PRIPRÁVA SA PREDAJ KULPÍNSKEHO KAŠTIEĽA?

PRIPRÁVA SA PREDAJ KULPÍNSKEHO KAŠTIEĽA?
 
Nikola Tanurdžić, jeden z dedičov kulpínskeho predvojnového zemepána Đoku Dunđerského v týchto dňoch vyjadril podozrenia, že sa pripráva predaj kašteľa v Kulpíne. Jeho dedovi Đokovi Dunđerskému kaštieľ bol po Druhej svetovej vojne odňatý a vtedy bol odsúdený aj za spoluprácu s nepriateľom. Potomkovia po 60. rokoch vyvrátili také súdne rozhodnutie a Đoka Dunđersky bol posthumne rehabilitovaný. Rodina tak získala právo na prinavrátenie násilne odňatého majetku. To sa však dodnes nestalo. Objekt sa nachádza v Kulpíne a je majetkom Miestneho spoločenstva Kulpín. Ako dôležitá kultúrna pamiatka je pod ochranou štátu, teda je aj štátnym majetkom. Keďže sa toho času nachádza pod správou Múzea Vojvodiny, táto inštitúcia v súčasnosti kladie na neho najväčšie práva. Kulpínčania, ktorí zo samozdanenia platia za osvetlenie a vykurovanie kaštieľa sa však v poslednom roku mohli viac-menej už len spoza ohrady dívať ako sa filmármi prenajatý objekt pozmeňuje vo veľké filmové dejisko.
 
foto
 
Po Druhej svetovej vojne, v rokoch 1946 a 1947 majiteľa kulpínskeho kaštieľa odsúdili za spoluprácu s okupátorom. Na základe takého obvinenia a potom aj vyrieknutého súdneho rozhodnutia mu bol vyvlastnený celkový majetok.
 
Odňatím majetku a zavrhnutím zo strany povojnového režimu z najmajetnejšej rodiny odrazu sa stávajú bezdomovci.
 
Vnuk Đoku Dunđerského Nikola Tanurdžić v roku 2006 začal súdne konanie, v ktorom dokazoval, že jeho starý otec bol nespravodlivo odsúdený a to iba preto, že bol bohatý. V júny roku 2008 Krajský súd v Novom Sade uznal túto sťažnosť a vyniesol rozhodnutie, podľa ktorého Đokovi Dunđerskému nebolo súdené spravodlivo. Súdnym riešením, ho preto posthumne rehabilitovali.
 
Tým riešením sa vskutku potvrdzuje aj právo na odňatý majetok. Ide o veľké bohatstvo, čiže o asi 3.000 jutrov pôdy, niekoľko tovární, kaštieľ, pomocné objekty, rodinné domy ako aj iné nehnuteľnosti atď.
 
Dedičovi majetku Đoku Dunđerského, vnukovi Nikolovi Tanurdžićovi (syn Neniky Dunđerskej, ktorú z kulpínskeho kaštieľa svadobníci vyprevádzali do Tanurdžićovcov do Nového Sadu), dlhé roky nebol dovolený ani len vstup do kulpínskeho kaštieľa a tak iba v posledných rokoch niekoľkokrát navštívil rodinný dom svojej matky. Na pozvanie Klubu Kulpínčanov zúčastnil sa ich schôdze a vtedy bol aj vyhlásený za ich čestného člena.
 
Nikola Tanurdžić, je aj jedným z dedičov novosadskej budovy v strede mesta známej ako "Tanurdžićeva palata", v ktorej sa nachádza aj hotel "Putnik". Vlani však táto budova bola predaná a Nikola Tanurdžić zahlásil podanie žaloby proti Agentúre za privatizáciu pre nezákonný predaj hotelu Putnik na aukcii v Belehrade.
 
On tiež vyhlásil, že sa bude dožadovať pravdy tak pred domácimi súdnymi orgánmi ale o prípade informuje aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
 
Úradujúci riaditeľ Múzea Vojvodiny Vladimir Mitrović údajné správy o prípravách predaju kulpínskeho kaštieľa poprel a zahlásil od jari sprístupnenie objektu pre návštevníkov.
 
Katarína Pucovská

Komentárov  

+3 #1 Kaštieľ pre ľudíĽudmila Turčányiová 2010-02-17 00:09
Pozdravujem vás Kulpínčania,
váš krásny kaštieľ som osobne navštívila a musím povedať, že spolu s priľahlým parkom je to naozaj kultúrny poklad. Či už bude súkromným majetkom alebo zostane pod správou štátu, v každom prípade by mal byť prístupný tak kulpínčanom ako aj širokej verejnosti. U nás na slovensku je veľa podobných objektov, ktoré sú celé roky uzavreté a chátrajú len preto, že sa kompetentní nevedia dohodnúť o vlastníctve alebo sa nenájdu peniaze na potrebnú rekonštrukciu či prevádzku objektu. Nech to už dopadne akokoľvek, držím vám palce a dúfam, že keď k vám znovu prídem nebudem sa na kaštieľ pozerať len spoza ohrady.
Ľudmila z Riečky
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články