6. január - Traja králi a pravoslávny Štedrý deň

6. január - Traja králi a pravoslávny Štedrý deň
 
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára a Sviatok Troch kráľov - 6. januára, je pre nich Štedrým dňom.
 
Podľa gregoriánskeho kalendára Zjavenia Pána – Traja králi je označenie troch mudrcov opísaných v Evanjeliu podľa Matúša a oni boli prví pohania, ktorí uverili v Ježiša.
 
Traja králi alebo učenci z Východu, z Perzie, s menami Gašpar, Melichar a Baltazár navštívili Betlehem - stajňu, v ktorej sa narodil Ježiš a obdarovali ho darmi – zlatom, myrhou a kadidlom. Sviatok Zjavenia Pána predstavuje záver vianočného obdobia.
 
Podľa juliánskeho kalendára Štedrý deň - Badnji dan je 6. januára a po ňom nasleduje Sviatok narodenia Ježiša Krista, čiže Vianoce - Roždestvo Hristovo, Božić. Druhá slávnosť vianočná 8. január je sviatkom Zboru Presvätej Bohorodičky ( Sabor Presvete Bogorodice) a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana ( Sveti prvomučenik i arhiđakon Stefan ). Týmto dňom sa vianočné sviatky, ktoré pravoslávni veriaci svätia tri dni, aj končia.
 
V pravoslávnych kostoloch štedrovečerné sväté služby Božie alebo Veľké povečerie sa môžu odbavovať vo večerných hodinách alebo o polnoci. V Štedrý večer veriaci, buď vo svojich domácnostiach alebo pred chrámom, pália dubové (hrast ) konáre, ktoré podľa pomenovania Štedrý večer čiže Badnje veče menujú „badnjak“. Vatra-oheň je symbolom svetla a tepla, ktoré hreje a zbližuje rodinu. Neodlučiteľnou súčasťou pravoslávnych Vianoc je aj špeciálne zhotovený chlieb, tzv. „česnica“, ktorú lámu na toľko častí, koľko je v rodine osôb. Pri miesení do nej dajú striebornú alebo zlatú mincu a komu sa ona dostane, tomu prinesie šťastie na celý rok.
 
V Štedrý deň sa dodržiava pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov, na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica, a na stole by nemal chýbať med a cesnak, niekde aj ryba. Týmto dňom sa aj končí 40 dňový pôst, ktorý predchádzal vianočným sviatkom.
 
Pravoslávny vianočný pozdrav znie: Hristos se rodi! ( Kristus sa narodil! ). Pravoslávni veriaci oslavujú Vianoce v tento dátum ešte od roku 380 nového letopočtu a nový rok sa pre nich začína 14. januára.
 
V noci z 13. na 14 januára, ôsmeho dňa po narodení Ježiša Krista, sa podľa starého kalendára víta Nový rok. Tento prvý deň v roku, - 14. január sa považuje za deň obriezky Spasiteľa (Obrezanje Gospodnje; sv. Vasilije Veliki ). Cirkev tento deň označuje červenými písmenami a ľudovo sa on pomenúva aj "Mladi Božić" a Srbi ho tiež pomenúvajú Pravoslávny alebo aj „Srbský“ nový rok.
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články