Stretnutie s minulosťou

Stretnutie s minulosťou
 
“História pre národ živý je tým, čím svedomie pre človeka” povedal Ľudovít Štúr.
 
Aby tá história v nás pretrvávala, aby sme si ju osvojili, aby žila v našom povedomí a podporovala pocit našej národnej sebaúcty, pomáhajú nám aj knihy Viery Benkovej, predovšetkým tie Z dávneho Petrovca a Z našej minulosti a k nim sa priraďuje aj táto posledná, Stretnutie s minulosťou.
 
foto
 
Zmysel nás, vojvodinských Slovákov, je uložený nielen v budúcnosti, ale aj v našej minulosti – našich uličkách, zákutiach, chotároch, skutkoch, či činoch malých a veľkých ľudí nášho etnika v dávnej, či bližšej minulosti.
 
Aj kniha Stretnutie s minulosťou podobne ako naše ulice, chotáre, osady, má svoju históriu: činia ju autorkino pátranie po údajoch, okolnostiach, postavách a postavičkách našich dejín. Ale zároveň je to autorkino sústavné predkladanie všetkých tých faktov nám, svojim súčasníkom, ktorí by sme si ich mali nielen osvojiť, ale v ich duchu, stopách aj pokračovať, aby všetko to cieľavedomé, premyslené a húževnaté brodenie sa neľahkým životom na dolnozemskej, nie vždy, žírnej rovine dalo svoje zúročenie aj v dobe dnešnej, či zajtrajšej.
 
Keď sa nám pred očami, či vnemami, rozprestrie všetok onen neľahký a činorodý život našich predkov a prezieravé konanie, akosi prichádzam k tomu, že my, tunajší Slováci, sme ani neboli až takým poddajným národom ako nás niektorí videli a zobrazovali. Našich predkov vidím skôr ako húževnatých, nezriedka vzdorovitých a múdrych ľudí zachovať sa tu, na vojvodinskej šírave, ktorá nebola pri našom udomácňovaní sa tu, taká žírna akou je dnes, a veru nie vždy ani dobroprajnou voči prišelcom. Osobnosti, ktoré autorka zaradila do tejto knihy, hovoria aj do dnešných dní. Autorka totiž v oných faktoch, ktoré pre nás vypátrala, hľadá pre nás opory a stĺpy, mravné kritériá a vzory tým, že presvetlila zmysel a tvorivý zástoj jedincov v rámci našej národnej a kultúrnej histórie. Príklady národného obetovania sa, či sebaobetovania nikdy nestratili a nestratia hlboký ľudský význam a tým, že ich autorka v knihe vysúva do popredia, kladie ich za príklad aj nám, svojim súčasníkom, ale aj našim nástupcom. V nás všetkých by rada videla – pre dobro všetkých nás – ich pokračovateľov.
 
V našej vojvodinskej slovenskej literatúre je evidentná sústavná absencia literárnohistorických diel, ktoré by boli onou postaťou, na ktorej by sme pevne a hrdo vzpriamení stáli aj v budúcnosti. Aby sa minulosť pamätlivých činov stala oporou dneška a zárukou zajtrajška. Môžeme byť preto autorke povďační, že nás ozbrojila vzácnymi poznatkami z našej minulosti v boji za pretrvávanie slovenskosti na týchto vojvodinských priestoroch aj v tomto 21. storočí.
 
Katarína Melegová-Melichová

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články