- Podrobnosti
-
Uverejnené 16. 12. 2009
Insita z Kovačice – Kňazovicovci a priatelia
Predajná výstava diel Kňazovicovcov a Janka Širku v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.
Kovačica,
obec ležiaca v Banáte, je centrom svetového insitného umenia. Obec v
roku 1802 založili slovenskí evanjelickí vysťahovalci a od tohto
obdobia až do súčasnosti si Slováci v Kovačici i v susednej Padina
zachovali svoj čistý slovenský jazyk. Históriu insitného umenia v
Kovačici začali písať Martin Paluška (1913 – 1983), Michal Bíreš (1912
– 1981) a Ján Sokol 1909 – 1982), ktorí v roku 1951 založili maliarsku
sekciu pri kultúrnom spolku Pokrok v Kovačici. Slávu kovačickej insite
priniesli Martin Jonáš (1924 – 1996) a Zuzana Chalupová (1925 - 2001).
Čestné miesto medzi týmito maliarmi patrí Jánovi Kňazovicovi (1925 –
1986), ktorý si získal priazeň milovníkov maliarstva i odborníkov,
výtvarných kritikov a teoretikov umenia. Vytvoril si jedinečný
maliarsky výraz vo svete insity, rozpoznateľný podľa ulramarínovej
modrej. Jeho maliarstvo je alegorické, s nadrealistickým zmyslom pre
rozprávanie rozprávok.
Na
výstave v Stredoslovenskom múzeu sú prezentovaný prostredníctvom
svojich olejomalieb insitní umelci z Kovačice - Anna Kňazovicová,
Nataša Kňazovicová – Mijailovićová a ich priateľ Janko Širka - Snajco z
Padiny. Anna Kňazovicová je dcérou a Nataša Kňazovicová – Mijailovićová
vnučkou Jána Kňazovica.
Ján Kňazovic
maľoval srdcom a aj svoje obrazy podpisoval červeným srdcom a písmenom
K, i v tejto tradícii po ňom pokračovala jeho dcéra, ktorá sa podpisuje
dvoma srdcami a iniciálami A. K. a vnučka, ktorá sa podpisuje už tromi
srdcami a iniciálami N. K. M..
Anna Kňazovicová (1950) pôsobí od roku 1984 ako maliarka, no už
v detstve prenikla do maliarskeho postupu svojho otca, odhalila význam
tradície a lásky k práci, rodu a krajine. Tmavé pozadie jej obrazov je
taktiež v súlade s kňazovicovskov tradíciou, umiestňuje naň ľudské
figúry, kohúty, vtáky a modré, fialové či ružové kone. Na plátno
umiestňuje domčeky i typické kňazovicovské modré stromy s ružovým
lístím. Jej tvorba má i individuálnu pečať, ktorá je viditeľná v
kompozičnej rovine obrazu. Na rozdiel od svojho otca, ktorý preferoval
lineárnu usporiadanosť a symetriu, uplatňuje viac voľnosti. Využíva
emocionálne hodnoty farieb a vytvára na svojich obrazoch idylický a
veselý svet.
Nataša Kňazovicová – Mijailovićová
(1977) je najmladšou pokračovateľkou maliarskej tradície Kňazovicovcov.
Jej tvorba má blízko k tvorbe jej matky a starého otca, no v niektorých
prvkoch sa podstatne líši. Svoje miesto tu zohráva imaginácia, ale jej
obrazy majú bližšie k surrealistickej tradícii a vzďaľujú sa od
insitnej rustikálnej maliarskej tradícii.
www.stredoslovenskemuzeum.sk
You have no rights to post comments