Evanjelici v Hajdušici majú nový Boží chrám

Na portáli Evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku zverejnili článok pod titulkom:
 
Evanjelici v Hajdušici majú nový Boží chrám
 
Biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Samuel Vrbovský 11. októbra 2009 posvätil nový Boží chrám v Hajdušici.
 
Ak by sme zobrali mapu, ktorá by znázorňovala úrodnosť pôdy vo Vojvodine, a prekryli ju mapou osídlenia Slovákov v tejto oblasti, zistili by sme, že Slováci sa usídlili tam, kde má pôda najlepšiu úrodnosť. Bolo by to tak až na pár výnimiek. Jednou z nich je Hajdušica – dedina blízko rumunských hraníc.
 
foto
 
Hajdušicu založili v roku 1809. Kostol stavali od 26. júna 1862. Už 13. októbra 1863 sa konala jeho posviacka. Kvôli Djerdapskej vodnej elektrárni, ktorá bola postavená v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v Rumunsku, a tiež kvôli malým, ale častým zemetraseniam v Karpatoch začal Boží chrám chátrať.
 
Veriaci veľmi túžili tento chrám opraviť, odborníci však hovorili, že to nie je možné, preto sa v tomto roku rozhodli postaviť nový kostol. Evanjelici mali zatiaľ služby Božie v modlitebni postavenej počas pôsobenia farára Pavla Čerfeľa.
 
Nový Boží chrám posvätil 11. októbra biskup Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku Samuel Vrbovský. V príhovore povedal: „Stretli sme sa tu, aby sme chrám Boží posvätili a oddali do služby, aby ľud Boží duchovne vzrastal, aby tu Jeho ľud prijímal sviatosti a žehnajúcu milosť. Skutočne je to významný deň pre domácich viery. Keď sme v roku 2004 posvätili základný kameň, povedali sme, že stavať chrám pre jednu generáciu je privilégiom a milosťou Božou. Vyzval som ich, aby túto príležitosť využili tak, aby ich mená boli zapísané do knihy života. Stavanie chrámu sa nedeje často, a predsa môžeme povedať, že za posledných sedem rokov sme mali päť posviacok chrámov Božích alebo modlitební v našej cirkvi.“
 
Ondrej Rišiaň | 19.11.2009
 
www.ecav.sk

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články