Kam?

Ston zašlých čias
v rodičoch zanechal starý kvas.
Vzdych matiek, vdov,
plač sirôt a nevydaných diev
brzdí chod?
Mocní vládcovia mlčia.
Lesk zlata, cengot striebra hovorí...
Hlas sirén, hrkot fabrík
volajú do práce — do boja.
Nebesá čudne zbarvené,
vietor divnou piesňou šumí.

Duch sa kolíše a srdce sa zviera... Napísal mladý evanjelický kňaz Štefan Valent-Šubarov krátko pred tým ako bol okupantom zavraždený v prvých dňoch okupácie Juhoslávie v druhej svetovej vojne. Ľudstvo sa tou hrôzou nepoučilo. Plač sirôt znova čuť a zas sirény trúbia na poplach.

 

Kam?

 

Lesk zlata a cengot striebra mocných vládcov stále láka. Nebesá sa kvôli zlatu dymom zahalia, do krvava sa sfarbia. A vojna žiada svoje: obete. Mnohé mladosti okradne o budúcnosť a aj keď sa vojny skončia a sirény utíchnu, vzdych matiek, vdov a plač sirôt navždy zostávajú.

Agresiu treba rezolútne odsúdiť. Len,... či v tomto svete donebavolajúcich klamstiev, v ktorom sa vedú špinavé hry vysokej politiky, môžeme vedieť kto je skutočným agresorom? Kto teda hovorí pravdu, kam, na ktorých stranu sa prikloniť?

Ubiedenému obyvateľstvu, ktoré vojnou nič nezískava a najviac stráca, treba iste pomáhať a modliť sa za nich. My, ktorí sme cez podobné peklo prešli, vieme veľmi dobre, ako hrôzostrašne hučia bombardéri.

Vieme, že mocní vládcovia sveta pred 23. rokmi bombardovali Vojvodinu, pritom svetu prezentovali, že oni boli našimi spasiteľmi, čiže "milosrdnými anjelmi". My, ktorí sme to na vlastnej koži okúsili, sme ich považovali za krutých agresorov. Svet nám však neuveril a mocných sveta neodsúdil.

Odvtedy sa radšej riadim indiánskym príslovím: Nikdy nikoho neodsudzujte, kým ste nechodili dva mesiace v jeho mokasínach.

Verejný prejav názorov a verejné odsudzovanie na spoločenských sieťach naberá na masovosti a hlasitosti. Verejným vyjadrením názoru si čoraz častejšie z priateľov vytvárame nepriateľov. Kladiem si v duchu otázku, či sa na takéto naše voľné demokratické postoje tí mocní vládcovia sveta možno niekde spokojne uškŕňajú? Rozdelíme sa a potom sa im bude jednoduchšie vládnuť.

"Rozdeľ a panuj."

Divide et impera je výrok znamenajúci: snaž sa protivníkov rozdeliť a medzi sebou znepriateliť, o to ľahšie získaš nad nimi nadvládu. Slovné spojenie "Rozdeľ a panuj" pochádza pravdepodobne až od Machiavelliho (rok 1532), no takáto stratégia sa používala ešte v starovekej Číne.

 

Katarína Pucovská