- Podrobnosti
-
Uverejnené 15. 03. 2010
Mesiac na dedine
V utorok 16. marca 2010, o 20:00 v divadle Slavija, ul. Svetog Save 16 v Belehrade, v rámci IX. Medzinárodného divadelného festivalu Slavija 2010 bude hosťovať Divadlo ASTORKA KORZO "90" z Bratislavy, so svojím predstavením "Mesiac na dedine" Ivana Sergejeviča Turgeneva v réžii Romana Poláka.
(Foto www.pozoriste-slavija.co.rs)
Natália
(Marta Sládečková) je manželka bohatého podnikateľa (Peter Šimun), jej
život prebieha vzrušujúco a príjemne. Popri manželskom živote nadviazala
Natália paralelný, veľmi silný a dlhoročný vzťah s Rakitinom (Matej
Landl). Mladý učiteľ Beľajev, ktorý práve nastúpil ju však tiež
nenecháva ľahostajnou. Natália nemieni opustiť manžela, nechce prerušiť
milenecké puto s Rakitinom, zároveň však cíti, že náklonnosť k
Beľajevovi ju čoraz viac zasahuje. Mladučkej príbuznej Viere (Rebeka
Poláková) sa tiež páči učiteľ Beľajev, ani ona mu nie je nesympatická,
Natália sa preto rozhodne vydať dievča za bohatého ale veľmi zvláštneho
Boľšincova (Vlado Černý).
V komédii najlepšieho rozprávača príbehov 19. storočia a znalcu ľudských
pováh, spisovateľa Turgeneva, je láska rôznych podôb pretkávaná
komickými výstupmi groteskných postavičiek v podaní Zuzany Kronerovej /
Szidi Tóbiás, Borisa Farkaša a Juraja Kemku. Dvojicu sluhov s
charakteristickými črtami commedie dell´arte brilantne stvárňujú
Miroslav Noga a Lucia Siposová.
Turgenevov Mesiac na dedine je zatiaľ poslednou divadelnou inscenáciou
línie uvádzanie ruskej klasiky, ktorú Polák vytvára s vnútornými
súvislosťami, ideovým prepojením, ale výrazovou diferenciáciou a
nápaditosťou. Od takmer naturalistického, no výtvarne do čierno-biela
štylizovaného Uja Váňu cez esteticky čistý Les, vizuálne odvážny Zločin a
trest, kontrapunktných v hereckom prejave a výtvarnom zobrazení
Meštiakov a vizuálne striedmych, súčasných Letní hostí prešiel Polák k
Turgenovovi.
V mesiaci na dedine až eklektickou metódou výrazne priblížil príbeh
starý vyše sto rokov súčasným divákom. Výtvarne posunul dej divadelnej
hry o takmer pol storočia do obdobia secesie a základom vizuálnej
koncepcie sa stal veľkolepý, dobovo zariadený skleník, kde sú hrdinovia v
bielostných kostýmoch „uväznení“ vo svojej vášni i nenávisti a ani
nevedia o okolitom svete plnom špiny a bahna. Postupne, s odhaľovaním
túžob, emócii a neprekonateľných žiadostivostí dramatických postáv,
prechádzajú kostýmy veľmi prirodzeným, takmer nebadaným spôsobom do
súčasnosti a takisto sa scéna mení na čistú bielu plochu
charakteristickú pre moderné scénografické trendy. Jedinečný je aj
hudobný prístup – od „dobových“ hudobných motívov po moderný
minimalizmus sprevádza vizuálnu premenu postáv a dokresľuje ich
rozporuplne zložité duševné stavy.
Polák sa pri koncipovaní Mesiaca na dedine inšpiroval Turgenevovými
presahmi komédie do frašky, až ľudového divadla popri
psychologicko-dramatickej rovine hlavných hrdinov partnerského
trojuholníka. Naša javisková verzia v smelých kontúrach súčasného
modernizmu vykresľuje psychologický ponor do vnútra vášňami zmietaných
postáv, a verná autorovmu zámeru, prirodzene prechádza grotesknými a
tragikomickými polohami. V harmonickej prepojenosti s vizuálnou a
hudobnou koncepciou diela s nadhľadom komentuje náš súčasný svet
Ivan Sergejevič Turgenjev - „MESEC DANA NA SELU“
Režija: ROMAN POLAK
Dramaturg: ANDREA DOMEOVA
Scenograf: TOMAŠ RUSIN
Muzika: OSKAR ROZSA
Kostimograf : MARIJA
HAVRAN
Uloge:
Peter Šimun - ARKADIJ
ISLAJEV
Marta Sládečková -
NATALIJA
Rebeka Poláková - VJERA
Szidi Tóbiás, Zuzana Kronerová - LIZAVETA
Juraj Kemka - ŠAF
Matej Landl - RAKITIN
Róbert Jakab - ALEKSEJ BELAJEV
Vlado Černý - BOLŠINCOV
Boris Farkaš - DOKTOR
ŠPIGELSKIJ
Miroslav Noga - MATVEJ
Petra Vajdová - KATA
Samko Abrahám - KOLOV
HLAS
Iako se ruski pisac Ivan Sergejevič Turgenjev često sporio sa svojom
majkom oko kmetstva i rado isticao svoj negativan stav prema toj
formi »vlasništva« nad seljacima, kada je sâm postao gazda na
imanju, ipak nije davao slobodu svojim podanicima. Pozorište
»Astorka« je premijerno nastupilo sa dra mom „Mesec dana na
selu” ovog poznatog autora.Nedoslednost u tvrdnjama se može
označiti kao tipičan stav talentovanog, senzi bil nog, perceptivnog i
plodnog majstora reči. Možda mu je upravo ova osobina omo gu ćila
da sagleda svet i stvari oko nas iz drugačije perspektive, da ima
različite stavove. Sa jed ne strane, on tvrdi da život nije igračka,
zabava ili zadovoljstvo, već samo odrica nje, a odmah zatim dodaje
“talenat se neguje raznovrsnošću, i bilo kakvo trajno vezivanje za
že nu je za umetnika nedopustivo”.Na seoskom imanju bogatog
Arkadija Islajeva, osim njegovih brojnih prijatelja, poznanika,
učitelja i podanika, susrećemo i ljubav u svim njenim oblicima. Od
nasilnog, unutrašnjeg oblika sažaljenja, pa do nežnog, neiskustvom
ranjivog, osećaja podređenosti mlade devojke, koju ljubomorom
izjedena “nadomešćena majka” iskorišćava za svoje ciljeve.
Groteskno
komična ravan ovog komada, prepliće se sa tragičnim,
tako da se u ovoj predstavi koju je pripremio Roman Polák, za tri
sata, možete naći u svim sferama intime i žanrovske klasifkacije
pozorišne igre. Reditelj je vrlo nežno držao svoju imaginarnu palicu
a, iako je na momente pokazivao potrebu za preeksponiranim, suviše
ekspresivnim izražajem, ansamblom je ipak upravljao sa merom, bez
želje da izazove gađenje kod gledaoca – samo ga je šokirao. Zar nije
nasilje šok ne samo za žrtvu, već i za okolinu? Zašto onda to ne bi bio
šok i za gledaoce?
Daša Šebanova
You have no rights to post comments
Komentárov
Keď ide o slovenský divadelný súbor tak porota osobitne vyzdvihla prednes hercov Marty Sládečekovej a Mateja Landla, ako aj kvalitu kostýmov, ktoré vypracovala Mária Havranová.