapísaný ako študent Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Na tejto fakulte som študoval, s výnimkou dvoch semestrov, ktoré som strávil na Teologickej fakulte univerzity v Erlangen (SRN), do 30. júna 1971, keď som končil záverečnou skúškou.

-V túžbe vstúpiť do duchovnej služby v cirkvi som prišiel študovať do Bratislavy na SEBF. Tu som získal nielen potrebné vzdelanie, ale stretol som aj Zuzanu Križanovú zo Stankoviec pri Trenčíne, študentku na tej istej fakulte. Po čase naša známosť prerástla v lásku a po skončení štúdia sme v januári 1973 v Trenčianskych Stankovciach vykročili na spoločnú manželskú púť, ktorá trvá už bezmála pol storočia. Do kňazskej služby evanjelického kňaza som bol, po odslúžení základnej vojenskej služby, vysvätený 25. februára 1973 v Kysáči. Určité obdobie som pôsobil ako seniorálny kaplán Považského seniorátu ECAV v Trenčíne pri seniorovi Michalovi Lantajovi. Vtedajšie štátne úrady mi zamietli žiadosť o trvalý pobyt v ČSSR, a tak som v tejto službe nemohol pokračovať. A tak som od októbra 1973 pôsobil v Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii na viacerých miestach, napr. v Novom Sade ako tajomník biskupského úradu. Potom vyše 13 rokov ako evanjelický farár v cirkevnom zbore v Aradáči.

-Popri kňazskej službe v Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii som redigoval cirkevný časopis „Evanjelický hlásnik". V Aradáči sme v tom čase (1978 — 1980) postavili moderný a pre zborovú činnosť funkčný zborový dom (s bytom pre farára). Generálne sme renovovali exteriér kostola (s vežou projektovanou M. M. Harmincom) a v septembri 1986 oslávili 200-ročnicu príchodu Slovákov a založenia cirkevného zboru v Aradáči.

-Na konvente 17. februára 1991 ma zvolili za farára v cirkevnom zbore v Beckove na Slovensku. Keďže v tých rokoch bol v cirkvi nedostatok duchovných pracovníkov, pokračovali sme od roku 1994 s manželkou v službe v pomerne veľkom, v mnohých oblastiach živom cirkevnom zbore, v Hanušovciach nad Topľou. Naša služba potom pokračovala a aj končila v Turčianskom senioráte. Najprv sme sedem rokov pôsobili v Žiline, kde sa ukázali potreby pre rôznorodé misijné a pastorálne nasadenie v priestore krajského mesta a širšieho okolia. V čase uprázdnenia farských staníc v Považskej Bystrici a Košeci mi bolo zverené duchovné zaopatrovanie týchto cirkevných zborov.

-V manželstve nám Pán Boh požehnal dve deti: syna Ondreja, vyštudoval na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity odbor výtvarné umenie. Dcéra Lýdia vyštudovala medicínu na Jeseniovej fakulte UK v Martine: ako lekárka pôsobí i žije s rodinou v Žiline."

 

Kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články