PDvK – sobota

PDvK – sobota
 
pdvk2009
 
Tropická horúčava neodradila tých najhorlivejších prísť o 17:00 do ZŠ na promóciu 10. čísla Kulpínskeho matičiara, ladeného k 140-tke narodenia majstra architektúry Michala Milana Harminca
 
pdvk2009
 
O diele M. M. Harminca hovoril autor publikácie DrSc. Ján Babiak (stojí ) a úryvky z časopisu čítali sestry Dorčove. Výstavu venovanú M. M. Harmincovi otvoril najstarší člen tejto rodiny z Vojvodiny Ján Harminc (prvý zľava )
 
V rámci otváracieho ceremoniálu Katarína Pucovská prečítala pozdravný list od ďalšej členky rodiny Harmincovej, Natálie Maliarikovej z Prievidze zo Slovenska:
 
Vážené dámy, vážení páni, milí rodáci - Kulpínčania! Dovoľte, aby som ako praneter arch. Michala Milana Harminca, na ktorého je celý náš rod, roztrúsený po niekoľkých krajinách, hrdý, vyjadrila poďakovanie organizátorom tejto výstavy za to, že v roku 140.-eho výročia jeho narodenia je jeho činnosť a jej dodnes slúžiace výsledky, pripomenutá a zhodnotená.
Miesta, kde dodnes slúžia jeho stavby, som pred rokmi navštívila a pri rozhovoroch s pamätníkmi som sa dozvedela okrem iných údajov aj to, že zadávatelia niekedy s nevôľou prijímali jeho návrhy, ale po rokoch si ich účelovosť vysoko hodnotili. Tak to bolo napr. so stavbou evanjelického kostola v Žiline, kde boli námietky voči vykurovaniu kostola a proti stavbe pre spoločenské činnosti, lebo sa snažili znížiť rozpočet. Samozrejme, neskôr si to pochvaľovali. V Urminciach zas boli námietky proti použitiu prírodného kameňa na sokel-podmúrok, považovali to za príliš drsné. Neskôr sa im páčilo, že murivo neopadáva a nepotrebuje obnovu. Pri návšteve pravoslávneho chrámu v Novom Sade nám pópa porozprával, že omietka, ktorú pri rekonštrukcii použil Harminc, vydržala viac než 50 rokov, až ju skolila voda Dunaja, ktorá zaplavila tú časť mesta vo výške 70 cm. Nakoľko chceli presne takú omietku, aká tam bola, dali si urobiť rozbor vo Viedni a podľa neho konali. Všade, kde arch. Harminc pôsobil, ho obdivovali pre jeho rozhľadenosť a vysoko praktický prístup k stavbám vzhľadom na ich použitie. Čiže myslel na všetkých, ktorí v objekte mali žiť, liečiť sa a liečiť, schádzať sa pri bohoslužbách, vystavovať umelecké diela - dejinné pamiatky, ubytovať sa a byť obslúžení, pracovať a zároveň reprezentovať - všetkému dal ľudské rozmery a spojil praktické s estetickým. Dlhý zoznam jeho stavieb nájdete v literatúre a na internete.
 
Ešte raz - prijmite našu vďaku.
Natália Maliariková, rod. Harmincová
s rodinou
 
pdvk2009
 
Program hudobne spestrila rodina Čiliaková
 
pdvk2009
 
Nasledovalo divadelné predstavenie Balada o škodlivosti tabaku, monodráma, ktorú herecky stvárňuje Michal Vida a režisérsky podpisuje Ľuboslav Majera
 
Kulpínsky spolok penzistov je stále aktívny a vitálny. Práve im bola zverená úloha v prvý deň PDvK otvoriť večierok hudby a tanca. Zaspievali pieseň Kulpín je malá dedinka, skladateľa a textára Jána Kopčoka – Uču, ktorý je dodnes činný v Združení penzistov v Kulpíne. S penzistami on včera túto svoju skladbu aj zaspieval a speváckej skupine aj dirigoval.
 

 
pdvk2009
 
pdvk2009
 
pdvk2009
 
Večer na otvorenom priestore Poľnohospodárskeho múzea prebiehal kultúrno-umelecký program, na ktorom vystúpili KUS Zvolen Kulpín, KUS Krajan Vojvodina, MSS Cerovina z Čerpotoku (Rumunsko) a sólisti
 
pdvk2009
 
V pivničných priestoroch budovy Poľnohospodárskeho múzea o 22:00 bola koštovka vín, ktorú zorganizoval Spolok vinohradníkov a vinárov z Kulpína
 
pdvk2009
 
Veselé úsmevy na záver sobotňajšieho programu prezrádzajú radosť z dobre vykonanej práce. K radosti trošičku dopomohla aj hore spomenutá koštovka vín ale aj plné stoly, o čo sa postaral Spolok žien z Kulpína
 
Ľudová veselica v parku Poľnohospodárskeho múzea trvala dlho do noci a dobrú náladu vytváral orchester Jána Andrášika. Rybie špeciality sa podávali na zábave na Rybárskej chate vedľa kanála DTD, kde v popoludňajších hodinách súťažili pionieri v love rýb na plavák.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články