Daniel Dudok o menách a priezviskách

Pred deväťdesiat rokmi 26. júna 1932 v Erdevíku sa narodil slovenský vojvodinský lingvista a dialektológ, vysokoškolský pedagóg Daniel Dudok. Keď chceme hovoriť o menách a priezviskách v našom prostredí, siahneme po knihe profesora Dr. Daniela Dudka Priezviská Slovákov v Juhoslávii, ktorú vydal roku 1999 v Novom Sade Spolok vojvodinských slovakistov. Na úvod k téme poznamenávame, že u Slovákov sa ujala dvojmenná úradná sústava osobných mien (krstné meno a priezvisko), ktorá sa u nás stala úradnou od čias rakúskeho cisára Jozefa II. (1780—1790). Keďže sa Slováci na územie dnešnej Vojvodiny začali sťahovať v polovici 18. storočia, vzácnym materiálom na skúmanie priezvisk sú cirkevné matriky. K nedožitým deväťdesiatinám autora uvádzame niekoľko zaujímavostí z tejto knihy.

 

Foto: https://www.umb.sk/app/cmsSiteBoxAttachment.php?ID=5559&cmsDataID=0

 

Foto: https://www.umb.sk/app/cmsSiteBoxAttachment.php?ID=5559&cmsDataID=0

 

„Pretože Slováci boli v minulosti v styku s viacerými národmi, existovali aj podmienky pre prenikanie do slovenského prostredia mien z cudzích národných prostredí a ich jazykov. Boli to v prvom rade Maďari a Nemci, s ktorými Slováci žili dlhé stáročia v susedstve v spoločnom štáte (od rozpadnutia Veľkomoravskej ríše v Uhorsku). Ešte v 13. storočí domáce (i pohanské, predkresťanské) osobné mená mali prevahu nad cudzími. V slovenských krajoch, kde v minulosti boli kolonizovaní Nemci (napr. Spiš na východnom Slovensku a banícke kraje na južnom strednom Slovensku), častejší je výskyt dnes už prispôsobených nemeckých priezvisk alebo slovných základov... V minulosti boli prípady aj násilného alebo i dobrovoľného pomaďarčenia alebo ponemčenia slovenských priezvísk....

Najstaršou vrstvou slovenských osobných mien sú od pôvodu slovanské mená, ktoré naši slovanskí predkovia používali ešte pred prijatím kresťanstva. Vtedy sa verilo, že meno má magickú silu, nadprirodzenú moc. Meno bolo vlastne časťou človeka, druhým ja jeho nositeľa, tvorilo s ním nerozlučný celok. Malo význam predestinačný, t. j. malo určovať osud a vlastnosti jeho nositeľovi, zabezpečiť zdravie, šťastný život, krásu, silu, ochraňovať ho pred zlými duchmi a pod. Verilo sa, že sa s menom prenášajú na človeka dobré vlastnosti zvierat, vtákov, rastlín, vlastnosti predkov, ich bojovnosť, odvaha, statnosť, krása a že potomkovia majú ochranu mŕtvych predkov alebo že predkovia majú ochranu v potomkoch. Preto sa veľmi dbalo na to, aké meno sa dáva dieťaťu. Niekedy sa pravé meno utajovalo a známe bolo iba rodičom. Pre „verejnosť" boli iné mená. To preto, aby sa nepriatelia a zlí duchovia „oklamali" a odvrátili od konania zlých skutkov...

Reformácia neuznávala kult svätých a vtedy sa hojne krstilo menami zo Starého zákona. Ešte častejšie sa dávali mená z Nového zákona a tieto mená až doteraz patria medzi najpoužívanejšie krstné mená: z ich základnej podoby alebo rozličných domáckych a hypokoristických obmien vznikali aj priezviská: Ján, Jozef, Lukáš, Marek, Matúš, Ondrej, Pavol, Peter, Šimon, Michal, Gabriel, Anna, Mária, Magdaléna, Alžbeta a i.

V období humanizmu sa rozširujú antické — mená (Alexander, Július, Augustín...). V období protireformácie sa uplatňujú mená nových svätých (napr. Alojza, Františka Xaverského, Ignáca, Terézie). Staršiu vrstvu sväteckých mien tvoria mená Benedikt, Blažej, Gregor, Martin, Mikuláš, Vavrinec, Štefan, Katarína, Barbora, Dorota, Margaréta. Obľúbené boli už pred 17. storočím. Od 17. storočia v móde boli mená Anton, Gašpar, Karol, Krištof, Jozef, Mária, Zuzana, Helena, Terézia, Karolína, Jozefína, Antónia a i. Do obdobia protireformácie sa mená Jozef a Mária takmer nepoužívali. Pokladali sa za veľmi posvätné a nevhodné pre krstné mená. Keď sa v období protireformácie začali častejšie používať, rýchlo sa stali veľmi obľúbenými. Po reformácii sa biblické mená používali tak v katolíckom, ako aj v evanjelickom prostredí.

Väčšina z uvedených mien vo svojej základnej alebo obmenenej podobe je známa v slovenských priezviskách na Slovensku a v slovenských priezviskách v Juhoslávii." (Úryvky z knihy profesora Dr. Daniela Dudka Priezviská Slovákov v Juhoslávii)

O Danielovi Dudkovi viac TU:
https://www.umb.sk/app/cmsSiteBoxAttachment.php?ID=5559&cmsDataID=0

 

kp

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články