Insita z Kovačice – Kňazovicovci a priatelia

Insita z Kovačice – Kňazovicovci a priatelia
 
Predajná výstava diel Kňazovicovcov a Janka Širku v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.
 
foto
 
Kovačica, obec ležiaca v Banáte, je centrom svetového insitného umenia. Obec v roku 1802 založili slovenskí evanjelickí vysťahovalci a od tohto obdobia až do súčasnosti si Slováci v Kovačici i v susednej Padina zachovali svoj čistý slovenský jazyk. Históriu insitného umenia v Kovačici začali písať Martin Paluška (1913 – 1983), Michal Bíreš (1912 – 1981) a Ján Sokol 1909 – 1982), ktorí v roku 1951 založili maliarsku sekciu pri kultúrnom spolku Pokrok v Kovačici. Slávu kovačickej insite priniesli Martin Jonáš (1924 – 1996) a Zuzana Chalupová (1925 - 2001). Čestné miesto medzi týmito maliarmi patrí Jánovi Kňazovicovi (1925 – 1986), ktorý si získal priazeň milovníkov maliarstva i odborníkov, výtvarných kritikov a teoretikov umenia. Vytvoril si jedinečný maliarsky výraz vo svete insity, rozpoznateľný podľa ulramarínovej modrej. Jeho maliarstvo je alegorické, s nadrealistickým zmyslom pre rozprávanie rozprávok.
 
Na výstave v Stredoslovenskom múzeu sú prezentovaný prostredníctvom svojich olejomalieb insitní umelci z Kovačice - Anna Kňazovicová, Nataša Kňazovicová – Mijailovićová a ich priateľ Janko Širka - Snajco z Padiny. Anna Kňazovicová je dcérou a Nataša Kňazovicová – Mijailovićová vnučkou Jána Kňazovica.
 
Ján Kňazovic maľoval srdcom a aj svoje obrazy podpisoval červeným srdcom a písmenom K, i v tejto tradícii po ňom pokračovala jeho dcéra, ktorá sa podpisuje dvoma srdcami a iniciálami A. K. a vnučka, ktorá sa podpisuje už tromi srdcami a iniciálami N. K. M..
 
Anna Kňazovicová (1950) pôsobí od roku 1984 ako maliarka, no už v detstve prenikla do maliarskeho postupu svojho otca, odhalila význam tradície a lásky k práci, rodu a krajine. Tmavé pozadie jej obrazov je taktiež v súlade s kňazovicovskov tradíciou, umiestňuje naň ľudské figúry, kohúty, vtáky a modré, fialové či ružové kone. Na plátno umiestňuje domčeky i typické kňazovicovské modré stromy s ružovým lístím. Jej tvorba má i individuálnu pečať, ktorá je viditeľná v kompozičnej rovine obrazu. Na rozdiel od svojho otca, ktorý preferoval lineárnu usporiadanosť a symetriu, uplatňuje viac voľnosti. Využíva emocionálne hodnoty farieb a vytvára na svojich obrazoch idylický a veselý svet.
 
Nataša Kňazovicová – Mijailovićová (1977) je najmladšou pokračovateľkou maliarskej tradície Kňazovicovcov. Jej tvorba má blízko k tvorbe jej matky a starého otca, no v niektorých prvkoch sa podstatne líši. Svoje miesto tu zohráva imaginácia, ale jej obrazy majú bližšie k surrealistickej tradícii a vzďaľujú sa od insitnej rustikálnej maliarskej tradícii.
 
www.stredoslovenskemuzeum.sk

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články