- Podrobnosti
-
Uverejnené 30. 08. 2009
Na dnešný deň pred 60. rokmi - začiatok rozpadu gréckej komúny v Maglići
EXPERIMENT GRÉCKA REPUBLIKA
Pred 60. rokmi Kulpín, Báčsky Petrovec, Silbaš... hraničili s Gréckom. AKO?
Počas tereziánskej kolonizácie, teda približne v tom období keď na tieto priestory prichádzali aj Slováci ( alebo trochu neskôr), presnejšie od roku 1786 priestor dnešného Magliću, ktorý bol pustatinou, osídľovali Nemci a osadu pomenovali Bulkes. V roku 1900 Bulkes už mal 3000 obyvateľov. Túto svoju osadu a svoje príbytky Nemci však museli opustiť spolu s odchodom nemeckých okupačných vojsk na konci druhej svetovej vojny. Tí, čo to neurobili boli prinútení odísť alebo boli prepravení do juhoslovanských koncentračných táborov. Za nimi zostali prázdne dobre vybavené domy. Ešte aj dnes v strede Magliću, ako pamätník týchto čias, sa vzpína nemecký evanjelický kostol a o niekdajších nemeckých obyvateľoch svedčí aj nemecký cintorín.
Po odchode Nemcov osadu na použitie dostali grécki emigranti armády
odporu ELAS tj. Gréckej národno-oslobodzovacej armády pod vedením
gréckych komunistov. Mnoho príslušníkov tejto armády sa totiž nemohlo
zmieriť s dohodou medzi komunistami a pravičiarskymi stranami v Grécku
o odzbrojení, čiže zložení zbraní ELAS-u, čo vskutku znamenalo
kapituláciu a preto opustili Grécko. Uchýlili sa aj v Bulkes, ktorý
vtedajšie juhoslovanské vedenie v máji 1945 pozmenilo v grécky
utečenecký tábor. Takých táborov bolo v Juhoslávii niekoľko ( napr. aj
v Kumanove ) - tak píše známy historik Milan Ristović vo svojom článku
o gréckom spoločenstve v Bulkesi. Juhoslávia týmto činom, na žiadosť
Komunistickej strany Grécka (KSG), vskutku dovolila utvorenie
exteritorálnej gréckej obce v Bulkesi.
Väčšinu
obyvateľstva novoutvorenej gréckej osady činili vojaci ELAS-u a so
začiatku v osade žilo iba 8 žien! Počet obyvateľov postupne rástol a
tak v roku 1946 tu už bolo 4023 Grékov. V tom roku počet žien už stúpol
na 161 a detí bolo úhrne 30. Pred zrušením tejto gréckej republiky v
roku 1949 počet jej obyvateľov dosiahol vyše 4,5 tisíc.
Grécka
republika bol vskutku štát v štáte. Táto oblasť bola vyňatá z
juhoslovanskej jurisdikcie a mala vlastnú správu a vlastné represívne
sily oficiálne uznané zo strany juhoslovanského vedenia. Platili v nej
osobitné zákony, podľa ktorých bolo zakázané opúšťanie osady a povolený
výstup malo iba vedenie komúny, zásobovatelia a robotníci, ktorí
pracovali mimo územia osady. Grécki emigranti boli viazaní za túto
osadu aj tým, že v tejto gréckej republike platili vlastné peniaze,
grécke drahmy. Čiže, robotníci, ktorí v Bulkesi zarobili peniaze, mohli
ich minúť len v tejto osade. Všeobecne hodnotiac, režim v osade bol
nanajvýš prísny. Takáto situácia postupne vyvolala nespokojnosť
obyvateľov, ktorí začali tajne opúšťať komúnu. Vedenie nepovolený
odchod z osady klasifikovalo ako dezertérstvo a ono bolo trestné.
Grécki
emigranti v Bulkesi mali rôzne pracovné dielne, nemocnicu, dom pre deti
bez rodičovskej opatery, divadlo, kino, knižnicu, základnú školu a
nižšie gymnázium, v ktorom výučba prebiehala v gréckej reči. Mali i
svoju tlačiareň, v ktorej tlačili vlastné peniaze, učebnice, noviny a
detský časopis.
Čo potom spôsobilo rozpad tejto gréckej republiky?
-
V
osade bola vojenská akadémia, kde sa konal výcvik oficierov pre
jednotky Demokratickej Armády Grécka, ktorí boli vysielaní do boja
proti aténskej vládе. Tento fakt vyvolával spory na
medzinárodno-politickej úrovni medzi Juhosláviou a Gréckom.
-
Toto
grécke spoločenstvo sa malo, podľa predbežných plánov, finančne
samostatne zaokrývať a malo predstavovať samosprávnu a ekonomicky
sebestačnú komúnu. Bol to vskutku jeden sociálny experiment a podľa
komunistickej ideológie mal odzrkadľovať ideálnu obec. Avšak,
experiment nebol úspešný a musel byť ekonomicky podporovaný zo strany
Juhoslávie.
-
Politické
konflikty medzi týmto gréckym exteritóriom a Juhosláviou sa zvýraznili
po tom ako si grécka komunistická strana zastala na stranu Informbira
čiže Staljina a tým sa postavila proti Titovi. Vtedy dochádza i k
názorovému rozdeleniu obyvateľstva v Bulkesi, čo spôsobilo konflikty až
fyzické zúčtovania a vyžiadalo si aj ľudské obete.
Juhoslovanské
vedenie vyhlásilo, že nemá nič proti tomu, aby sa oficiálni
predstavitelia Bulkesu ideologicky priklonili Informbiru ale
upozornilo, že v žiadnom prípade nebude tolerovať verejné vystupovanie
proti Titovi a juhoslovanskému vedeniu. Vtedy juhoslovanské vedenie
zasiahlo do integrity a zvrchovanosti tohto územia a do neho vyslalo
Komisiu štátnej kontroly. Po vykonanej inšpekcii, komisia zistila rôzne
prechmaty v gazdovaní gréckou komúnou v ktorej bola utvorená
privilegovaná skupina ľudí, ktorá utláčala a vykorisťovala ostatnú časť
obyvateľstva. Komisia po nahliadnutí do situácie uzavrela, že sa
vedenie Bulkesu správa nepriateľsky voči FNR Juhoslávii po čom sa
štátne vedenie rozhodlo „podniknúť opatrenia“ a intervenovať v prípade
bulkeskej komúny. V takejto neblahej situácii vedenie bulkeskej komúny
sa dohodlo s Československom o preprave cez maďarské územie stúpencov
KSG. Prvá skupina gréckeho obyvateľstva opustila Bulkes 30. augusta
roku 1949 a ďalšie tri transporty do Československa sa zrealizovali v
septembri. Väčšina gréckeho obyvateľstva vtedy bola z Bulkesu
presídlená do Československa a v osade zostalo iba zo 800 osôb, z
ktorých väčšina boli Macedónci. Z potomkov gréckych rodín, dodnes v
Maglići zostali rodiny Skutelis, Josifidis i Konstantinidis.
Grécka republika v Maglići predstavovala jedinečný prípad v dejinách a v právnej regulatíve Juhoslávie.
Katarína Pucovská
Viac o dejinách Magliću možno prečítať na webovej stránke http://www.bulkes.de/istoria.html a najviac údajov o exteritoriálnej republike v Bulkesi obsahuje článok prof. dr. Milana Ristovića
v Glasniku za društvenu istoriju IV/2-3, 1997., na str. 179-201, pod
názvom “Eksperiment Buljkes: Grčka republika u Jugoslaviji 1945-1949″.
Použité články:
Robert Čoban • CPG Publisher - Eksperiment Bulkes: Grčka republika u Vojvodini, 13. August 2007.
Marián Sloboda - Bački Maglić (Buljkes) i grčka komuna u Vojvodini prije odlaska u Čehoslovačku 1945–1949
Eksperiment Bulkes: Grčka republika u Vojvodini
Za
terezijanske kolonizacije od 1786 godine prostor današnjeg Maglića
naselilo je nemačko stanovništvo. Godine 1900 Buljkes je već imao 3
hiljade stanovnika. Nemci su ovo selo napustili zajedno sa odlaskom
nemačkih okupacijskih vojski na kraju drugog svetskog rata, a ono
malo što ih je ostalo je bilo prisiljeno otići ili su bili premešteni
u jugoslovenske koncentracione logore. Ostavili su za sobom prazne i
dobro opremljene kuće. Do danas se u sredini Maglića može videti
nemačka evangelička crkva i još postoji nemačko groblje.
Nakon odlaska Nemaca dobili su selo na raspolaganje grčki emigranti
armije otpora
ELAS tj. Grčka narodno-oslobodilačka armija pod rukovodstvom grčkih
komunista. Mnogo pripadnika armije se nije moglo pomiriti sa Varkiskim
dogovorom izmedju komunista i desničarskih partija u Grčkoj. Prema tom
dogovoru trebalo je da se ELAS razoruža što je u stvari značilo
kapitulaciju.
Buljkes
je bio osnovan kao grčki izbeglički logor u maju 1945. Bio je samo
jedan od
nekoliko takvih logora u Jugoslaviji, drugi je bio napr. u Kumanovu-
piše o tome M. Ristović u svom članku o grčkoj zajednici u Buljkesu.
Većina stanovništva su bili vojnici ELAS-a a među njima bilo je samo 8
žena!!! Naselje se nakon nekoliko transporovanja povećalo, pa se broj
stanovnika kretao izmedju 3 i 4 hiljade. Za 1946. godinu se zna tačan
broj stanovnika – 4023; iste godine u selu je boravila samo 161. žena i
30-oro djeca. Pre raspuštanja komune 1949. je broj stanovnika
dosegnuo 4,5 hiljade lica.
Buljkes
je u to vreme imao status eksteritorijalne opštine Grčke u kojoj su
važili grčki zakonski propisi i koje je Jugoslavija priznavala. Ovo
izuzeće iz jurisdikcije bilo je bez presedana, kuriozitet u našoj
državničkoj praksi. U početku je to bio samo sabirni logor, u koji su
vojnici dolazili na oporavak, no kasnije je život u Buljkesu
organizovaniji. O redu se brinula policija „IKA”. Sredstvo plaćanja bila je
grčka moneta - drahme. No, napuštanje sela po sopstvenoj volji
stanovnika bilo je zabranjeno, isto kao i kretanje između sela i
njegove okoline uopšte – izaći iz sela mogli su samo ljudi sa
specijalnom dozvolom: članovi rukovodstva komune,
snabdevači i radnici zaposleni izvan sela. Grčki emigranti u Buljkesu
su bili vezani za selo i tom činjenicom da je buljkeska komuna imala
sopstven novac. Stanovnici, dakle, nisu mogli novac, koji su zaradili,
koristiti za granicom naselja. Uopšteno govoreći, režim u naselju je
bio vrlo strog. Ta situacija je izazivala nezadovoljstvo stanovništva i
dovodila je do svojevoljnog napuštanja sela, što se od strane uprave
komune klasifikovalo kao dezertiranje i kažnjavalo se.
U selu
su bile osnivane i radionice, bolnica, dom za decu bez roditelja i
kulturne ustanove –pozorište, bioskop, biblioteka i škole: osnovna
škola i niža gimnazija sa
grčkim kao nastavnim jezikom. Postojala je i štamparija, gde je
zajednica štampala osim svog novca i udžbenike i druge knjige. Izdavala
je i novine Glas Buljkesa, časopis za decu Orlići, tj. zapravo Pioniri
itd. U buljkeskom vojnom logoru je bila i vojna akademija gde su se
obučavali oficiri za jedinice Demokratske Armije Grčke, u koje su bili
slani da se u gradjanskom ratu uključe u borbu protiv atenske vlade. Ta
činjenica je prouzrokovala da je Buljkes postao sredstvom propagande i
tema diskusija i sporova na međunarodno-političkom nivou.
Buljkes je bio namerno zatvoren i izolovan od svoje okoline (što je željelo grčko
komunističko rukovodstvo), bio je izveden iz jugoslovenske jurisdikcije, imao je sopstvenu upravu i sopstvene represivne snage.
Zajednica
u Buljkesu je trebalo da bude samoupravna i ekonomski samodovoljna
komuna. Bila je zapravo jedan socijalni eksperiment i trebalo je da
bude slika realizovnane idealne opštine prema komunističkoj ideologiji.
No, eksperiment za ostvarenje autarktičke opštine nije bio uspešan i
Buljkes je morao da bude ekonomski podržavan od strane Jugoslavije. A
upravo gazdovanje Buljkesa je postalo povod za intervenciju
jugoslovenskih vlasti protiv komune. Intervenciji je prethodio
politički sukob izmedju KP Jugoslavije i Informbiroa i konfrontacije
medju Titom i Staljinom u kojoj su se grčki komunisti u Bulkesu stavili na
stranu Informbiroa, dakle, Staljina. Ovaj razlaz je u samom Buljkesu
prerastao u fizičke sukobe u kojima je bilo i ljudskih žrtava.
Jugoslovensko rukovodstvo je izjavilo da nema ništa protiv odluke oficijalnih predstavnika
Buljkesa da se priklone stavovima Informbiroa, ali je upozorilo da nikako neće tolerisati
njihove istupe protiv Tita i jugoslovenskih vlasti. Jugoslovenska Komisija Državne kontrole
je u Buljkesu izvršila inspekciju, pa je našla i dokazala da je gazdovanje buljkeskog
rukovodstva «spekulativno», varljivo i da šteti privredi Jugoslavije. Takodje je referisalo o
tome da je rukovodstvo stvorilo jednu privilegovanu skupinu i maltretira ostale stanovnike,
ograničava njihovo kretanje, kontroliše poštanske pošiljke izmenu sela i ostalog sveta, čini
fizičko nasilje nad stanovništvom, obogaćuje se na njegov račun itd. Zaključkom saopštenja
Komisije je bilo da se rukovodstvo Buljkesa ponaša neprijateljski prema FNR Jugoslaviji.
Jugoslovensko rukovodstvo je posle toga odlučilo «preduzeti mere» i intervenisati u stvari
buljkeske komune. KPG, nalazeći se u takvoj neprijatnoj situaciji, dogovorila se sa
čehoslovačkom i madjarskom stranom da se pristalice KPG transportuju u Čehoslovačku.
Prvi transport je organizovan 30. avgusta 1949. U septembru su bila sprovedena još tri transporta.
Dok je
većina stanovnika Buljkesa otišla za Čehoslovačku, oko 800 stanovnika
je ostalo u
Jugoslaviji. Radilo se verovatno o Makedoncima, koji su podržavali
politiku KPJ. A do danas u Magliću žive tri grčke porodice: Skutelis,
Josifidis i Konstantinidis.
Eksteritorijalne zajednice u Buljkesu je zaista unikalna pojave u istoriji države i prava Jugoslavije.
Detaljnije o istoriji Maglića možete naći na sajtu: http://www.bulkes.de/istoria.html a najopširnije detalje o eksteritorijalnoj grčkoj republici u Bulkesu sadrži je članak prof. dr. Milana Ristovića
u Glasniku za društvenu istoriju IV/2-3, 1997., na str. 179-201, pod
naslovom “Eksperiment Buljkes: Grčka republika u Jugoslaviji
1945-1949″.
Upotrebljeni tekstovi:
Robert Čoban • CPG Publisher - Eksperiment Bulkes: Grčka republika u Vojvodini, 13. August 2007.
Marián Sloboda - Bački Maglić (Buljkes) i grčka komuna u Vojvodini prije odlaska u Čehoslovačku 1945–1949
You have no rights to post comments
Komentárov
drachma,
Informbyro,
Stalin,
Bulkesa (nie: Bulkesu),
FĽR Juhoslávia (nie: FNR)