V stredu 9. februára vo veku 56 rokov zomrel učiteľ, kultúrny predstaviteľ, predseda Výboru pre školstvo Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, predseda Miestneho výboru Matice slovenskej v Padine a predseda Rady miestneho spoločenstva v Padine Ján Kolárik.
Ján Kolárik sa narodil 20. augusta 1965 v Padine. Základnú školu navštevoval v rodisku, gymnázium v Báčskom Petrovci a Pedagogickú akadémiu v Novom Sade. Dlhé roky pôsobil ako učiteľ triednej výučby v Základnej škole maršala Tita v Padine. Ešte počas školenia bol ochotníkom Domu kultúry Michala Babinku, tiež folkloristom, najprv iba tanečníkom, neskôr aj choreografom. S folklórnymi súbormi Domu kultúry a ZŠ v Padine sa pravidelne zúčastňoval folklórnych festivalov, pripravoval žiakov aj na vystúpenia v početných kultúrnych a umeleckých programoch. Viac ako dvadsať rokov bol moderátorom mnohých programov. Aktívne sa podieľal aj na nahrávaní televíznych relácií o ľudových zvykoch a tradíciách pre novosadskú televíziu a miestnu RTV OK.
Pri oslave 200. výročia osídlenia Padiny bol predsedom Rady miestneho spoločenstva a organizátorom všetkých kultúrnych podujatí. Bol i členom redakčnej rady, ktorá pri príležitosti jubilea v Padine vydala knihy Padina 1806-2006 a 200 rokov školstva v Padine. Je autorom publikácie Padinské svadobné zvyky a obyčaje.
Ján Kolárik bol dočasne aj riaditeľom Domu kultúry Michala Babinku a v Rádiu Padina viedol náboženskú reláciu. Aktívny bol aj v slovenskom evanjelickom zbore v Padine. Po obnovení Matice slovenskej v Juhoslávii bol jej aktívnym členom a členom Výkonnej rady MOMS v Padine. Od marca 2017 bol predsedom Miestneho výboru Matice slovenskej v Padine a od roku 2018 predsedom Výboru pre vzdelávanie NRSNM a predsedom Rady miestneho spoločenstva Padina. Od 15. mája 2021 bol tiež podpredsedom Matice slovenskej pre Banát. Pochovaný bude v rodisku.
Česť jeho pamiatke!
Zdroj: https://www.rtvok.com/index.php
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)