Đorđe pl. Stratimirović Kulpinski

Đorđe pl. Stratimirović Kulpinski – tak seba podpisoval slávny generál srbských dejín, ktorého okrúhle jubileum – 200-ročnicu narodenia si pripomíname v týchto dňoch. Narodil sa 7. februára 1822 v Novom Sade, no seba považoval za Kulpínčana, keďže sa v Novom Sade narodil len zhodou okolností. Jeho tehotná matka, ktorá bola na návšteve v Novom Sade u rodičov, sa totiž pre vysoké snehové záveje nemohla načas vrátiť domov do Kulpína. Odrastal však v Kulpíne, so Slovákmi a Slováci: Juraj Rohoň a Michal Godra boli aj jeho prvými učiteľmi. Bratislavu tiež často navštevoval, keďže bol dvakrát poslancom Uhorského parlamentu v Požune (srbské archaické pomenovanie pre Bratislavu). Keď mal iba 26 rokov velil srbskému vojsku a boje vyhrával. Napriek mnohým zásluhám vyhostený bol z krajiny a zomrel v cudzine. Po vyše storočí jeho telesné pozostatky boli vlani exhumované a z Viedne prepravené do Nového Sadu.

 

V roku 2010 ako prvá v aleji kulpínskych velikánov, bola postavená busta Đ. Stratimirovića, ktorá je dielom známeho sochára Jovana Soldatovića

 

V roku 2010 ako prvá v aleji kulpínskych velikánov, bola postavená busta Đ. Stratimirovića, ktorá je dielom známeho sochára Jovana Soldatovića

 

Replika portrétu Đ. Stratimirovića, originál ktorého je vo vlastníctve rodiny Stratimirovićovej

 

Replika portrétu Đ. Stratimirovića, originál ktorého je vo vlastníctve rodiny Stratimirovićovej

 

Dňa 27. 09. 2021 za najvyššej vojenskej pocty a za prítomnosti vysokých štátnych predstaviteľov a hodnostárov Srbskej pravoslávnej cirkvi jeho telesné pozostatky boli uložené v porte pravoslávneho kláštora Vavedenje Presvete Bogorodice (Predstavenie Najsvätejšej Matky Božej) v Sriemských Karlovciach. Pred storočím zavrhnutý a teraz už oslavovaný ako "vožd", čo bola srbská hodnosť, čiže titul, ktorý v sebe zjednocoval aj vojenskú a aj civilnú vládu. Od vlani sa tiež začalo s odovzdávaním Kríža Vožda Đorđeho Stratimirovića, ktorý sa udeľuje za prínos v zachovaní srbských hodnôt a tradícií. Viac TU: http://www.kulpin.net/o-kulpine/rada-ms/22-aktuality/aktuality/11393-navrat-vozda-dordeho-stratimirovica

Kulpínsky historik Todor Radanov svojho času písal o hrdinstvách, ale aj smutnom osude Đorđeho Stratimirovića a uviedol, že velil srbskému vojsku v revolúcii proti maďarizácii 1848/49 r. Preslávil sa v bitke pri Srbobrane, kde srbské vojsko porazilo desaťnásobne silnejšie maďarské vojsko. Vďaka tomu sa stal najpopulárnejším vojvodinským Srbom tej doby. Po týchto udalostiach dostáva sa do najužšieho srbského vedenia a vymenúvajú ho za viceprezidenta Srbskej Vojvodiny. Neskôr, na návrh bána Jelačića , ktorý určité obdobie strávil v Kulpíne, bol vymenovaný aj za husárskeho podplukovníka. Významnou zásluhou Đorđeho Stratimirovića viedenský dvor 4. marca 1849 schválil územnú oblasť Srbská Vojvodina.

http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/2665-general-ore-stratimirovi

Neprajné okolnosti, alebo neprajní ľudia boli príčinou úmrtia Đorđeho Stratimirovića v cudzine, keďže bol pod nie celkom jasnými okolnosťami vyhostený z krajiny. Vlaňajší návrat jeho telesných pozostatkov do Srbska predstavoval teda aj jeho rehabilitáciu.

Zomrel roku 1908 vo Viedni.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články