OSOBNOSTI VEDY A TECHNIKY NA SLOVENSKU

OSOBNOSTI VEDY A TECHNIKY NA SLOVENSKU
ZNAČAJNE LIČNOSTI NAUKE I TEHNIKE SLOVAČKE
 
Slávnostné otvorenie výstavy "Osobnosti vedy a techniky na Slovensku", sa uskutoční dňa 12. augusta o 19:00 v Múzeu vedy a techniky v Belehrade SANU Đure Jakšića 2, Beograd
 
pozvanka
 
Autori výstavy: Eugen Labanič, Ondrej P öss, Štefan Javnický, Jozef Bernat
Autor expozície: Ladislav Klima
 
Veda a technika na Slovensku je po stáročia súčasťou európskej vedy a techniky. Dôkazom toho je i výstava nesúca názov Osobnosti vedy a techniky na Slovensku, na ktorej je špecifickou a pre odbornú i laickú verejnosť populárnou formou spracovaných 49 biografií priekopníkov vedy a techniky, ktorí významnou mierou prispeli k jej rozvoju v celosvetovom meradle.
 
foto1
 
Celá výstava je členená do piatich tematických celkov: matematicko-fyzikálne vedy, technické vedy, lekárske vedy, prírodné vedy, astronómia, vrámci ktorých sú ich predstavitelia prezentovaní chronologicky podľa obdobia, v ktorom pôsobili. 19. a začiatok 20. storočia poskytuje rad príkladov talentov zo Slovenska, ktoré si však uplatnenie museli nájsť v cudzine. Z najvýznamnejších to bol J. M. Petzval, profesor na Univerzite vo Viedni - významne ovplyvnil vývoj fotografickej techniky, Štefan Anián Jedlík, fyzik svetového formátu - vynálezca dynama, astronóm Maximilián Hell - získal uznanie ako riaditeľ observatória vo Viedni. Medzi vedcov, ktorí sa uplatnili mimo územia Slovenska zaraďujeme aj M. R. Štefánika, ktorý sa vo Francúzsku venoval astrofyzike, a najmä solárnej fyzike.
 
Prvýkrát je prezentovaný v rámci osobností slovenskej vedy a techniky uznávaný odborník na vodné diela košický rodák Vojtech Gerster - navrhol projekt Panamského a Korintského prieplavu.
 
Vari najznámejším slovenským technikom, uznávaným vo svete je Aurel Stodola. Na svetoznámej Polytechnike v Zürichu viedol Katedru stavby strojov a stal sa "otcom parných turbín", získal medailu Jamesa Watta (1940), čo sa u technika prirovnáva k Nobelovej cene. V Amerike sa na prelome storočia presadil v oblasti bezdrôtovej telegrafie Jozef Murgaš a tiež Štefan Banič - získal patent na padák špeciálnej konštrukcie.
 
Medzi novodobé odbory, ktorými slovenskí vedci najviac prispeli do svetovej vedy patrí astronómia. Ľudmila Pajdušáková a Ľubor Kresák si svojimi atlasmi hviezdnej oblohy a objavmi komét získali svetové uznanie.
 
Dionýz Ilkovič má významný podiel na teórii polarografie, za čo jeho učiteľ a spolupracovník Jaroslav Heyrovský v roku 1959 obdržal Nobelovu cenu.
 
Z oblasti lekárskych vied je možné spomenúť zakladateľa onkologického výskumu a onkovirológie na Slovensku Viliama Thurza, objaviteľa nádorotvorného vírusu B77, ktorý sa dodnes používa ako model pre výskum príčin vzniku nádorov. Významné medzinárodné ocenenia získal virológ Dionýz Blaškovič.
 
Výstavu bohato dopĺňajú historicky vzácne exponáty zo zbierkového fondu Slovenského technického múzea, napr. originály Petzvalových fotoobjektívov, faksimile Murgašových a Baničových patentových listín, historická prístrojová technika, zariadenia strojov v modeloch, počiatky televíznej techniky zastupujú prvé experimentálne filmové kamery a obrazovky vyrobené na Slovensku, a samozrejme bohatá fotodokumentácia.
 
Výstava bola prezentovaná: v Slovenskom národnom múzeu Bratislava v roku 2001 a v Slovenskom technickom múzeu Košice v roku 2002, Slovenský inštitút Berlín, SRN 24. november 2004 - 20. február 2005 TM Brno, ČR apríl 2005 Slovenský inštitút Budapešť, Maďarsko máj - jún 2005 Medz. letisko Franfurkt nad Mohanom, SRN, v rámci Dní slov. kultúry, sept. - okt. 2005 Ríšska Duma (Rigas Dom) Riga - Lotyšsko, september 2007 Slovenský inštitút Kaunas - Litva, október 2007 Národné polytechnické múzeum Sofia, Bulharsko, október 2008
 
Usporiadatelia výstavy STM Košice a SNM Bratislava
 
foto
 
ZNAČAJNE LIČNOSTI NAUKE I TEHNIKE SLOVAČKE
 
Izložba pod nazivom Značajne ličnosti nauke i tehnike Slovačke svečano će biti otvorena 12. avgusta a trajaće do 14. septembra.
 
Galerija nauke i tehnike SANU
Đure Jakšića 2, Beograd
 
Autori: Eugen Labanič, Ondrej P öss, Štefan Javnicki, Jozef Bernat
Autor postavke: Ladislav Klima
 
Izložba, koju su 2001. godine pripremili Slovački tehnički muzej i Slovački narodni muzej iz Bratislave, napravljena je sa namerom da naše posetioce upozna sa slovačkim naučnicima koji su dali svetski doprinos iz oblasti prirodnih, tehničkih i matematičkih nauka, te iz astronomije i medicine. Autori izložbe su, kroz predstavljanje značajnih ličnosti, pokušali da daju i kratak pregled istorije nauke i tehnike u Slovačkoj.
 
Slovačka istoriografija nauke i tehnike je proteklih decenija postigla značajne uspehe. Među najznačajnije spada naučna obrada biografija istaknutih Slovakinja i Slovaka iz oblasti nauke, medicine i tehnike, na osnovu kojeg je nastalo kapitalno izdanje Pioniri nauke i tehnike u Slovačkoj, I–III. Izbor od 36 ličnosti koje su prezentovane na ovoj izložbi jeste deo upravo tog istraživanja.
 
Izložba je prvi put prikazana u Slovačkom tehničkom muzeju u Košicama a zatim je gostovala u muzejima u Bratislavi, Berlinu, Frankfurtu, Brnu, Budimpešti, Krakovu, Rigi, Kaunasu. U Beogradu će gostovati za vreme održavanja CIMUSET Konfrencije.
 
U Slovačkoj, kao delu Austrougarskog carstva, jedini izvori obrazovanja su bili manastiri i njihove škole. Situacija je počela da se menja 1467. godine, kada je u Bratislavi otvoren univerzitet Academia Istropolitana.
 
Počev od XVII veka, u Slovačkoj su ostvareni značajni rezultati u razvoju rudarstva i metalurgije, a glavni centri bili su Kremnica, Banska Štavnica i Banska Bistrica.
 
Godine 1627. u Banskoj Štavnici je prvi put u rudarstvu korišćen barut za razbijanje stena. Slovačka je postala prva zemlja u Evropi u kojoj su 1722. godine počele da se koriste parne mašine tipa Njukamen (Newcomen), čija se konstrukcija ubrzano usavršavala zaslugom slovačkih tehničara.
 
U Banskoštavničkoj akademiji su radili vrhunski naučnici i tehničari.
 
Godine 1735. osnovana je rudarska škola. Njeni izvanredni rezultati su doprineli tome da Marija Terezija 1762. godine dâ saglasnost za osnivanje visoke škole, kasnije poznate kao Rudarska i šumarska akademija u Banskoj Štavnici. To je bila prva visoka škola ovog tipa u svetu, a po njenom modelu je osnovana, kasnije svetski poznata, Ecole Polytechnique u Parizu.
 
Osim na Banskoštavničkoj akademiji, u Slovačkoj su pre 1918. godine mogućnosti za naučnoistraživački rad ipak bile vrlo skromne. Bez obzira na to, istraživanja su vršena i u drugim granama nauke, i to ne samo od strane naučnika iz inostranstva već i iz Slovačke. Radilo se o naučnicima koji su službovali u srednjim školama, u bolnicama, ali i na jedinom slovačkom naučnom institutu – Astronomskoj, meteorološkoj i geofizičkoj opservatoriji u Hurbanovu, osnovanom 1867. godine.
 
Međutim, već od XVIII veka mnogi talentovani naučnici, lekari i inženjeri bili su prinuđeni da, usled slabo razvijenog visokog školstva i skromnih uslova za naučni rad, emigriraju u inostranstvo. Od tada, naučnici iz Slovačke uspešno rade u Nemačkoj, Austriji, Mađarskoj, Francuskoj i Americi.
 
Krajem XX veka, uslovi u zemlji su se popravili. Svetski značajne ličnosti Slovačke su učestvovale u osnivanju ili unapređivanju raznih grana studija na univerzitetima, visokim školama, u naučnoistraživačkim institutima i na Slovačkoj akademiji nauka.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články