K sedemdesiatinám Jána Brtku

Ján Brtka, významná osobnosť novosadských Slovákov, ktorý roky pôsobí v novosadskom cirkevnom zbore, je dlhoročným dozorcom, ale aj členom cirkevného spevokolu, je aktívnym matičiarom a v Slovenskom kultúrnom centre P.J. Šafárika v Novom Sade dodnes spieva a tancuje, sa dožíva významného životného jubilea – sedemdesiatin. Jubilantovi gratulujeme a pri tejto príležitosti ponúkame úryvok z jeho textu Spomienky, spomienky... (1973 — 2020) zverejneného v knižke Minulosť dneška III, ktorú vydalo SKC P.J. Šafárika pri príležitosti storočnice pôsobenia.

 

K sedemdesiatinám Jána Brtku

 

K sedemdesiatinám Jána Brtku

 

K sedemdesiatinám Jána Brtku

 

Spomienky, spomienky... (1973 — 2020)

„Po skončení základnej školy v rodnej Laliti a Gymnázia Jovana Jovanovíča v Odžaku prišiel som študovať právo na novosadskú Právnickú fakultu. Bolo to v roku 1973. Ešte pred príchodom na štúdium som počul, že sa v Novom Sade Slováci stretávajú v Slovenskom dome. Túžil som dostať sa tam. Umožnili mi to moji kamarát ktorí už vtedy študovali v Novom Sade: študent slovenčiny Janko Fábry z Lalite a študent fyziky Juraj Šimoni zo Selenče.

Spolu sme odišli v jednu stredu do Slovenského domu, ako sme spolkové miestnosti volali. V stredu preto, že v ten deň bývali priame prenosy futbalových zápasy a v spolku mali televízny prijímač, síce nie veľmi veľký, umiestnený uprostred javiska, aby všetci v sieni mohli sledovať zápasy. Už pri prvej návšteve som si všimol, že je to stará budova, že sa veľká sieň vykuruje naftovou pecou. Uprostred siene boli dvere do dvora a do sanitárneho zariadenia. Boli tam parkety, ktoré pamätali hodne rokov, steny boli plné vlahy, svietidlá obyčajné a staré okná sa ledva otvárali a zatvárali. V sieni bolo už niekoľko návštevníkov, ktorí sledovali zápas. Zostal som s nimi a po zápase som odišiel na izbu, v ktorej som bol v Novom Sade ubytovaný. Predtým sme sa dozvedeli, že sa pripravuje zábava. S kamarátmi som sa dohodol, že na ňu pôjdeme.

Zábava bola v marci. Na zábave hrala hudba pod vedením Juraja Topoľského. Podujatie bolo dobre navštívené, bolo tam veselo a mne sa to zapáčilo. Domáci na zábave boli Očovajovci: Pavel, vtedajší tajomník spolku a jeho manželka Ružena, ktorá mala na starosti bufet. Na tejto zábave som sa zoznámil so študentom poľnohospodárstva Jaroslavom Feldym, ktorý sa stal mojím najlepším kamarátom. Na zábave bolo veľa návštevníkov z početných slovenských dedín. Mnohí z nich na zábavy do spolu tradične prichádzali, lebo boli dobre organizované, len nie často. Vtedy spolok nevyvíjal žiadnu kultúrno-umeleckú činnosť a taká situácia pretrvávala od šesťdesiatych rokov...

Spolok slovenskej mládeži umožnil, aby sa tu stretávala a necítila sa stratená vo veľkom meste. Počas ďalších mesiacov sme sa tu často stretávali a dohovárali sa ako obnoviť kultúrno-umeleckú činnosť, lebo nás bolo hodne , aj priestorové podmienky na to boli. Do konca roku 1973 sa konsolidovala skupina, ktorá si zaumienila rozhýbať činnosť..." – píše Ján Brtka v knihe Minulosť dneška III.

Práca spolku sa postupne rozvíjala a Ján Brtka sa staral, okrem iného o celovečerné programy a kultúrno-zábavný život v spolku. V období, keď on bol predsedom umeleckej rady Šafárik mal najviac vystúpení doma a v zahraničí.

V spolku sa v roku 1981 zoznámil so svojou budúcou manželkou Julkou Tótovou, ktorá sa tiež aktívne zapojila do činnosti spolku. Lásku k spevu, tancu a Šafáriku vštepili aj svojej dcére Anne, ktorá si svojho manžela Ivana Valentu tiež „našla" v Šafáriku.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články