Chmeľ a kraft pivovary

Po rokoch sa chmeľ pomaly znova vracia na naše polia. Vo Vojvodine pred štyrmi rokmi iniciovali program revitalizácie chmeliarstva a s tým cieľom pokrajinská vláda začala s podporou výstavby nových chmeľníc. Prvé výsledky boli skromnejšie a chmeľom bolo vysadených iba 8 ha plôch. No, tí čo sa odvážili zainvestovať, zrejme neľutujú, keďže plochy vysadené chmeľom rozširujú. Jedným z tých úspešných pestovateľov je aj diplomovaný ekonóm Igor Ďuriš z Báčskeho Petrovca, ktorý je aj srbským rekorderóm - súkromníkom v pestovaní chmeľu. Prvú chmeľnicu založil pred piatimi rokmi, v roku 2017, v roku 2019 ju rozšíril a v tomto roku sú už stĺpy postavené aj na ďalšiu časť. Rozhodol sa pre americkú odrodu eureka. Malé „craft" pivovary, ktorých rozvoj v posledných rokoch stúpa a ktoré vyrábajú zdravé prírodné eko pivo, potrebujú stále viac domáceho chmeľu. Tie miny pivovary sú čoraz populárnejšie a vlani ich v Srbsku bolo už 55.

 

Prvá chmeľnica Igora Ďuriša z roku 2017 má kovovú konštrukciu

 

Prvá chmeľnica Igora Ďuriša z roku 2017 má kovovú konštrukciu

 

Chmeľnica z roku 2019 má drevené stĺpy

 

Chmeľnica z roku 2019 má drevené stĺpy

 

Najnovšia časť chmeľnice je tiež s drevenou konštrukciou

 

Najnovšia časť chmeľnice je tiež s drevenou konštrukciou

 

Viac o chmeli Igora Ďuriša TU:

 

 

Prvé chmeľové polia v Srbsku, konkrétne vo Vojvodine, boli vysadené pravdepodobne roku 1770 a sadenice boli pravdepodobne dovezené z Čiech. Sem ich priniesol gróf a generál slovenského pôvodu Andrej Hadík a dal ich vysadiť na svojom panstve neďaleko Futogu.

Na začiatku XX. storočia v Petrovci sa chmeľ už pestoval na asi 1000 k. j. Vďaka nemu mnohé rodiny v priebehu iba pár rokov veľmi zbohatli. Žiaľ, po roku 2007 sa takmer úplne vytratil z našich polí a na malých plochách sa bol zachoval iba v Ústave pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny a v AS Petrovec. Sústava Petrovec v posledných rokoch tiež zvyšuje plochy vysadené chmeľom.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články